Hľadať tu :-)

pondelok 17. septembra 2018

List Jej - list štvrtý

27.08.2018, 17:56

a znovu Ti píšem, prepáč, ahoj :-) skoro sme sa dnes stretli, asi si v práci, ale napísal, že má už niečo s kamarátom, ale akosi tomu nedokáže uveriť, kto vie prečo. Asi preto, že keby mi napísal, že má už dohodnutú inú, tak mi pukne srdce, takto je to len moja domnienka. Viem, že pravdu mi už nepovie a že sa zrejme už nikdy nestretneme. Možno to tak má byť. Možno mal byť v mojom živote iba dočasne. Neviem. Možno sa to už ani nikdy nedozviem. Cesta naspäť do Hlavného mesta. Vieš, čo mi napísal? Že v utorok príde za mnou do BA. Vtipné, že? Ideš asi domov, že? Bude kopa voľna. Netrápi ťa, že tvoj tato ani nevie, že ste stále spolu? Akú to má budúcnosť, keď si nemôžeš vziať svojho chalana, lebo je poloróm? Ťažké otázky Ti dávam, že? Ale občas som proste taká. Aj Provokatérča je. Tak chcel robiť vo Firme a tak mu vraveli, že sa to nedá a dosiahol to. Dúfam, že je šťastný. Nič viac by som si nepriala, len, aby bol šťastný, aby našiel svoj vnútorný pokoj, aby prijal obe časti seba, lebo on na to má. Spomínam si, ako prišiel za mnou do práce, ako sme sa potom spolu sprchovali a ako som sa k nemu pritúlila a v hlave mi stále chodilo ľúbim ťa ľúbim ťa a vedela som, že mu to nemôžem povedať, že on to jednak tak necíti voči mne, dvatak neznáša tieto sladké kraviny a tritak neverí, že ho ľúbim. Písaval mi, že ma to prejde, ale neprešlo. Ze sa so mnou staví, no vidím, koho to prešlo skôr, že? "ja som tomu veril jak malý"- Kali.

sobota 4. augusta 2018

Nie, nie

Nie, nie

Kráčam dnes sama svojim mestom,
ty ma zdravíš známym gestom.
A ja sa na teba nepozriem.
Nie, nie, už nepozriem...

Sľuboval si mi morek krásnych vecí
Dnes už viem, že to boli iba keci
Dnes si už na teba nespomeniem
Nie, nie, už nespomeniem.

Pýtaš sa prečo ťa ignorujem
Dobre vieš, ako ťa milujem
No dnes si už nespomeniem.
Nie, nie, už nespomeniem...

Vídam ťa skoro každý deň.
Kam to smeruješ, fakt neviem
Dnes ťa už nepozkávam
Nie, nie, už nepozkávam...

pondelok 16. júla 2018

List provokatérču

29. 08., 23:14

Ahoj provokatérča. Po sérii imaginárnych listov tej Tvojej, píšem teraz Tebe. Nestihli sme sa ani rozlúčiť. Vtedy som ešte netušila, že sa vidíme posledný krát. Človek to vraj nemá vedieť, lebo by si to neužil Nevedela som to ani s Tebou, ani s Ex. Spomínam si, ako si ma začal bozkávať, spotenú, nenalíčenú a ja som si užívala tú hodinu s Tebou. Vtedy som Ti verila, že je ti to ľúto, že musíš ísť do Keksov. Dnes už radšej nechcem ničomu veriť. Nechcem sa Ťa radšej opýtať, kedy si bol s tými dievčatami, či po mne, či medzi našimi stretnutiami. Na jednej strane túžim po odpovedi, na druhej strane sa jej bojím, ale nie o tomto som chcela.
Ďakujem, ďakujem Ti, provokatérča. Dnes už viem, že si bol v mojom živote len na chvíľu, nádherný polrok...aby si mi otvoril oči, aby si mal posunul, lebo už bol čas. Zbohom provokatérča. Ak som Ti splnila čo i len jeden sen, tak to malo význam. Ty mne áno. Ľúbim Ťa, provokatérča. Veril by si, že časť mňa verila, že dnes prídeš a prekvapíš ma ako 01. 05.? Pamätáš si ešte na to, provokatérča? Ja áno.

nedeľa 15. júla 2018

Nie, nie

Kráčam dnes sama svojim mestom,
ty ma zdravíš známym gestom.
A ja sa na teba nepozriem
Nie, nie, už nepozriem...

