Hľadať tu :-)

nedeľa 22. decembra 2024

Lúčenie

Na chatu ľadová správa,
už mesiac mi spávať nedáva.
A aj keď som videla kopu hliny,
časť mňa chce veriť, že niekto iný....

V polke bol vzatý zo života
a žiadne peniaze sveta
už nevrátia lesk tých modrých očí
humor tvojich rečí

už mi nepripomenieš spomienky,
že stále máš od našich hodinky,
čo dali Ti na narodky, či Vianoce,
alebo tuším to boli promócie?

Už si slabo pamätám detaily,
ako sme na zlý vlak nastúpili...
Ako som ťa zvykla čakať v Bryndziarni,
kým prídeš z Hlavnej dediny....

Najkrajšie leto, najkrajšie hodiny,
Do hája, to mal byť niekto iný!!!
Najradšej by som kričala od zlosti,
lebo bolí to až do kostí...

A mozog nedokáže pochopiť,
prečo si práve ty nemohol dlhšie žiť....
Najúprimnejšie srde môjho sveta,
od Desmodu pamätná veta...

Zhorí všetko čo mám, ak odídeš....
Stále neverím, že už nikdy neprídeš...
aby si opäť zachránil môj svet,
a už Ťa niet....

Pane Bože prečo, márne sa pýtam,
len verím, že niekde tam,
už ťa nič nebolí, čo bolelo.
Tak málo mi zostalo....

Spomienky, bolesť srdca,
nestihol si rolu otca...
Priezvisko vyvolenej dať
Prečo ťa Boh pri sebe chcel mať?

A si teraz mementom mojich dní,
že treba žiť svoje túžby a sny,
lebo každá sekunda, každá hodina.
Môže byť tá jediná...

Nikky, 22. 12. 2024











utorok 17. decembra 2024

Jediná

Jediná, áno jediná chcela by som byť.
Jediná, do smrti s tebou žiť.
Jediná ťa bozkať na dobrú noc
Jediná mať nad tebou moc.

Jediná poznať všetky smútky,
jediná dostávať kvietky.
Jediná poznať všetky tvoje sny
Jediná vypĺňať tvoje dni.

No inú rolu som dostala,
len aby som nakoniec sama neostala.
Kradnem si sekundy, minúty,
aby si bol v mojom svete iba ty.

Nemôžem ti to vlastne ani povedať,
čo všetko by so ti chcela dať.
Už to nebude sen ale spomienka,
povedala so ti ešte začiatkom pondelka.

O týždeň si mi kopu spomienok opäť dal
a o dva dni na to všetky ilúzie zase vzal.
Chceš, aby som sa o teba podelila,
to by som sa radšej zastrelila.

Aj tak mi patríš iba na minúty vzácne,
ktoré zanechávajú srdce krvácajúce.
Odpusť, že taká veľkorysá neviem byť.
Ako by som s tým obrazom mohla ďalej žiť?


Nikky, 28. 12. 2023

pondelok 16. decembra 2024

Sociálne siete sú zlo...

 ....prezradia veľa....


Toto som si napísala raz v jednom zo svojich článkov a myslím si, že je to veľká pravda. Na niektoré informácie človek ani nemusí veľmi pátrať, stačí otvoriť niekoho profil a je vám to dosť jasné, aj keď nechcete.
Napríklad, keď na vás hneď ako druhá fotka vyjde fotka svadobne ozdobeného auta...No, nič, ruky preč...

Niektorí ľudia sa tam snažia mať čo najmenej zo súkromia. Taký je napríklad aj môj známy, no nechal si srdiečka na statusy len od jednej a tej istej osoby, takže aj keď to šlo možno zdĺhavejšie, aj tak som prišla na to, kto je jeho partnerka. 

Preto je naozaj potrebné zamyslieť sa, čo všetko zdieľame na internete a s kým....Aj keď ja sama to nerobím...Ale aspoň sa zamýšľam....

