Ahojte moji imaginárni čitatelia 
Áno, ja stále ešte verím, že nejakí existujete. Ako vidíte vytvorila som novú rubriku, ktorá jasne hovorí o mojom stave. Ten už trvá nejakú tú dobu, keďže nestíham. No každopádne sa vrátim späť k téme.
Ako to začalo? je asi pomerne trápna otázka, na ktorú vedie jednoznačná odpoveď. Začalo to milovaním s mojim partnerom. To je hádam úplne logické a aj ten, kto práve nevynikal v biológii zrejme na toto prišiel.
Ako som na to prišla? Tu sa opäť naskytá veľmi logická odpoveď - vynechaním menštruácie. Avšak ako žena s nepravidelným cyklom veľmi dobre viem, že vynechanie menštruácie sa u mňa nerovná hneď tehotenstvo. To by som musela byť tehotná aspoň 3x do roka, čo je logika, že to nejde, každopádne som si o 2 dni po očakávanej menzes urobila tehotenský test. Opäť raz negatívny (to mi v priebehu môjho sexuálne aktívneho života vyšlo doposiaľ vždy, teda do tohto testu, ale o tom neskôr). To ma upokojilo a viac som to nijako zvlášť neriešila.
21. a 22. 10. som v práci, najmä pri schádzaní schodov, pociťovala napätie až bolesť v prsníkoch. Tomu som tiež neveenovala zvlášť pozornosť, bývalo to u mňa tiež predzvesťou blížiacej sa menzes.
23. 10. som ju teda v rámci voľna očakávala a v podstate som bola rada, že prvé dva silnejšie dni si odbijem mimo práce, ale nič.
24. 10. stále nič a začínala som byť nervóznejšia. Podvečer som sa vybrala do Billy a na pokladni na mňa svietil posledný tehotenský test značky Pepino. Brala som to ako znamenie a vzala som si ho.
Doma som to nevydržala a hoci je na testovanie najlepší prvý ranný moč, test som si ihneď spravila. Takmer som zinfarktovala, keď sa na ňom objavili 2, slovom dve, ružové čiaročky. Kontrolná krásne a výrazne ružová, ktorú som už dôverne poznala, lebo tá sa objaví aj keď je test negatívny a druhá o niečo menej ružová, testovacia. Po prvotnom šoku som samozrejme ako moderná babuľa začala googliť, aké sú skúsenosti s testom Pepino, kde som sa dozvedela, že skúsenosti sú také aj hentaké, niekomu ukázal test dobre, niekomu nie. No mne zatiaľ vždy ukázal pravdu.
Keďže partner bol v práci a jeho práca je za volantom, volať som mu nechcela. Tak som zavolala najlepšiemu kamarátovi, či je doma a či má čas ísť von. Len som sa s ním zvítala, oznámila som mu túto novinu a rozrevala som sa a mala som asi 2 hodinový prejav o tom, ako som si zničila svet a podobne. Dnes, po takmer troch mesiacoch sa na tom už zabávam. Zároveň pred ním skláňam svoj klobúk, že to vydržal toľko počúvať a podporovať ma.
25. 10. som opäť šla do práce. Zavolala som na gynekológiu a prekvapivo mi dali termín hneď na pondelok (bežne je čakačka tak 3 týždne), že im vypadla nejaká pacientka a tak majú voľný termín. Skoro som odpadla. Počas tohto dňa som sa o mnoho upokojila a pomaly som sa začala zmierovať s myšlienkou, že čakám bábätko.
26. a 27. 10. som strávila v práci a keďže bol víkend, tradične som bola na poschodí mimo pomoci chalanov sama a mohla som si popri práci myslieť svoje myšlienky, triediť si ich v hlave a pomaly som začala uzmierovať s myšlienkou, že som zrejme skutočne tehotná. Nechcela som si to však brať ešte veľmi k srdcu, aby som nebola náhodou potom sklamaná.