Sľuboval si mi morek krásnych vecí
Dnes už viem, že to boli iba keci
Dnes si už na teba nespomeniem
Nie, nie, už nespomeniem...

Pýtam sa prečo ťa ignorujem
Dobre vieš, ako ťa milujem
No dnes si už nespomeniem
Nie, nie, už nespomeniem

Vídam ťa skoro každý deň
Kam to smeruješ, fakt neviem
Dnes ťa už nepobozkám
Nie, nie, už nepobozkám...

sobota 14. júla 2018

Niečo máš

Niečo máš, čo ti nepatrí.
Zabudol si to vrátiť, keď si odchádzal
Občas každý niečo vetrí,
Kde si sa s ňou schádzal?

Veď je to všetko aj tak jedno
cítim len smútok a je mi biedno
Prečo som ja sama a ty si sám?
Kde je to: Za teba život dám?

Kde sú tvoje hrejivé ruky?

utorok 8. mája 2018

Bojím sa...

Bojím sa...každý človek sa niečoho bojí...a ja sa práve teraz bojím, že som vyhrala dve fľašky fernetu stock citrus o ktoré ani nemám záujem....prepáčte, milí čitatelia, ktorí neexistujete, lebo tento blog nikto nečíta...ale aby som vedela aj ja o pár dní, týždňov, mesiacov, rokov...dnes sme sa stavili o dve fľašky fernetu citrus, že s ňou nebude nič mať a ja sa práve teraz bojím, že som im vyhrala, po všetkých dnešných slovách, po tom všetkom, čo sme spolu prežili, po tom, ako som si dnes myslela, že sa k sebe vrátime...na čo mi hovoril, že ide za ňou...bolo by možno lepšie, keby mi to nepovedal, teraz sa bojím a hrozne sa bojím...pane Bože na nebi, pomáhaj mi, tak sa bojím...čoho vlastne? že sa k sebe vrátia, že sa spolu milujú u neho (v ex-našom byte)....mám príšerný strach, že som stratila to, čo som hádam ešte ani nezískala...viem, mala by som mu dôverovať...ja viem...len, tá dôvera je teraz ešte taká slabá krehká...tak veľa ľudí mi hovorí, aby som sa s ním nestretávala, aby som mu nedvíhala telefón, nepísala si s ním...viem, že je to ťažké pochopiť, ale cítim to takto...ak je o čo bojovať, budem bojovať, ale potrebujem vedieť, či je o čo bojovať...ak chce byť s ňou, nech je s ňou, ja to prežijem...strašne sa bojím

