Týždeň 03. 09. 2024 - 09. 09. 2024

 Utorok - Nikdy neprestane milovať niekoho. Len si zvyknete žiť bez neho. No tak to by ma úprimne zaujímalo po akej dlhej dobe.

Pampúšik sa zobudil pomerne skoro a tak sme aj pomerne skoro boli v škôlke. Následne som sa rozhodla, že pôjdem teda umyť Pištíka. V živote som ešte nebola na autoumyvárke pred pol ôsmou ráno, ale aspoň som si užila východ slnka.

Následne som zašla ešte do Lidlu na menší nákup a potom som upratovala, varila a išla po Pampúšika do škôlky.

Streda - Veľa žien stráca svoje dobré roky tým, že ostávajú lojálnymi k toxickým mužom. Tak na tom asi bude veľmi veľa pravdy. Aj keď nieked sa zamýšľam, či ten chybný článok v tomto prípade nie som ja. 

Ráno, keď zazvonil budík, sa mi hrozne nechcelo vstávať. Bodaj by nie, keby som bola v noci asi 10x hore. Spustil sa mi menzes, s takmer dvojtýždňovým meškaním práve dnes. Prvý deň v práci. 

Pampúšikovi sa tiež vôbec nechcelo vstávať takto skoro, ale v škôlke sme nakoniec boli ešte pred pol siedmou. Bola dokonca už otvorená. Aj keď pani upratovačka povedala, že ešte nemôžeme ísť dnu, až keď bude pol, ale žiaľ som si to nemohla dovoliť, každá minúta mi dnes bola drahá.

O 06:35 som už bola v aute, ale už tesne za prvým kruhovým objazdom bola kolóna.  Napriek všetkému o 06:50 som  už bola v Nay.

Prých 15 minút o mne nikto nevedel a veľmi "milý" pán SBSkár sa na mňa díval akoby som ukradla ešte aj hodiny na stene. 

Mezditým som zistila, že sa mi natrhlo vrecko na nohaviciach a tak nešťastne, že som mala dieru na zadnej časti tela. Proste skvelý prvý deň v práci.

Pred pol ôsmou si ma po mňa prišiel vedúci zmeny a vzal ma do kancelárie a potom to už bolo fajn. Predstavili sme sa a potom som takmer celý deň strávila s jednou kolegyňou a keď odišla okolo pol piatej, som prešla k inej kolegyni, ktorá ma hlavne mala zaúčať a pozerala som sa, čo robí, ale keďže mala veľa roboty, tak som tam viac-menej iba čučala.

Štvrtok - Ráno som sa zobudila na budík, ale už to bolo o niečo lepšie než včera. Pampúšik sa tiež pomerne rýchlo vymotal. 

V práci to prebiehalo viac-menej tak isto ako včera. 

Akurát doma som už bola pomerne vyčerpaná.

Piatok - Ráno som vstala ešte pred budíkom a o chvíľku vstal aj Pampúšik, takže pred škôlkou sme boli úplne prví. Mám z toho trochu také blbé pocity, ale už som si všimla, že niektoré detičky takto chodia pravidelne.

V práci som sa dnes zoznámila s kolegami z druhej zmeny a bolo to fajn, teda v rámci možností.

Poobede mi volal Drahý, že malý má teplotu, takže super, tak som šla skôr z práce. 

Drahý mu dal Nurofen a keď som prišla domov, bol už viac-menej úplne v pohode.

Sobota - Nepáčila sa mi vôbec tá popálenina na bruchu a tak som sa rozhodla zájsť do Pezinku na pohotovosť, že potom pôjdeme do parku pozrieť pávy a tak. 

Doktor povedal, že to vyzerá v pohode, že sa to hodí, že na to nemám nič dávať. Si hovorím, že tak OK. 

Písala mi aj Susan ohľadom tej popáleniny. Ona je taký anjel. 

Bolo teplúčko. Išli sme do Tesca, do Dráčika a potom do parku. Pávy boli dosť vypelichané, ale v podstate to nevadilo. Zastavili sme sa aj v tej časti, kde je ihrisko a Pampúšik sa tam dosť vylietal.

Potom sme boli doma, najedli sme sa a hrali sme sa. 