štvrtok 12. decembra 2024

Týždeň 10. 09. 2024 - 16. 09. 2024

Utorok - Ráno už nepršalo, ale bolo trochu mokro. Vychystali sme sa o pár minút neskôr, lebo Pampúšik chcel ešte papať, tak zjedol trochu musli.
Do práce som to ale stihla aj tak načas. Bolo to tesné, ale zvládla som to.
Došla výplata. Posledná z Retardu.
V práci celkom pohoda. Robím strašne málo, v podstate sa iba pozerám a občas ma k niečomu pustia.
Občas je to dlhá doba vydržať tu 10 hodín.

Streda - Ráno som zaniesla Pampúšika do škôlky a o pol dvanástej som si išla pre neho. Zastavili sme sa na nákup a natankovať. Proste pohoda.
Išli sme domov, napapali sme sa a potom zaspal na chvíľku.
Prišiel domov Drahý a ja som krátko na to išla na rodičovské. V podstate tam bolo viac-menej to isté, čo aj minulý rok, akurát, že zavedú umývanie zúbkov po obede a zakázali plyšiakov a hračky z domu.
Po rodičku sme sa všetci stretli na ihrisku a kecali sme ešte.

Štvrtok - Zaniesla som Pampúšika do škôlky, potom som žehlila a upratovala. Na pol dvanástu som opäť išla pre neho do škôlky, sme sa dohodli, že pôjdeme kúpiť zubnú pastu a pohárik do škôlky, takže sme išli za Tesco do obchodíkov, do DMky, Tedi a tak a všetko sme úspešne nakúpili. Uložila som ho spať a poobede už začalo riadne pršať.

Piatok - Piatok 13teho, to nechceš, ale ak si salámista ako ja, tak ti je to jedno a aj tak na to neveríš :-D
Takmer celý deň pršalo a takmer nám zaplavilo rampy, ale inak pohoda.

Sobota - Ešte v noci prestalo pršať a pomerne rýchlo nám vyschla aj takmer všetka voda na rampách. V práci pohoda, Vivi ma učila, čo a ako s ž, keďže v sobotu tu nie je kočka, čo má na starosti vodičov.

Nedeľa - V práci pohoda. O pol štvrtej sme to zabalili a Vivi povedala, že môžeme ísť, že máme hotovo. Tak som nastúpila do auta a nemohla som pohnúť riadiacou pákou. Potom to skúsil ja pán SBSkár, ale nešlo to.
Tak som volala Drahému, ten bol samozrejme v polohe, že jeho to nezaujíma, že sú to moje "sračky". Ale nakoniec povedal, že nech prídem domov a on zabezpečí odvoz. 
Tak som prišla, dala som mu kľúče a on išiel za nejakým kamarátom a doniesli Pištíka pred bytovku a samozrejme to išli potom zapiť. 
Som vďačná.
Pampúšik začal mierne pokašliavať, tak som sa rozhodla, že si ho nechám doma.

Pondelok - Tak som si nechala Pampúšika doma, Nekašľal nejako veľmi, ale myslela som si, že by v škôlke neboli z toho veľmi nadšení. 
Išli sme na prechádzku a v stánku pri pošte našli Lego časopis s dvomi malinkými stavebnicami. Ja som povedala, že to asi kupovať nebudeme, ale celkom sa mi to páčilo. Mám tie malinké stavebné Legá z časopisov rada.
Inak pohodový deň. Stále sa síce rozhodujem, ako idem naložiť s autom, chorým Pampúšikom a tak nejako celkovo so životom. Pripadám si nejaká stratená.


nedeľa 17. novembra 2024

Týždeň 03. 09. 2024 - 09. 09. 2024

 Utorok - Nikdy neprestane milovať niekoho. Len si zvyknete žiť bez neho. No tak to by ma úprimne zaujímalo po akej dlhej dobe.
Pampúšik sa zobudil pomerne skoro a tak sme aj pomerne skoro boli v škôlke. Následne som sa rozhodla, že pôjdem teda umyť Pištíka. V živote som ešte nebola na autoumyvárke pred pol ôsmou ráno, ale aspoň som si užila východ slnka.

Následne som zašla ešte do Lidlu na menší nákup a potom som upratovala, varila a išla po Pampúšika do škôlky.

