Hľadať tu :-)

piatok 5. júna 2020

Viliam Dobiáš - Volali ste záchranku?

Ahojte Usmívající se Pôvodne som chcela urobiť článok už dlhšie, pokračovať v mojom tehu príbehu, ale priznám sa, že začiatok júna pre mňa znamená vždy totálny splín. Má to viacero príčin, ku ktorým som ja blbá nedávno pridala pre tento rok ešte ďalšiu, ale o tom niekedy, keď ma to trochu prejde.

Pred pár dňami som na facebooku na stránke akobuk.sk rozhovor s pánom Viliamom Dobiášom: Ľudia si sanitku volajú aj k manželskej hádke.
Keďže sama som veľmi ťažkú dilemu, kedy volať sanitku a kedy nie, som si rozhovor prečítala veľmi rada. Článok samozrejme reflektuje na zmeny, čo sa týka záchranných akcií pri opatreniach proti šíreniu pandéie Covid-19, ktorá podľa mňa na Slovensku ani nebola, ale to už je zase o inom.
Samozrejme ako pod všetkými článkami aj tu sa rozbehla anonymná diskusia anonymných ľudí, ktorý obhajovali jednu, či druhú stranu, to je absolútne prirodzené a nikto by nič iné asi ani nečakal. Medzi komentármi vyjadrujúcimi IQ a gramatiku slovenčiny danej osoby sa našiel komentár, ktorý obsahoval doporučenie prečítať si knihu od pána Dobiáša - Volali ste záchranku? To ma hneď oslovilo. Zadala som ju do googlu a s potešením som zistila, že sa dá zohnať, ale neobjednala som si ju.
Zhodou okolností som ale včera bola dohodnutá s najlepším kamarátom na stretnutí a vedela som, že s istotou navštívime aj nejaké to nákupné centrum, keďže v jednom sme plánovali obed. Spýtala som sa ho, či by mu vadilo, keby sme sa zastavili v Panta Rei, ako profesor slovenčiny a angličtiny, nemal s tým vôbec problém, myslím, že bol dokonca rád.
Ja som bola rada, že tam bol tablet, v ktorom sa dalo pozrieť, či sa daný titul je na predajni. Nebol, ale vyskočili mi tri iné bratislavské predajne a samozrejme ostávala stále možnosť objednať si ju s vyzdvihnutím v pobočke v Senci. Išli sme teda na pomerne neskorý obed do Ikei, keď mi volal drahý, že sa nemusím nijako zvlášť ponáhľať domov, že má ešte veľmi veľa roboty a mám si užiť výlet (zrejme posledný pred pôrodom).
Tak sme sa s kamarátom rozhodli zájsť ešte do jedného nákupného centra, ktoré máme obaja radi a v ktorom sa nášmu spoločnému koníčku - zberateľstvu Barbie dostáva zvyčajne zadosťučinenia, tiež sme chceli v parku, ktorý je hneď vedľa tohto nákupného centra nafotiť naše kočky.
Až tesne pred odchodom domov som si spomenula, že v tomto nákupnom centre v Panta Rei, ale túto knižku majú mať. Tak sme sa tam ešte zastavili a pochodila som. Knižka je pomerne útla, ale aj tak som sa už veľmi na ňu tešila.

Začala som ju čítať hneď v električke (kamarát šiel na internát inou) a takmer som nevystúpila na svojej zastávke, ale stihla som to. Už sa zotmievalo, neboli práve naideálnejšie podmienky na čítanie. O chvíľu šiel linkový spoj do Senca, ale aj v ňom bolo minimálne svetlo, ale ja som aj tak čítala. Nevedela som sa odtrhnúť ani po príchode domov. V podstate som s krvavými očami zavrela knižku o jednej v noci dnešného dňa s tým, že mi chýbalo asi posledných 50 strán a bola som múdrejšia o to, ako rozoznať infarkt.

Knižku som teda dočítala ráno po pár hodinách spánku (s ním mám v poslednej dobe trošku problém, ale v rámci toho, že nechodím do práce, v podstate môžem spať kedykoľvek, tak to za až taký problém nepovažujem).

Späť ale ku knihe, lebo táto recenzia bude všekto len nie recenzia:
Knihu totálne odporúčam. Každému. Myslím si, že nikomu neublíži jej prečítanie. Necelých 200 strán je popísaných humornými, smutnými, ale hlavne reálnymi situáciami, ktoré ZZS asi zažíva naozaj na dennej rutine. Pán Dobiáš má roky praxe, ale spomína aj na prvé výjazdy, kedy sa sám učil spoznať ochorenie, príznaky a žiaľ aj exitus z diaľky. V knihe ma najviac "dojali" výjazdy k opilcom. Príbeh o udusenom dojčati vlastnou matkou som z pochopiteľných dôvodov skoro nerozdýchala.
Páčilo sa mi na konci príbehu/príbehov Osvetový dodatok, z mnohých vyberiem pár, aj keď riskujem porušenie autorských práv:
- pre príchodom záchrannej služby pripravte osvetlenie domu, dvora, zamknite psov, nachystajte preukaz poistenca, aktuálny zoznam liekov, alebo škatuľky s užívanými liekmi a skúste zosumaritovať hlavné ťažkosti podľa času vzniku. Pri vyšetrovaní fonendoskopom a pri meraní tlaku nerozprávajte, pri počúvaní na pľúcach zhlboka dýchajte. Na cestu do nemocnice nebaľte celú skriňu, stačí mať len zopár eur, okuliare, hygienické vreckovky a mobil
Moja vsuvka: o týchto veciach som netušila, napriek tomu som dokázala pri mojom jedinom zásahu ZZS odpovedať na tieto veci a do nemocnice ako už viete som šla s peňaženkou, mobilom a tehotenskou knižkou.

A úryvok, ktorý mi asi už nevymaže nik z pamäti:
Pozerám na hodinky, je 1.55 hod. Pri dojčení zaspala, chvíľa trvala hodinu a trištvrte. Dieťa si zadusila vlastným prsníkom. Dôsledky pre rodinu: moja manželka dojčila naše tri deti zásadne posediačky na stoličke bez ohľadu na nočný čas, pohodlie a únavu. Deti už majú vlastné deti, nikdy nedojčili inak ako posediačky.

Môj osobný záver: pre mňa jedna z najlepších investícií posledných dní: tých 7€ by som za túto knižočku dala kedykoľvek. Naozaj si ich zaslúži.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Týždeň 02. 07. 2024 - 08. 07. 2024

Utorok - Môžeš zavrieť oči pred vecami, ktoré nechceš vidieť. Ale nemôžeš zavrieť srdce pred tým, čo cítiš. Ráno som sa chvíľu pohrala s Pa...