Dosť mi písala aj Susan, asi sa nudila v nemocnici.

Nedeľa - Ráno mi napísal PP, že okolo 09:00 vychádza z Keksov. Potom mi písal, že to vyzerá, že priateľka pôjde s ním, čo som tak trochu čakala, keďže je nedeľa, ale nakoniec nešla a tak sme sa na obed stretli Bolo horúco na to, že je september. 

Auto som mala celé špinavé, tak som išla na umyvárku, kde som bola len v utorok, ale keďže bolo tak nádherne, tak sa rozhodli všetci vodiči zo Slniečkova umývať auto. 

Tak som potom zbehla na Diaľničnú a na Slovnaftke pozerám, že PP. Si hovorím, že tak toto je náhoda, že obídem celé mesto, aby som ho opäť stretla. 

Kúpila som si vodu a umyla som auto a prišla som domov. Drahý, že aby som mu nabudúce neklamala, že lepšie než pred domom Ladovej kráľovnej si zastať nemohol. (No, to teda nemohol, to ma tiež dosť pobavilo). Samozrejme začal, že nech teda všetko platím alebo nech to rovno platí on a proste tie jeho reči a potom odišiel na zvyšok dňa na "bicykel".

Pondelok - Ráno začalo pršať a výrazne sa ochladilo. Trochu mám pocit, že celý ten včerajšok sa mi len zdal. Akurát neviem, či to bol pekný sen alebo nočná mora. Trochu premýšľam, čo Drahý zase vymyslí, ale už z toho asi ani nemám strach. Ani neviem. 

PP sa ani neozval, čo ani neviem, či som čakala. A tak jemu to môže byť naozaj jendo, čo sa u nás doma deje. Ono to aj tak v podstate nie je o ňom, aj keby sa to tak mohlo zdať.

Týždeň 27. 08. 2024 - 02. 09. 202

Utorok - Upratovali sme, hrali sme sa, Pampúšik sa zabával so Šteniatkom a proste tak. Keď Pampúšik zaspal, vybrala som sa do mesta na nákup a zastavila som sa ešte na byte, premerať ešte jednu stenu v kuchyni, aby som to v piatok na to stretnutie v kuchynskom štúdiu. Nech si hovorí Drahý čo chce, mne sa ten byt páči. Ok, prostredie nie je najlepšie, ale kde je? Okrem toho s mojim rozpočtom môžem byť rada, že som dokázala dostať viac než garáž :-D

Inak proste pohoda. 

Streda - Celkom pohodová streda. Poobede mal byť už nácvik na oslavy 85. výročia SNP, tak sme sa chceli ísť pozrieť, ale nakoniec tam nič nebolo. Akože pripravovali pódium a bolo všade veľa policajtov a vojakov, aj nejaká tá technika, ale pochod žiadny. Dokonca ani cesty ešte neboli uzatvorené, ale tak nevadí, urobili sme si prechádzku, Pampúšik videl tank, tak bol šťastný a tak bola pohoda.

Štvrtok - Chcela som vyraziť pred obedom, keďže hovorili, že okolo jednej uzavrú obe cesty medzi Keksami a Bryndziarňou. Bolo to v pohode. V polovici cesty som zastavila a kúpili sme si s Pampúšikom nejaké to občerstvenie na OMV a vyrazili sme opäť na cestu do Slniečkova.

Doma sme potom pozerali v telke prenos z osláv SNP. Bol tam samozrejme prezident. Však je z Keksov, tak aby tam nebol :-D Samozrejme minister obrany.

Piatok - Ráno som sa s Pampúšikom najedla a potom sme vyrazili do Hlavného mesta. Prišli sme pomerne skoro, tak sme sa zastavili v Dráčiku, ale potom som to nevedela presne nájsť, ale nakoniec sme tam boli presne na 10tu. Pán bol najprv prekvapený, ale potom našiel, že som tam správne. Potom sa pustil do práce, Pampúšik sa tam samozrejme nudil. Pán sa ma pýtal strašne veľa otázok, na ktoré som vôbec nebola pripravená. V akej výške chcem mať skrinky a podobne, aký materiál, ale nakoniec sme sa nejako dohodli, akurát ja neskúsená, tak mi cena vybila poistky. 