Streda - Veľa žien stráca svoje dobré roky tým, že ostávajú lojálnymi k toxickým mužom. Tak na tom asi bude veľmi veľa pravdy. Aj keď nieked sa zamýšľam, či ten chybný článok v tomto prípade nie som ja. 
Ráno, keď zazvonil budík, sa mi hrozne nechcelo vstávať. Bodaj by nie, keby som bola v noci asi 10x hore. Spustil sa mi menzes, s takmer dvojtýždňovým meškaním práve dnes. Prvý deň v práci. 
Pampúšikovi sa tiež vôbec nechcelo vstávať takto skoro, ale v škôlke sme nakoniec boli ešte pred pol siedmou. Bola dokonca už otvorená. Aj keď pani upratovačka povedala, že ešte nemôžeme ísť dnu, až keď bude pol, ale žiaľ som si to nemohla dovoliť, každá minúta mi dnes bola drahá.
O 06:35 som už bola v aute, ale už tesne za prvým kruhovým objazdom bola kolóna.  Napriek všetkému o 06:50 som  už bola v Nay.
Prých 15 minút o mne nikto nevedel a veľmi "milý" pán SBSkár sa na mňa díval akoby som ukradla ešte aj hodiny na stene. 
Mezditým som zistila, že sa mi natrhlo vrecko na nohaviciach a tak nešťastne, že som mala dieru na zadnej časti tela. Proste skvelý prvý deň v práci.
Pred pol ôsmou si ma po mňa prišiel vedúci zmeny a vzal ma do kancelárie a potom to už bolo fajn. Predstavili sme sa a potom som takmer celý deň strávila s jednou kolegyňou a keď odišla okolo pol piatej, som prešla k inej kolegyni, ktorá ma hlavne mala zaúčať a pozerala som sa, čo robí, ale keďže mala veľa roboty, tak som tam viac-menej iba čučala.

Štvrtok - Ráno som sa zobudila na budík, ale už to bolo o niečo lepšie než včera. Pampúšik sa tiež pomerne rýchlo vymotal. 
V práci to prebiehalo viac-menej tak isto ako včera. 
Akurát doma som už bola pomerne vyčerpaná.

Piatok - Ráno som vstala ešte pred budíkom a o chvíľku vstal aj Pampúšik, takže pred škôlkou sme boli úplne prví. Mám z toho trochu také blbé pocity, ale už som si všimla, že niektoré detičky takto chodia pravidelne.
V práci som sa dnes zoznámila s kolegami z druhej zmeny a bolo to fajn, teda v rámci možností.
Poobede mi volal Drahý, že malý má teplotu, takže super, tak som šla skôr z práce. 
Drahý mu dal Nurofen a keď som prišla domov, bol už viac-menej úplne v pohode.

Sobota - Nepáčila sa mi vôbec tá popálenina na bruchu a tak som sa rozhodla zájsť do Pezinku na pohotovosť, že potom pôjdeme do parku pozrieť pávy a tak. 
Doktor povedal, že to vyzerá v pohode, že sa to hodí, že na to nemám nič dávať. Si hovorím, že tak OK. 
Písala mi aj Susan ohľadom tej popáleniny. Ona je taký anjel. 
Bolo teplúčko. Išli sme do Tesca, do Dráčika a potom do parku. Pávy boli dosť vypelichané, ale v podstate to nevadilo. Zastavili sme sa aj v tej časti, kde je ihrisko a Pampúšik sa tam dosť vylietal.
Potom sme boli doma, najedli sme sa a hrali sme sa. 
Dosť mi písala aj Susan, asi sa nudila v nemocnici.

