povolebné pocity

Tri dni po voľbách sme v situácii, v ktorej naša krajina ešte nikdy predtým nebola. Vláda jednej strany. Vláda chlapíka, ktorého chce 44,4% voličov...celkom zaujímavý jav, keď čítam na najväčšej sociálnej sieti od mojich kamarátov a známych samé negatívne poznámky na túto skutočnosť. To ma núti zamyslieť sa, prečo je tomu tak je a či dotyčná strana spolu s jej predsedom sú naozaj takí obľúbení medzi ľuďmi...skúsme sa každý nad tým zamyslieť a hlavne, ak sa nám daný stav nepáči, či sme preto vôbec niečo urobili...išli sme sami voliť? povzbudili sme niekoho z príbuzných či blízkych, aby vyjadrili svoj názor? občas je možno lepšie sa zamyslieť, čo som ja preto spravil, aby to nebolo tak, ako sa mi to nepáči...nielen vo voľbách ale aj celkovo v živote...