Bolo hrozne horúco, zastavili sme sa ešte v Kauflande po nejaké občerstvenie a naspäť domov. Dali sme si sprchu obaja, najedli sme sa a ľahli sme si do postele.

Poobede už len oddych,

Sobota - Pohodová sobota. Nejako mi nedochádza, že čoskoro pôjdem do novej práce a Pampúšik opäť do škôlky.

Nedeľa - Ráno som si našla správu na FB od PP, že budúcu nedeľu možno pôjde do Hlavného mesta. Beriem to s rezervou. Kto vie, čo bude o týždeň.

Drahý išiel dopoludnia do práce a aj som sa cez obed riadne obarila na bruchu, keď som zlievala vodu zo špagiet. 

Najprv to nevyzeralo tak hrozivo, ale nakoniec mi zliezla koža na dvoch miestach. Takže paráda.

Pondelok - Drahý išiel ráno do práce a ja som šla do škôlky s Pampúšikom pomerne skoro. Dosť to tam majú pomotané, ale nakoniec sme sa vymotali.

Kúpila som si v malom Tescu nejaké tie raňajky a potom som sa pozerala von na ulicu, že aký je tam opäť ruch po prázdninách.

Urobila som si pár fotiek Silkstoniek a potom som sa vybrala do lekárne a keďže bol krásny slnečný deň, ale už školský deň, rozhodla som sa, že zájdem na Amfik pofotiť morské panny vo fontáne.

Išla som ešte na jedno miesto, kde som dlho nebola, aj som zabudla, že sa tam hrozne práši, takže celé auto som mala špinavé. No, čo už...

Okolo tretej prišiel Drahý z práce a spolu sme išli po Pampúšika do škôlky, aby Drahý vedel, kde má triedu/skrinku a všetko, keď už budem v stredu v práci a potom sme išli aj s ostatnými deťmi na ihrisko.

Týždeň 20. 08. 2024 - 26. 08. 2024

 Utorok - Ráno som prišla normálne do práce a bolo to absolútna pohoda (píšem to presne po dvoch mesiacoch, dnes je 20. 10.) až do času, keď mi pristála na mobile táto správa:

Prvých pár minút som na to pozerala ako na zjavenie, potom som si povedala, že to je super vtip. Nakoniec som si povedala, že je to aj tak jedno, že dnes by som nemohla odbehnúť ani na cigaretu, keby fajčím, lebo sme v tej danej chvíli boli na oddelení príjmu a fakturácie až dve. Z toho tá druhá baba netušila nič o práci na výdajni, takže by ma nedokázala zastúpiť ani na minútu. 

Aj tak som neverila, že by prišiel, že by sme sa prvýkrát videli po všetkých tých rokoch, všetkých tých správach a hlavne po piatich mesiacoch ticha, kedy som sa po nociach bála, že sa niekde vybúral až tak, že krimi správy z rodného mesta som nedokázala pozerať, lebo som sa bála, že uvidím to netradične modré Mondeo na kúsky s poznámkou vodiča previezli v kritickom v stave do H-čkovej nemocnice, v ktorej som sa narodila. 

Pred pol druhou prišla kolegyňa, čo zároveň bolo asi sedem minút do správy: "pri tvojom aute", čo bolo najhoršie miesto v tomto čase, keďže práve prichádzala poobedná zmena do práce a polovica rannej fajčila pri parkovisku. Keby zastal na parkovisku pre zákazníkov, bolo by to tisíckrát lepšie. Že stál na druhej strane od môjho auta, bol len detail.

Ale bol to on....samotný PP z mäsa a kostí s cigaretou v ruke, o viditeľne pár kíl mužnejší než som si ho pamätala, ale úsmev a pohľad tých hnedých očí ostali rovnaké ako v roku 2017.