Nedeľa - Ráno mi napísal PP, že okolo 09:00 vychádza z Keksov. Potom mi písal, že to vyzerá, že priateľka pôjde s ním, čo som tak trochu čakala, keďže je nedeľa, ale nakoniec nešla a tak sme sa na obed stretli Bolo horúco na to, že je september. 
Auto som mala celé špinavé, tak som išla na umyvárku, kde som bola len v utorok, ale keďže bolo tak nádherne, tak sa rozhodli všetci vodiči zo Slniečkova umývať auto. 
Tak som potom zbehla na Diaľničnú a na Slovnaftke pozerám, že PP. Si hovorím, že tak toto je náhoda, že obídem celé mesto, aby som ho opäť stretla. 
Kúpila som si vodu a umyla som auto a prišla som domov. Drahý, že aby som mu nabudúce neklamala, že lepšie než pred domom Ladovej kráľovnej si zastať nemohol. (No, to teda nemohol, to ma tiež dosť pobavilo). Samozrejme začal, že nech teda všetko platím alebo nech to rovno platí on a proste tie jeho reči a potom odišiel na zvyšok dňa na "bicykel".

Pondelok - Ráno začalo pršať a výrazne sa ochladilo. Trochu mám pocit, že celý ten včerajšok sa mi len zdal. Akurát neviem, či to bol pekný sen alebo nočná mora. Trochu premýšľam, čo Drahý zase vymyslí, ale už z toho asi ani nemám strach. Ani neviem. 
PP sa ani neozval, čo ani neviem, či som čakala. A tak jemu to môže byť naozaj jendo, čo sa u nás doma deje. Ono to aj tak v podstate nie je o ňom, aj keby sa to tak mohlo zdať.

piatok 1. novembra 2024

Týždeň 27. 08. 2024 - 02. 09. 202

Utorok - Upratovali sme, hrali sme sa, Pampúšik sa zabával so Šteniatkom a proste tak. Keď Pampúšik zaspal, vybrala som sa do mesta na nákup a zastavila som sa ešte na byte, premerať ešte jednu stenu v kuchyni, aby som to v piatok na to stretnutie v kuchynskom štúdiu. Nech si hovorí Drahý čo chce, mne sa ten byt páči. Ok, prostredie nie je najlepšie, ale kde je? Okrem toho s mojim rozpočtom môžem byť rada, že som dokázala dostať viac než garáž :-D
Inak proste pohoda. 

Streda - Celkom pohodová streda. Poobede mal byť už nácvik na oslavy 85. výročia SNP, tak sme sa chceli ísť pozrieť, ale nakoniec tam nič nebolo. Akože pripravovali pódium a bolo všade veľa policajtov a vojakov, aj nejaká tá technika, ale pochod žiadny. Dokonca ani cesty ešte neboli uzatvorené, ale tak nevadí, urobili sme si prechádzku, Pampúšik videl tank, tak bol šťastný a tak bola pohoda.

Štvrtok - Chcela som vyraziť pred obedom, keďže hovorili, že okolo jednej uzavrú obe cesty medzi Keksami a Bryndziarňou. Bolo to v pohode. V polovici cesty som zastavila a kúpili sme si s Pampúšikom nejaké to občerstvenie na OMV a vyrazili sme opäť na cestu do Slniečkova.
Doma sme potom pozerali v telke prenos z osláv SNP. Bol tam samozrejme prezident. Však je z Keksov, tak aby tam nebol :-D Samozrejme minister obrany.

Piatok - Ráno som sa s Pampúšikom najedla a potom sme vyrazili do Hlavného mesta. Prišli sme pomerne skoro, tak sme sa zastavili v Dráčiku, ale potom som to nevedela presne nájsť, ale nakoniec sme tam boli presne na 10tu. Pán bol najprv prekvapený, ale potom našiel, že som tam správne. Potom sa pustil do práce, Pampúšik sa tam samozrejme nudil. Pán sa ma pýtal strašne veľa otázok, na ktoré som vôbec nebola pripravená. V akej výške chcem mať skrinky a podobne, aký materiál, ale nakoniec sme sa nejako dohodli, akurát ja neskúsená, tak mi cena vybila poistky. 
Bolo hrozne horúco, zastavili sme sa ešte v Kauflande po nejaké občerstvenie a naspäť domov. Dali sme si sprchu obaja, najedli sme sa a ľahli sme si do postele.
Poobede už len oddych,

Sobota - Pohodová sobota. Nejako mi nedochádza, že čoskoro pôjdem do novej práce a Pampúšik opäť do škôlky.

