Láska, vzťahy, sexalita...

Ahojte priatelia 💕

Ešte predvčerom by som nepovedala, že napíšem tento článok, ale spomienky na syna triedneho učiteľa vyvolali mnoho ďalších spomienok a pri nich som vlastne došla k poznaniu, že s týmto žensko-mužským spolutvorením sveta som začala akosi mooooc skoro. Ako, niežeby som to netušila aj predtým, celé mi to utvrdila spomienka, na ktorú som na dlho dlho predlho vlastne pomaly aj zabudla.

V treťom alebo štvrtom ročníku, určite sme ešte neboli na druhom stupni dostala naša triedna pani učiteľka geniálny nápad, aby sme sedeli v laviciach v zmiešaných pároch. Možno si myslela, že keď bude sedieť v lavici dievča-chlapec, tak budeme menej vyrušovať. Netuším. Dôvod si už nepamätám, ak nám aj bol vôbec ozrejmený. Takže mala som maximálne 9 rokov, keď som sedávala v lavici s mojim spolužiakom, inak sme boli celé roky dobrí kamaráti a vďaka nemu sa môj "idol" v 7mej triede dozvedel, že som "doňho" Čo mu ani po viac ako 20 rokoch nedokážem odpustiť. Ale nie to som chcela, takže sme si takto s Dušom sedeli v lavici, keď mi zrazu povedal vetu: Chceš vidieť môj pipík? A kým som sa zmohla na odpoveď, tak bol na pol sekundy aj von. No, muži, resp. chlapci. 
Takto, nebol to prvý "pipík" v mojom živote. V našej rodine sa náhodná nahota nijako neriešila a...a hlavne, mám o 4,5 roka mladšieho brata a všetci traja moji bratranci sú odo mňa mladší. Takže jo, mikro penis som už v tomto veku videla. 

Ono, na druhom stupni a hlavne leto medzi 8-9 triedou mi dalo veľmi veľa, nie som na to hrdá, svojim spôsobom sa za to všetko dosť hanbím spätne, ale zase bez toho by som nebola taká aká som, nebola by som tam, kde som, takže vlastne som svojim spôsobom za to všetko vďačná. Keby by som mala možnosť, či by som niektoré veci nespravila alebo spravila inak? Asi nie, verím totiž v efekt motýlích krídiel, že by sa jednou zmenenou vecou zmenilo všetko a kto vie, čo by bolo, možno by som mala viac detí a možno by som nemala ani Pampúšika a toho by som nevymenila za nič. Verím totiž, že všetko, čo sa stalo, sa stať malo, bola to moja cesta, moja cesta poznania, poznania samej seba a že ma celá tá cesta doviedla do bodu tej cesty, kde som teraz a stále po nej idem a raz na smrteľnej posteli možno uvidím, kam ma tá cesta doviedla alebo nie? No, už veľa filozofujem, tak končím.

Ľúbte sa, konajte dobré skutky a majte nádherné dni.

Komentáre

  1. :-) ano, kdyby to s kluky, do kterých jsem byla zamilovaná, dopadlo jinak, třeba bych teď neměla svého manžela a našeho Kulíška. Anebo by to stejně takhle dopadlo:-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vo mne sa to trochu bije, na jednu stranu verím, že keď sa zmení jedno, zmení sa všetko a na druhej, že to, čo sa má stať, sa stane a je to náš osud.

      Odstrániť
  2. Zajímavé a pěkné pokračování života na ZŠ. My od první třídy na celém prvním stupni museli také sedět v lavici holka a kluk. Učitelka měla za to, že se tak děti v lavicích nebudou v hodinách bavit a budou dávat pozor. Těším se na pokračování, pokud bude a zda bude to léto mezi osmou a devátou třídou.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, podľa mňa o to tiež šlo našej triednej, ale posadiť Duša a mňa, to jej v tomto asi nevyšlo, len tak premýšľam, mňa by musela asi posadiť k niektorej z triednych kráv, aby som sa nebavila, inak to bolo jedno, či chlapec alebo dievča :-D ja som aj tak vždy lepšie vychádzala s chalanmi.
      No jo, slávne leto 2001

      Odstrániť
    2. No vidíš, pravda, slavné léto 2001. To se v Praze konala výstava Deset století architektury a dostala jsem se v jejím rámci mj. do podzemních prostor Pražského hradu, kam se obvykle nechodí. Takže zjevně o 180° jiné vzpomínky než máš ty. :-D

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

V skúšobnej lehote?

Niekedy si prajem, aby som sa nikdy nenarodila

O vzdaní sa dieťatka