Chvíľu sme sa bavili na parkovisku a potom sme sadli do auta, ktoré mal požičané, lebo ako mi vysvetlil, jeho auto potrebuje závažnejšiu opravu, do ktorej sa mu ani veľmi nechce investovať. Obišli sme celý náš sklad a potom sme našli nejaké pokojnejšie miesto niekde medzi skladmi ďalej. Tam zastal a bavili sme sa. Normálne, akoby sa nič nestalo. Akoby mi naposledy napísal tak maximálne predvčerom. Že musel vymazať IG kvôli tej svojej, ktorú som nechtiac medzičasom vypátrala, ale zas svet celý som si povedala, že mu to neprezradím. Neopýtala som sa, že prečo je teraz teda so mnou zatvorený v jednom aute, cca 200km od MM, lebo by som aj tak nedostala odpoveď. Za to na otázku: "Chceš pusu?" som povedala jedno z mojich najúprimenjších neviem v živote. Máte niekedy v živote pocit, že v nanosekundách sa vám v mozgu vynorí tristo miliónov myšlienok naraz? Celé mesiace som si myslela, že jediné, po čom túžim, je aby sa ma dotkli pery tohto chalana a zároveň som sa bála, aké to bude, či sa nepokazia aj tie posledné matné spomienky a hlavne, či to bude také ako predtým, lebo s obnovovaním "minulosti" mám neblahé skúsenosti. Nakoniec som mu povedala, že keby mi chce dať pusu, tak to proste urobí a nepýta sa. Na to som dostala niečo na štýl, že sa pýta on mňa a tak som mu povedala, že ja vážne neviem, lebo tak to bolo. Aj som chcela, aj som nechcela, aj som sa bála, že to nebude také úžasné ako si pamätám a zároveň, že to bude také úžasné ako si pamätám a že do odštartuje všetky tie city a pocity a túžby...Začal rátať do troch a bolo mi smiešne, ale zároveň som vedela, že máme málo času a že ja mám byť v práci (aj keď som toto mohla považovať za to, že som na prestávke, ktorú som si za ten takmer rok vyberala len veľmi málokedy). Proste tristo miliónov myšlienok naraz. Až som vykoktala tiché "hej". Na čo sa nahol a pobozkal ma. A bolo to presne také, ako som si to pamätala, ak nie ešte lepšie. Všetky tie prebdené noci, všetky tie predstavy, tie sny, aké by to bolo, keby sa raz v mojom živote objavil v nezadanej podobe, všetky tajné túžby to všetko sa odzrkadlilo v tej pár minútovej bozkávačke s mierne cigaretovou príchuťou, čo sa zvyčajných okolností by mi dvíhala žalúdok na pokraj mojich možností, ale pri ňom mi to nikdy nerobilo problém. Aj taká šialená vie byť zaľúbenosť. A hoci všetky bunky môjho tela chceli v tej bozkávačke pokračovať, nakoniec sme sa odtrhli. Nepamätám si to už úplne presne, ale viem, že som si oprela hlavu o jeho plece a povedala som mu menom a on mi na to povedal "Nikuška" a znelo tak nežne ako si ani už nepamätám, že by to niekto vyslovil. 

PP mi prvýkrát povedal menom a ešte v tej najkrajšej podobe na svete. Cítila som sa 

Asi po 15-20 minútach som ho poprosila, aby ma zaviezol naspäť, lebo aj tak som už mala pocit, že moc dlho preč a že kolegyňa bude mať reči, hoci to mi mohlo byť úplne jedno.

Ako som sa vrátila do kancelárie, stále som sa len usmievala a proste som bola taká ja neviem, šťastná? Neviem, ale ten pocit bol proste úžasne dokonalý, dokonalo úžasný. Keď som išla po ulici, mala som pocit, že takto sa musia cítiť ľudia, čo sú na drogách. Mala som pocit, že zvládnem všetko, čoho sa chytím, že slnko svieti len na mňa a že všetci sú úžasní.

Lenže presne ako ľudí, čo užívajú drogy, aj mňa čakal tvrdý pád a abstinenčné príznaky.

Streda - Presne ako som predpokladala, zo včerajšej eufórie som prepadla do pocitu, že mi je ešte horšie ako predtým a to aj napriek tomu, že sme si písali s prestávkami takmer celé dopoludnie. 

Hneď ráno mi doniesol GLSkár balíček od Karla:

Bábika je naozaj nádherná. Inak bola v práci nuda. Doma som trochu upratovala a volala s chalanmi.

Večer som si bola ešte prebrať balík v Z-boxe z eshop Orlové.