Nedeľa - Ráno som si našla správu na FB od PP, že budúcu nedeľu možno pôjde do Hlavného mesta. Beriem to s rezervou. Kto vie, čo bude o týždeň.
Drahý išiel dopoludnia do práce a aj som sa cez obed riadne obarila na bruchu, keď som zlievala vodu zo špagiet. 
Najprv to nevyzeralo tak hrozivo, ale nakoniec mi zliezla koža na dvoch miestach. Takže paráda.

Pondelok - Drahý išiel ráno do práce a ja som šla do škôlky s Pampúšikom pomerne skoro. Dosť to tam majú pomotané, ale nakoniec sme sa vymotali.
Kúpila som si v malom Tescu nejaké tie raňajky a potom som sa pozerala von na ulicu, že aký je tam opäť ruch po prázdninách.
Urobila som si pár fotiek Silkstoniek a potom som sa vybrala do lekárne a keďže bol krásny slnečný deň, ale už školský deň, rozhodla som sa, že zájdem na Amfik pofotiť morské panny vo fontáne.
Išla som ešte na jedno miesto, kde som dlho nebola, aj som zabudla, že sa tam hrozne práši, takže celé auto som mala špinavé. No, čo už...
Okolo tretej prišiel Drahý z práce a spolu sme išli po Pampúšika do škôlky, aby Drahý vedel, kde má triedu/skrinku a všetko, keď už budem v stredu v práci a potom sme išli aj s ostatnými deťmi na ihrisko.



štvrtok 31. októbra 2024

Týždeň 20. 08. 2024 - 26. 08. 2024

 Utorok - Ráno som prišla normálne do práce a bolo to absolútna pohoda (píšem to presne po dvoch mesiacoch, dnes je 20. 10.) až do času, keď mi pristála na mobile táto správa:


Prvých pár minút som na to pozerala ako na zjavenie, potom som si povedala, že to je super vtip. Nakoniec som si povedala, že je to aj tak jedno, že dnes by som nemohla odbehnúť ani na cigaretu, keby fajčím, lebo sme v tej danej chvíli boli na oddelení príjmu a fakturácie až dve. Z toho tá druhá baba netušila nič o práci na výdajni, takže by ma nedokázala zastúpiť ani na minútu. 
Aj tak som neverila, že by prišiel, že by sme sa prvýkrát videli po všetkých tých rokoch, všetkých tých správach a hlavne po piatich mesiacoch ticha, kedy som sa po nociach bála, že sa niekde vybúral až tak, že krimi správy z rodného mesta som nedokázala pozerať, lebo som sa bála, že uvidím to netradične modré Mondeo na kúsky s poznámkou vodiča previezli v kritickom v stave do H-čkovej nemocnice, v ktorej som sa narodila. 
Pred pol druhou prišla kolegyňa, čo zároveň bolo asi sedem minút do správy: "pri tvojom aute", čo bolo najhoršie miesto v tomto čase, keďže práve prichádzala poobedná zmena do práce a polovica rannej fajčila pri parkovisku. Keby zastal na parkovisku pre zákazníkov, bolo by to tisíckrát lepšie. Že stál na druhej strane od môjho auta, bol len detail.
Ale bol to on....samotný PP z mäsa a kostí s cigaretou v ruke, o viditeľne pár kíl mužnejší než som si ho pamätala, ale úsmev a pohľad tých hnedých očí ostali rovnaké ako v roku 2017.
Chvíľu sme sa bavili na parkovisku a potom sme sadli do auta, ktoré mal požičané, lebo ako mi vysvetlil, jeho auto potrebuje závažnejšiu opravu, do ktorej sa mu ani veľmi nechce investovať. Obišli sme celý náš sklad a potom sme našli nejaké pokojnejšie miesto niekde medzi skladmi ďalej. Tam zastal a bavili sme sa. Normálne, akoby sa nič nestalo. Akoby mi naposledy napísal tak maximálne predvčerom. Že musel vymazať IG kvôli tej svojej, ktorú som nechtiac medzičasom vypátrala, ale zas svet celý som si povedala, že mu to neprezradím. Neopýtala som sa, že prečo je teraz teda so mnou zatvorený v jednom aute, cca 200km od MM, lebo by som aj tak nedostala odpoveď. Za to na otázku: "Chceš pusu?" som povedala jedno z mojich najúprimenjších neviem v živote. Máte niekedy v živote pocit, že v nanosekundách sa vám v mozgu vynorí tristo miliónov myšlienok naraz? Celé mesiace som si myslela, že jediné, po čom túžim, je aby sa ma dotkli pery tohto chalana a zároveň som sa bála, aké to bude, či sa nepokazia aj tie posledné matné spomienky a hlavne, či to bude také ako predtým, lebo s obnovovaním "minulosti" mám neblahé skúsenosti. Nakoniec som mu povedala, že keby mi chce dať pusu, tak to proste urobí a nepýta sa. Na to som dostala niečo na štýl, že sa pýta on mňa a tak som mu povedala, že ja vážne neviem, lebo tak to bolo. Aj som chcela, aj som nechcela, aj som sa bála, že to nebude také úžasné ako si pamätám a zároveň, že to bude také úžasné ako si pamätám a že do odštartuje všetky tie city a pocity a túžby...Začal rátať do troch a bolo mi smiešne, ale zároveň som vedela, že máme málo času a že ja mám byť v práci (aj keď som toto mohla považovať za to, že som na prestávke, ktorú som si za ten takmer rok vyberala len veľmi málokedy). Proste tristo miliónov myšlienok naraz. Až som vykoktala tiché "hej". Na čo sa nahol a pobozkal ma. A bolo to presne také, ako som si to pamätala, ak nie ešte lepšie. Všetky tie prebdené noci, všetky tie predstavy, tie sny, aké by to bolo, keby sa raz v mojom živote objavil v nezadanej podobe, všetky tajné túžby to všetko sa odzrkadlilo v tej pár minútovej bozkávačke s mierne cigaretovou príchuťou, čo sa zvyčajných okolností by mi dvíhala žalúdok na pokraj mojich možností, ale pri ňom mi to nikdy nerobilo problém. Aj taká šialená vie byť zaľúbenosť. A hoci všetky bunky môjho tela chceli v tej bozkávačke pokračovať, nakoniec sme sa odtrhli. Nepamätám si to už úplne presne, ale viem, že som si oprela hlavu o jeho plece a povedala som mu menom a on mi na to povedal "Nikuška" a znelo tak nežne ako si ani už nepamätám, že by to niekto vyslovil. 
PP mi prvýkrát povedal menom a ešte v tej najkrajšej podobe na svete. Cítila som sa 

Asi po 15-20 minútach som ho poprosila, aby ma zaviezol naspäť, lebo aj tak som už mala pocit, že moc dlho preč a že kolegyňa bude mať reči, hoci to mi mohlo byť úplne jedno.
Ako som sa vrátila do kancelárie, stále som sa len usmievala a proste som bola taká ja neviem, šťastná? Neviem, ale ten pocit bol proste úžasne dokonalý, dokonalo úžasný. Keď som išla po ulici, mala som pocit, že takto sa musia cítiť ľudia, čo sú na drogách. Mala som pocit, že zvládnem všetko, čoho sa chytím, že slnko svieti len na mňa a že všetci sú úžasní.
Lenže presne ako ľudí, čo užívajú drogy, aj mňa čakal tvrdý pád a abstinenčné príznaky.

Streda - Presne ako som predpokladala, zo včerajšej eufórie som prepadla do pocitu, že mi je ešte horšie ako predtým a to aj napriek tomu, že sme si písali s prestávkami takmer celé dopoludnie. 
Hneď ráno mi doniesol GLSkár balíček od Karla:

Bábika je naozaj nádherná. Inak bola v práci nuda. Doma som trochu upratovala a volala s chalanmi.
Večer som si bola ešte prebrať balík v Z-boxe z eshop Orlové.