sobota 5. mája 2018

Neviem

Ani neviem, kde začať. Od posledného zápisku sa určite zmenilo tak veľa. Vzťah, ktorý sa podľa všetkého nemal ani začať sa pred mesiacom definitívne skončil, odsťahovala som sa. No definitívne ako definitívne. Asi po dvoch týždňoch sme sa prvýkrát videli. Hneď na zastávke ma objal a dal mi pusu na líce, inak nič. Nič osobné, celú hodinu a pol sm e strávili kecaním o práci, ako dvaja kolegovia, medzi ktorými nikdy nič nebolo, nie je a nebude. Aký veľký omyl. Nemohla som sa na neho vynadívať. Tie zelené oči. Vidím v nich ešte lásku alebo ju chcem vidieť. Sama neviem. To bolo deň po tom, ako mi do telefónu sám od seba povedal: "chýbaš mi" a vykoľajil ma tým na zvyšok dňa. Prečo nič neurobíš, keď ti chýbam? Naozaj ti chýbam? Alebo je to len pokračovanie tvojich klamstiev. Kde je vlastne pravda a záleží na nej až tak moc? A čo slečna D.? Čo sa s ňou stalo? Stretávajú sa? Píšu si? Volávajú si? Majú stále spolu vzťah? Chce nás obe? Obe predsa mať nemôže, to nejde, aspoň nie navždy. Jednu alebo druhú to časom prestane baviť.
Predminulý víkend prišiel za mnou. Dal mi pusu (na ústa!), hneď ako sme sa videli. Nedokázala som mu odolať. Bozkávali sme sa a mali sme sex, odzadu, v mojej izbe. Keď skončil, bozkával ma do vlasov, povedala som mu, že ho ľúbim a on povedal, že aj on mňa, povedala som mu, že mi chýba a on, že aj ja jemu. Potom sme sa šli najesť a na prechádzku a na zmrzku, videla som, že mu volala, možno jej neskôr volal späť, neviem, netuším, niečo sa medzi nimi muselo stať. Neviem.
Potom sme sa stretli aj na druhý deň. To bolo v nedeľu pred dvomi týždňami. Išli sme na obed, na drink a potom k nám na predajňu, takže nás videlo dosť ľudí. Ex-partneri spolu, divné, že? Je pravda, že sme sa nedržali za ruky alebo nebodaj bozkávali, ale prišli sme spolu a ani sme sa netvárili, že by nie.
Naposledy som ho videla pred týždňom v nedeľu. Len tak mi zavolal do práce a povedal mi, že je škoda, že som v práci, že by chcel ísť so mnou na obed a na autosalón. Na obed sme nakoniec šli. Zaplatil slušne vysoký účet bez problému, ale najväčší gól bol predvčerom.
Volal mi, že dostal kapky od mamky, že sa jej priznal, že som sa odsťahovala. Vraj mu dosť vynadala, že má dosť rokov, aby vedel, čo v živote chce a že má prísť na východ, ale nie sám, včera večer mi poslal srdiečko. Skoro som omdlela. Ešte že som ležala v posteli. Mali sme chat ako pred niekoľkými mesiacmi. ĎAKUJEM Bohu.
Ak je o čo bojovať, chcem bojovať. Ak nie je už o čo bojovať, chcem to vedieť a nemrhať silami. Ako povedal Lete, mali by sme sa porozprávať, ale ja sa toho dosť bojím, bojím sa, že nedostanem úprimné odpovede alebo, keď ich odstanem, že sa mi nebudú páčiť, ale skôr či neskôr sa tomu rozhovoru nebude dať vyhnúť, to mi je jasné. Dnes dopoludnia mi volal a a viac-menej ma pozval na dovolenku. Pýtal sa, či mi TK dá ešte týždeň dovolenky. Nemal by to byť žiadny problém, aj tak si minimálne týždeň dovči budem musieť vybrať.
Teraz bol tri dni doma. Premýšľam o tom, či bol s ňou. Čo robil celé tri dni doma a sám? Alebo sa zoznámil ešte s nejakou ďalšou slečnou a je to nenapraviteľný sukničkár? Kiež by som vedela na všetky tieto otázky odpovede. A keby som vedela, bolo by to lepšie? Jednoduchšie? Prijímala by som pondelkové dotyky od MK lepšie alebo ich dokonca bola ochotná oplatiť? Asi nie. Všetko je tak, ako má byť, len to treba prijať. Či sa my k sebe vrátime? Tak rýchlo? Tak rýchlo určite nie, nie, pokiaľ je s ňou v akomkoľvek kontakte a ja viem, že je a aj bude chcieť byť, na toľko ho už poznám, že bude s ňou chcieť byť kamarát. Možno ale ona bude mať viac rozumu, možno ho nemiluje tak úplne, presne tak, ako som ho ja spočiatku nemilovala, tak úplne, ani neviem, kedy sa to vo mne zlomilo, možno až keď si začal s ňou, keď som zrazu mala vedľa seba muža, ktorého som vôbec nespoznávala, ktorý sa so mnou nerozprával, ledva ma zdravil a ja stále neviem, kvôli čomu to všetko vlastne bolo. Prečo ma nechal odísť, ak mu na mne záleží? A ak mu na mne nezáleží, prečo to potom všetko radšej neukončí. Vymažeme si čísla a dovi-dopo. Papa drahá Nika. Neviem. Neviem je v poslednej dobe moja najčastejšia odpoveď, ale aj najúprimnejšia. Neviem, či ho milujem, neviem, či som mu odpustila, neviem, či by som chcela, aby sme sa znovu dali dokopy, neviem, či chcem vedieť pravdu, prečo to všetko. Fakt neviem. Kam to všetko speje? Neviem. Viem, len, že musím nájsť samú seba a potom môžem nájsť odpovede na všetky tieto otázky a viem, že sa ho budem musieť opýtať, lebo sám mi asi naozaj nepovie.

Pravdu

Vraj chceš pravdu, no tá údajne bolí, tak nalejme si vína, nasypme do rán soli. Pravdou ostáva, že milovala by som ťa aj bez vtáka, lebo mil...