Štvrtok - Ráno mi napísala kolegyňa, že ostáva so synom na OČRke, tak ma samozrejme šéfka poprosila, či by som tieto dva dni nepostiahla na celé dni. Čo som mala robiť, aj tak sa nedalo viac než súhlasiť. 

Prišla sa rozlúčiť aj Obchoďáčka, že idú na zvyšok mesiaca aj s Vedúcim z dopravy na dovolenku do Talianska. Tak veľa šťastia vo vašom spoločnom živote. Hádam budete mať viac šťastia spolu ako s predošlými partnermi.

 Domov som prišla dosť vyšťavená, ale nevadí. Sú to moje posledné dva dni v práci a potom. Ani vlastne poriadne neviem, čo bude potom.

Piatok - Zobudila som sa o tretej ráno a už som nevedela zaspať. Môj posledný deň v práci sa preto odvíjal v ospalom opare. Poriadne som sa ani nerozlúčila. Ono, nebolo poriadne ani s kým. Kolegyňa na OČR, Bryndziarka na dovolenke a šéfka ani tento posledný deň neprišla pred 18tou do práce. Ešte aj kľúče a kartičku som jej nechala len tak v obálke v kancelárii. (Dodnes neviem, či to bolo OK, ale asi áno).

Doma som si spravila vaňu a potom som zaspala ako také bábätko.

Sobota - Pobalila som sa, najedla a čakala som do deviatej, kým otvoria obchod, v ktorom som mala ďalšiu krásku. Je naozaj nádherná, som nadšená.

Keď som prechádzala okolo tej OMV v Tekovských Nemciach, nebolo mi 2x všetko jedno, bedlivo som sledovala teplotu motora, otáčky a všetko, čo by mi chcel Pištík nebodaj avizovať, ale nakoniec som úplne v pohode dorazila k mamine.

Chvíľu som tam pobudla a potom som vyrazila do Kežmarku, vyzdvihnúť chalanov. Prišla som tam úplne na čas, dokonca som si natočila príjazd vlaku.

Potom sme už prišli k mamine a proste sme sa len tak hrali a tak.

Nedeľa - Bolo úplne nádherne a tak som spravila pár záberov novej bábiky. Drahý chcel ísť na vlak na 12:15, tak sme sa už okolo jedenástej vybrali do Keksov. Prišli sme dosť skoro a vlak mal už vtedy hrozné meškanie až ho nakoniec úplne odriekli. Tak sme sa vybrali do Dráčika, kde takmer nič nemali, ale tak Pampúšik sa potešil a potom sme pozerali, že kedy by mohol ísť autobus a tak Drahý nakoniec okolo jednej išiel autobusom do Hlavného mesta.

Takže bolo dosť neskoro, kým som sa vrátila s Pampúšikom k mamine, takže aj dosť neskoro išiel spinkať, ale v zásade to nevadilo.

Keď sa zobudil, tak bolo ešte krásne teplúčko a hrali sme sa pred domom, vyšli aj susedia, mali zase kopu návštev a Pampúšik fotil všetko možné, takže som mala v mobile asi tak 300 fotiek našej dediny a musela som to statočne v noci triediť.

Pondelok - Ráno som sa zobudila pomerne skoro. Chvíľu sme sa dohadovali s PP, či sa stretneme v meste, ale ja som vedela, že to moc nepôjde, keďže so mnou mala ísť aj mamina a Pampúšik a že by to proste bolo veľmi komplikované. 

Akože dosť ma to mrzelo, ale proste neznášam byť v časom strese a tak. 

Takže najprv šla k finančnej poradkyni mamina a potom ja a zatiaľ išla mamina s Pampúšikom do parku pod Pamätníkom. Tam sme sa chvíľu hrali a keďže bolo asi tak milión stupňov, tak sme sa zastavili ešte na zmrzku a potom naspäť.

Poobede sme vyťahovali klince z driev, ktoré držali ostatné drevá a celé sme to ukladali, nech je to pekne pod strechou, kým prídu na jeseň dažde. Proste taká dedinská pohoda.

Týždeň 13. 08. 2024 - 19. 08. 2024

Utorok - Vymaž svoje narodeniny zo sociálnych sietí a pozeraj, že ti nikto nepopraje, okrem tvojej mami

Akože toto viem ako je toto myslené, ale úprimne, ja si tiež nepamätám narodeniny všetkých.