Štvrtok - Ráno mi napísala kolegyňa, že ostáva so synom na OČRke, tak ma samozrejme šéfka poprosila, či by som tieto dva dni nepostiahla na celé dni. Čo som mala robiť, aj tak sa nedalo viac než súhlasiť. 
Prišla sa rozlúčiť aj Obchoďáčka, že idú na zvyšok mesiaca aj s Vedúcim z dopravy na dovolenku do Talianska. Tak veľa šťastia vo vašom spoločnom živote. Hádam budete mať viac šťastia spolu ako s predošlými partnermi.
 Domov som prišla dosť vyšťavená, ale nevadí. Sú to moje posledné dva dni v práci a potom. Ani vlastne poriadne neviem, čo bude potom.

Piatok - Zobudila som sa o tretej ráno a už som nevedela zaspať. Môj posledný deň v práci sa preto odvíjal v ospalom opare. Poriadne som sa ani nerozlúčila. Ono, nebolo poriadne ani s kým. Kolegyňa na OČR, Bryndziarka na dovolenke a šéfka ani tento posledný deň neprišla pred 18tou do práce. Ešte aj kľúče a kartičku som jej nechala len tak v obálke v kancelárii. (Dodnes neviem, či to bolo OK, ale asi áno).
Doma som si spravila vaňu a potom som zaspala ako také bábätko.

Sobota - Pobalila som sa, najedla a čakala som do deviatej, kým otvoria obchod, v ktorom som mala ďalšiu krásku. Je naozaj nádherná, som nadšená.
Keď som prechádzala okolo tej OMV v Tekovských Nemciach, nebolo mi 2x všetko jedno, bedlivo som sledovala teplotu motora, otáčky a všetko, čo by mi chcel Pištík nebodaj avizovať, ale nakoniec som úplne v pohode dorazila k mamine.
Chvíľu som tam pobudla a potom som vyrazila do Kežmarku, vyzdvihnúť chalanov. Prišla som tam úplne na čas, dokonca som si natočila príjazd vlaku.
Potom sme už prišli k mamine a proste sme sa len tak hrali a tak.

Nedeľa - Bolo úplne nádherne a tak som spravila pár záberov novej bábiky. Drahý chcel ísť na vlak na 12:15, tak sme sa už okolo jedenástej vybrali do Keksov. Prišli sme dosť skoro a vlak mal už vtedy hrozné meškanie až ho nakoniec úplne odriekli. Tak sme sa vybrali do Dráčika, kde takmer nič nemali, ale tak Pampúšik sa potešil a potom sme pozerali, že kedy by mohol ísť autobus a tak Drahý nakoniec okolo jednej išiel autobusom do Hlavného mesta.
Takže bolo dosť neskoro, kým som sa vrátila s Pampúšikom k mamine, takže aj dosť neskoro išiel spinkať, ale v zásade to nevadilo.
Keď sa zobudil, tak bolo ešte krásne teplúčko a hrali sme sa pred domom, vyšli aj susedia, mali zase kopu návštev a Pampúšik fotil všetko možné, takže som mala v mobile asi tak 300 fotiek našej dediny a musela som to statočne v noci triediť.

Pondelok - Ráno som sa zobudila pomerne skoro. Chvíľu sme sa dohadovali s PP, či sa stretneme v meste, ale ja som vedela, že to moc nepôjde, keďže so mnou mala ísť aj mamina a Pampúšik a že by to proste bolo veľmi komplikované. 
Akože dosť ma to mrzelo, ale proste neznášam byť v časom strese a tak. 
Takže najprv šla k finančnej poradkyni mamina a potom ja a zatiaľ išla mamina s Pampúšikom do parku pod Pamätníkom. Tam sme sa chvíľu hrali a keďže bolo asi tak milión stupňov, tak sme sa zastavili ešte na zmrzku a potom naspäť.
Poobede sme vyťahovali klince z driev, ktoré držali ostatné drevá a celé sme to ukladali, nech je to pekne pod strechou, kým prídu na jeseň dažde. Proste taká dedinská pohoda.




Lúčenie

Na chatu ľadová správa, už mesiac mi spávať nedáva. A aj keď som videla kopu hliny, časť mňa chce veriť, že niekto iný.... V polke bol vzatý...