Hľadať tu :-)

nedeľa 22. decembra 2024

Lúčenie

Na chatu ľadová správa,
už mesiac mi spávať nedáva.
A aj keď som videla kopu hliny,
časť mňa chce veriť, že niekto iný....

V polke bol vzatý zo života
a žiadne peniaze sveta
už nevrátia lesk tých modrých očí
humor tvojich rečí

už mi nepripomenieš spomienky,
že stále máš od našich hodinky,
čo dali Ti na narodky, či Vianoce,
alebo tuším to boli promócie?

Už si slabo pamätám detaily,
ako sme na zlý vlak nastúpili...
Ako som ťa zvykla čakať v Bryndziarni,
kým prídeš z Hlavnej dediny....

Najkrajšie leto, najkrajšie hodiny,
Do hája, to mal byť niekto iný!!!
Najradšej by som kričala od zlosti,
lebo bolí to až do kostí...

A mozog nedokáže pochopiť,
prečo si práve ty nemohol dlhšie žiť....
Najúprimnejšie srde môjho sveta,
od Desmodu pamätná veta...

Zhorí všetko čo mám, ak odídeš....
Stále neverím, že už nikdy neprídeš...
aby si opäť zachránil môj svet,
a už Ťa niet....

Pane Bože prečo, márne sa pýtam,
len verím, že niekde tam,
už ťa nič nebolí, čo bolelo.
Tak málo mi zostalo....

Spomienky, bolesť srdca,
nestihol si rolu otca...
Priezvisko vyvolenej dať
Prečo ťa Boh pri sebe chcel mať?

A si teraz mementom mojich dní,
že treba žiť svoje túžby a sny,
lebo každá sekunda, každá hodina.
Môže byť tá jediná...

Nikky, 22. 12. 2024











utorok 17. decembra 2024

Jediná

Jediná, áno jediná chcela by som byť.
Jediná, do smrti s tebou žiť.
Jediná ťa bozkať na dobrú noc
Jediná mať nad tebou moc.

Jediná poznať všetky smútky,
jediná dostávať kvietky.
Jediná poznať všetky tvoje sny
Jediná vypĺňať tvoje dni.

No inú rolu som dostala,
len aby som nakoniec sama neostala.
Kradnem si sekundy, minúty,
aby si bol v mojom svete iba ty.

Nemôžem ti to vlastne ani povedať,
čo všetko by so ti chcela dať.
Už to nebude sen ale spomienka,
povedala so ti ešte začiatkom pondelka.

O týždeň si mi kopu spomienok opäť dal
a o dva dni na to všetky ilúzie zase vzal.
Chceš, aby som sa o teba podelila,
to by som sa radšej zastrelila.

Aj tak mi patríš iba na minúty vzácne,
ktoré zanechávajú srdce krvácajúce.
Odpusť, že taká veľkorysá neviem byť.
Ako by som s tým obrazom mohla ďalej žiť?


Nikky, 28. 12. 2023

pondelok 16. decembra 2024

Sociálne siete sú zlo...

 ....prezradia veľa....


Toto som si napísala raz v jednom zo svojich článkov a myslím si, že je to veľká pravda. Na niektoré informácie človek ani nemusí veľmi pátrať, stačí otvoriť niekoho profil a je vám to dosť jasné, aj keď nechcete.
Napríklad, keď na vás hneď ako druhá fotka vyjde fotka svadobne ozdobeného auta...No, nič, ruky preč...

Niektorí ľudia sa tam snažia mať čo najmenej zo súkromia. Taký je napríklad aj môj známy, no nechal si srdiečka na statusy len od jednej a tej istej osoby, takže aj keď to šlo možno zdĺhavejšie, aj tak som prišla na to, kto je jeho partnerka. 

Preto je naozaj potrebné zamyslieť sa, čo všetko zdieľame na internete a s kým....Aj keď ja sama to nerobím...Ale aspoň sa zamýšľam....

štvrtok 12. decembra 2024

Týždeň 10. 09. 2024 - 16. 09. 2024

Utorok - Ráno už nepršalo, ale bolo trochu mokro. Vychystali sme sa o pár minút neskôr, lebo Pampúšik chcel ešte papať, tak zjedol trochu musli.
Do práce som to ale stihla aj tak načas. Bolo to tesné, ale zvládla som to.
Došla výplata. Posledná z Retardu.
V práci celkom pohoda. Robím strašne málo, v podstate sa iba pozerám a občas ma k niečomu pustia.
Občas je to dlhá doba vydržať tu 10 hodín.

Streda - Ráno som zaniesla Pampúšika do škôlky a o pol dvanástej som si išla pre neho. Zastavili sme sa na nákup a natankovať. Proste pohoda.
Išli sme domov, napapali sme sa a potom zaspal na chvíľku.
Prišiel domov Drahý a ja som krátko na to išla na rodičovské. V podstate tam bolo viac-menej to isté, čo aj minulý rok, akurát, že zavedú umývanie zúbkov po obede a zakázali plyšiakov a hračky z domu.
Po rodičku sme sa všetci stretli na ihrisku a kecali sme ešte.

Štvrtok - Zaniesla som Pampúšika do škôlky, potom som žehlila a upratovala. Na pol dvanástu som opäť išla pre neho do škôlky, sme sa dohodli, že pôjdeme kúpiť zubnú pastu a pohárik do škôlky, takže sme išli za Tesco do obchodíkov, do DMky, Tedi a tak a všetko sme úspešne nakúpili. Uložila som ho spať a poobede už začalo riadne pršať.

Piatok - Piatok 13teho, to nechceš, ale ak si salámista ako ja, tak ti je to jedno a aj tak na to neveríš :-D
Takmer celý deň pršalo a takmer nám zaplavilo rampy, ale inak pohoda.

Sobota - Ešte v noci prestalo pršať a pomerne rýchlo nám vyschla aj takmer všetka voda na rampách. V práci pohoda, Vivi ma učila, čo a ako s ž, keďže v sobotu tu nie je kočka, čo má na starosti vodičov.

Nedeľa - V práci pohoda. O pol štvrtej sme to zabalili a Vivi povedala, že môžeme ísť, že máme hotovo. Tak som nastúpila do auta a nemohla som pohnúť riadiacou pákou. Potom to skúsil ja pán SBSkár, ale nešlo to.
Tak som volala Drahému, ten bol samozrejme v polohe, že jeho to nezaujíma, že sú to moje "sračky". Ale nakoniec povedal, že nech prídem domov a on zabezpečí odvoz. 
Tak som prišla, dala som mu kľúče a on išiel za nejakým kamarátom a doniesli Pištíka pred bytovku a samozrejme to išli potom zapiť. 
Som vďačná.
Pampúšik začal mierne pokašliavať, tak som sa rozhodla, že si ho nechám doma.

Pondelok - Tak som si nechala Pampúšika doma, Nekašľal nejako veľmi, ale myslela som si, že by v škôlke neboli z toho veľmi nadšení. 
Išli sme na prechádzku a v stánku pri pošte našli Lego časopis s dvomi malinkými stavebnicami. Ja som povedala, že to asi kupovať nebudeme, ale celkom sa mi to páčilo. Mám tie malinké stavebné Legá z časopisov rada.
Inak pohodový deň. Stále sa síce rozhodujem, ako idem naložiť s autom, chorým Pampúšikom a tak nejako celkovo so životom. Pripadám si nejaká stratená.


Lúčenie

Na chatu ľadová správa, už mesiac mi spávať nedáva. A aj keď som videla kopu hliny, časť mňa chce veriť, že niekto iný.... V polke bol vzatý...