V práci pohoda, sklad sa pomaly ale isto vyprázdňuje a pôsobí to trochu skľučujúco. Zákazníci nás tiež dosť ľutujú, až je to také, že ako hej, ale veď zase neumierame. 

Inak taká domáca pohoda. Večer volávame s Pampúšikom. 

Že zajtra ho berie dedko na výlet. Kokos, to dieťa sa má :-D Aj ja chcem také prázdniny. Vraj má byť horúco, najprv chceli ísť sa niekam kúpať, ale nakoniec vyhrali Bojnice a že pôjde aj Lifkina mamina. Tak som mala z toho trochu obavy, ale tak uvidíme.

Streda - V práci celkom fajn. Dokonca sa so mnou baví aj kolegyňa, asi pretože končíme :-D Akože nie je to nič extra, ale aspoň nie sme celé dni ticho ako zvyčajne. 

Roboty je málinko a už je to celé také, že každý na to dlabe alebo má dovolenku alebo tam už nie je.

Po práci som volala mamine, ale nedvihla mi a následne som volala tatinovi a Pampúšik bol ešte u nich a že u nich bude aj spinkať. To ma trochu prekvapilo. Ešte počas hovoru mi volala aj mamina, tak tatino, nech jej poviem, že Pampúšik tam ostáva. Reku OK. 

Tatino mi potom ešte poslal kopu fotiek zo Zoo, ako sa tam Pampúšik vozí na autíčkach a kadečo.

Štvrtok - V práci taká klasika. Okolo štvrtej mi tatino posielal nejaké fotky s Pampúšikom z mesta, tak som bola prekvapená, že sú tak dlho spolu. Som myslela, že ráno ho dovezie k mamine. So svojimi deťmi rozhodne toľko aktívneho času netrávil :-D Ale tak vnúčatá sú špeciálna kategória, je mi to jasné.

Volali sme potom chvíľu s Pampúšikom, ale ten o to nemal nejaký zvlášť záujem a tak sme išli ešte na nákup do Kauflandu.

Piatok - Nevedela som sa dočkať konca zmeny a aby sme už išli k mamine. Bola to zaujímavá jazda. Drahý začal s tým, že on by si vedel predstaviť život v Keksoch. Som len pozerala, že či ho zase niekto vymenil. Nechápem z toho muža, ale ja asi ani nemusím. 

Chcel ísť ešte na byt. Tak sme išli. Nadával, že aká je tam tma a aká je to diera a kde je najbližšie detské ihrisko (netuším), ale byt pochválil. Aspoň niečo. 

K mamine sme prišli dosť neskoro, ale Pampúšik ešte nespal.

Sobota - Celkom pohodová sobota na to aké bolo osadenie domu. Chalani sa motali hlavne po vonku a tak. 

Nedeľa - Pomerne skoro som bola zaviesť chalanov do Ružomberku na vlak. Mamina chcela ešte nejaké drobnosti z obchodu, tak som sa zastavila v Kauflande a hneď vedľa bol Dráčik a tak som sa v ňom zastavila. Mali tam Best to a tea Barbie a som si povedala, že je to jedinečná šanca a vzala som ju so sebou. Mi nejako tie Barbie pribúdajú a pribúdajú. 

Za Ružomberkom bola parádna zápcha a každou chvíľou rozbehom a pribrzdením som sa dosť bála, že skončím v zadku jedného čierneho českého Audi predomnou.

Asi po hodine som úspešne dorazila k mamine, mala som ešte čas, tak som trochu pofotila moju novú spolubývajúcu.

Neskôr som vyrazila na cestu. Zašla som ešte po Profesora a bolo to super byť na ceste s niekým. Zaviezla som ho do Hlavného mesta, zastavili sme sa v nákupnom stredisku Centrál v Dráčiku. Nič moc tam nebolo a potom som zmorená vyrazila do prázdneho bytu.

Pondelok - Ráno sa mi nechcelo zrovna veľmi vstávať do práce, ale super bolo to, že kolegyňa mala prísť až poobede, takže som si užívala posledné dni v samote do pol druhej. 

