Orion I <3 pistácie

Ahojte Dne si dáme ochutnávku tyčinky, ktorá vychádza z čokolády, ktorú mám veľmi rada a patrí k mojim obľúbeným. A to je Orion plnená pistáciová. Celú túto edíciu mám vo veľkej obľube, už od prvej, ktorú som zaevidovala v našich obchodoch.

Tyčinka je vlastne úplne rovnakej chuti ako čokoláda. Krásna sladká a pistáciová chuť. Jednoducho úžasná. Famózna, možno by mohla byť trochu menej sladká, ale inak je výborná. Lahodná čokoláda a pistáciová náplň.

Po nahryznutí je náplň je krásne zelená.

Tu som sfotila aj klasickú veľkú čokoládu v obchode.

Na pokraji zúfalstva

Stojím na pokraji priepasti,

už nemám síl.

Cítim sa taká bezmocná,

spolieham na pomoc víl.

Neviem ti pomôcť

a nedokážem sa s tým vyrovnať.

Stáe sa iba pýtam,

čo sa ešte môže stať?

Stále sa seba pýtam:

Kedy sa to skončí?

Táto bolesť, bezmocnosť,

kedy sa to skončí?

Skončí sa to,

keď príde Nový rok?

Skončí sa to,

keď urobím ten krok?

Nikky, 13. 11. 2010

List Jej - list štvrtý

27.08.2018, 17:56

a znovu Ti píšem, prepáč, ahoj :-) skoro sme sa dnes stretli, asi si v práci, ale napísal, že má už niečo s kamarátom, ale akosi tomu nedokáže uveriť, kto vie prečo. Asi preto, že keby mi napísal, že má už dohodnutú inú, tak mi pukne srdce, takto je to len moja domnienka. Viem, že pravdu mi už nepovie a že sa zrejme už nikdy nestretneme. Možno to tak má byť. Možno mal byť v mojom živote iba dočasne. Neviem. Možno sa to už ani nikdy nedozviem. Cesta naspäť do Hlavného mesta. Vieš, čo mi napísal? Že v utorok príde za mnou do BA. Vtipné, že? Ideš asi domov, že? Bude kopa voľna. Netrápi ťa, že tvoj tato ani nevie, že ste stále spolu? Akú to má budúcnosť, keď si nemôžeš vziať svojho chalana, lebo je poloróm? Ťažké otázky Ti dávam, že? Ale občas som proste taká. Aj Provokatérča je. Tak chcel robiť vo Firme a tak mu vraveli, že sa to nedá a dosiahol to. Dúfam, že je šťastný. Nič viac by som si nepriala, len, aby bol šťastný, aby našiel svoj vnútorný pokoj, aby prijal obe časti seba, lebo on na to má. Spomínam si, ako prišiel za mnou do práce, ako sme sa potom spolu sprchovali a ako som sa k nemu pritúlila a v hlave mi stále chodilo ľúbim ťa ľúbim ťa a vedela som, že mu to nemôžem povedať, že on to jednak tak necíti voči mne, dvatak neznáša tieto sladké kraviny a tritak neverí, že ho ľúbim. Písaval mi, že ma to prejde, ale neprešlo. Ze sa so mnou staví, no vidím, koho to prešlo skôr, že? "ja som tomu veril jak malý"- Kali.

Nie, nie

Nie, nie

Kráčam dnes sama svojim mestom,

ty ma zdravíš známym gestom.

A ja sa na teba nepozriem.

Nie, nie, už nepozriem...

Sľuboval si mi morek krásnych vecí

Dnes už viem, že to boli iba keci

Dnes si už na teba nespomeniem

Nie, nie, už nespomeniem.

Pýtaš sa prečo ťa ignorujem

Dobre vieš, ako ťa milujem

No dnes si už nespomeniem.

Nie, nie, už nespomeniem...

Vídam ťa skoro každý deň.

Kam to smeruješ, fakt neviem

Dnes ťa už nepozkávam

Nie, nie, už nepozkávam...

List provokatérču

29. 08., 23:14

Ahoj provokatérča. Po sérii imaginárnych listov tej Tvojej, píšem teraz Tebe. Nestihli sme sa ani rozlúčiť. Vtedy som ešte netušila, že sa vidíme posledný krát. Človek to vraj nemá vedieť, lebo by si to neužil Nevedela som to ani s Tebou, ani s Ex. Spomínam si, ako si ma začal bozkávať, spotenú, nenalíčenú a ja som si užívala tú hodinu s Tebou. Vtedy som Ti verila, že je ti to ľúto, že musíš ísť do Keksov. Dnes už radšej nechcem ničomu veriť. Nechcem sa Ťa radšej opýtať, kedy si bol s tými dievčatami, či po mne, či medzi našimi stretnutiami. Na jednej strane túžim po odpovedi, na druhej strane sa jej bojím, ale nie o tomto som chcela.

Ďakujem, ďakujem Ti, provokatérča. Dnes už viem, že si bol v mojom živote len na chvíľu, nádherný polrok...aby si mi otvoril oči, aby si mal posunul, lebo už bol čas. Zbohom provokatérča. Ak som Ti splnila čo i len jeden sen, tak to malo význam. Ty mne áno. Ľúbim Ťa, provokatérča. Veril by si, že časť mňa verila, že dnes prídeš a prekvapíš ma ako 01. 05.? Pamätáš si ešte na to, provokatérča? Ja áno.

Nie, nie

Kráčam dnes sama svojim mestom,

ty ma zdravíš známym gestom.

A ja sa na teba nepozriem

Nie, nie, už nepozriem...

Sľuboval si mi morek krásnych vecí

Dnes už viem, že to boli iba keci

Dnes si už na teba nespomeniem

Nie, nie, už nespomeniem...

Pýtam sa prečo ťa ignorujem

Dobre vieš, ako ťa milujem

No dnes si už nespomeniem

Nie, nie, už nespomeniem

Vídam ťa skoro každý deň

Kam to smeruješ, fakt neviem

Dnes ťa už nepobozkám

Nie, nie, už nepobozkám...

Niečo máš

Niečo máš, čo ti nepatrí.

Zabudol si to vrátiť, keď si odchádzal

Občas každý niečo vetrí,

Kde si sa s ňou schádzal?

Veď je to všetko aj tak jedno

cítim len smútok a je mi biedno

Prečo som ja sama a ty si sám?

Kde je to: Za teba život dám?

Kde sú tvoje hrejivé ruky?