Po práci som trochu oddychovala a potom mi napadlo, že by som mohla ísť ešte fotiť k fontáne na Amfik morské panny, ale Amfik bol už zatvorený. Tak som sa premiestnila na Jazerá a tam som fotila, pozorovala ľudí a užívala si západ slnka. Poslala som ho aj Jacobovi. Občas mi niektoré momenty v Slniečkove hrozne pripomínajú, ako sme tu spolu boli. Ako som preplávala jazero po šírke a on sa bál, lebo nevie dobre plávať. A občas mi potom dôjde, že je to milión rokov dozadu a že už býva 160km odo mňa a hlavne, že je ženatý. 

Týždeň 06. 08. 2024 - 12. 08. 2024

Utorok -  Hneď ráno mi volal pán zo servisu, že má zrejme moje auto. Tak si hovorím, že zrejme áno. Pýtal sa teda na to, čo sa stalo a že sa na to teda pozrie a zavolá mi, že čo by stála oprava a tak. Si hovorím, že super. 

Okolo obeda mi volal, že to bude stáť cca 200€. Asi o hodinku-dve mi volal opäť, že sa bol s autom prejsť a že tečie mu ešte vzadu, tak že bude musieť vymeniť ešte nejakú súčiastku a že to bude stáť okolo 40€. Si hovorím, že to už je asi úplne jedno.

Potom som volala tatinovi, či by ma zajtra teda zobral a súhlasil.

Inak pohoda, na večer sme si trochu opekali, lebo sme mali len dve špekačky, ale našla sa aj nejaká slaninka a chlebík.

Streda - Vstala som pomerne skoro, osprchovala som sa a potom som čakala na tatina. Trochu meškal, lebo prerábajú cestu a ja som už stresovala, aj keď sme to aj tak úplne stíhali. Samozrejme mamina sa ešte vypytovala tatina na bráškovu partnerku, ale nakoniec sme vyrazili.

Hneď ako sme odbočili pri Mercury Markete, tak som hneď zbadala Pištíka. Zaplatila som, rozlúčila som sa s tatinom a vyšla som hore na cestu a som mala ešte dosť času, kým som mala termín ku kožnej, tak som len tak išla po hlavnej až si hovorím, že to ma dovedie do Ing. dediny a som si povedala, že tak čo, že si trošku pôjdem oživiť spomienky.

Potom som išla ku kožnej, síce som netrafila na prvýkrát, ale nakoniec sa podarilo. Kožná povedala, že znamienka sú OK, ale že pre istotu nech si to jedno dám vybrať a vypísala mi výmenný lístok. Potom som zašla do Tesca a potom naspäť k mamine.

Mamčina kamarátka urobila cuketové placky a aj palacinky a oboje perfektné. Snažím sa nemyslieť na to, aké by bolo, keby sa ozval. Viem, že s to už nikdy nestane, ale keď som tu, je to pre mňa také náročné...

Potom mamina, že pôjdeme na Donovaly na bobovú dráhu. No veľmi sa mi nechcelo, ale tak sľúbila to Pampúšikovi, tak sme išli a bolo to fajn. 

Mamkina kamoška s nami nešla, bála sa, že by nestihla potom autobus domov a tak. 

Potom sme išli ešte na Staré Hory, aby sme na tam na piatu boli, ale pán, čo predáva záhradné veci tam ešte nebol, tak sme skočili na radler do Krčmy pod orechom. Bolo to moc fajn.

Štvrtok - Mamina ráno volala k veterinárovi, či by na dnes/zajtra nemali termín ešte na očkovanie a mali asi za hodinku a pol, tak sme vyrazili. Odtiaľ sme sa zastavili ešte na ihrisku pod pamätníkom SNP, nech má aj Pampúšik trochu radosti :-) A aj som chcela pozrieť, že ako urobili Hexagon. Tak sme sa tam s Pampúšikom celkom slušne vyjašili. Bolo to fajn.

https://www.bystricoviny.sk/spravy/obnova-detskeho-ihriska-hexagon-v-parku-pod-pamatnikom-snp-sa-blizi-do-finale/

Poobede sme už len tak kvasili na dedine, hrali sa so susedmi, lebo susedka tu má aj mladšie sestry na prázdninách a tak.

Piatok - A opäť do mesta. Maminu som zaviezla k finančnej poradkyni a zatiaľ som sa išla pohrať s Pampúšikom na ihrisko pri tatinovi. Pampúšik chcel vidieť dedka, tak som mu volala, či je doma, či príde na balkón, tak sme na chvíľu išli ešte k nemu, potom na ihrisko, potom prišla aj mamina za nami a už sme boli hladní, tak že pôjdeme na pizzu. Tatino, že on nejde, že doma varí vývar, ale my sme išli. Obletovali nás dve osy, tak to mal Pampúšik hrôzu a takmer sa vôbec nenajedol.

Zastavili sme sa ešte predsa len aj v obchode s domácimi potrebami a konečne som si kúpila formu na bábovku. Som zvedavá, kedy ju vyskúšam (poz. vyd.: ani po viac ako mesiaci som sa k tomuto ešte vôbec nedostala).

Sobota - Dopoludnia som bola s Pampúšikom na Starých Horách v obchode a trochu sme sa tam pohrali na ihrisku. Bolo to fajn. Bude mi hrozne chýbať. 

Nedeľa - V podstate sa mi ani veľmi nechcelo ísť domov. Viem, že to teraz bude dosť dlho, čo budem bez Pampúšika, síce ho uvidím cez víkend, ale aj tak je to také...No, nie som s tým úplne OK, ale tak čo mám narobiť, keď sa tak plánujú dovolenky, že pol roka dopredu a z troch týždňov má nakoniec niekto dovolenku týždeň, ale dobre, nebudem sa na to predsa sťažovať celý život.

Vyrazila som po druhej, mamina sa aj pýtala, že prečo tak skoro, ale chcela som ešte ísť na byt pofotiť tú kuchyňu a tak.

Hneď pod dedinou aj tak bola slušná zápcha, ale prišla som na chvíľku na byt. Pomerala som tú kuchyňu ako sa mi dalo a potom som išla do mesta. Keď sme si tak nedávno písali s Grgym, tak mi napadlo, že by bolo super, keby sme sa opäť videli. 

Zaparkovala som pod pri zmrzline pri Pamätníku a vyšla som hore k veži a potom na bývalú tržnicu a som ho zbadala, keď vyhadzoval fľaše. Zrejme včera bola bujará noc v krčme. Dosť dlho som sa na neho dívala až som si povedala, že super, že je stále na mobile a mne nie je schopný odpísať. Ale OK, chápem. To je v poslednej dobe nejaká mánia, že proste pozriem si, čo mi kto napísal a ignor. Jasné, pohoda, len aby som sa potom aj ja takto nejako nezariadila.

Tak som potom prešla okolo a aspoň sme sa pozdaravili. Fakt paráda.

Domov som prišla v pohode a začala som dať prať a tak. S Drahým sme sa v podstate nerozprávali a išla som si ľahnút.

Pondelok - V práci celkom pohoda. Kolegyňa síce dosť vymýšľa, že ona už ten posledný týždeň nebude chodiť do práce a tak a ja si hovorím, že pokiaľ to nejako neovyplvní moju dovolenku, tak mi je to v zásade aj jedno, či príde alebo nie.

Po práci som sa zastavila ešte v Tescu a zaparkovala som vedľa druhého Swiftu. Toto ma tak baví.

INFP-T Mediátor

Ahojte :-)

V poslednej dobe strašidelne nestíham, ešte hádam viac ako zvyčajne, ale prechádzala som články od ľudí, ktorých odoberám a u Anawi som došla k článku o MBTI teste a typológii.

Viem, že som si ho už robila v minulosti a dokonca viem, že som si výsledok uložila, ale samozrejme už netuším, kde...takže som si dnes test urobila znovu.

Robila som si ho na tejto stránke https://www.16personalities.com/sk/bezplatny-test-osobnosti a tu je môj výsledok:

INFP osobnosti sú skutoční idealisti. Vo všetkom hľadajú aspoň náznak dobra, dokonca aj v tých najhorších ľuďoch a udalostiach, a pátrajú po spôsoboch, ako veci zlepšiť. Aj keď ich ľudia môžu vnímať ako pokojných, rezervovaných, ba až plachých, skrýva sa v nich plameň a vášeň, ktoré dokážu naozaj zažiariť. INFP typy tvoria v populácii iba 4 percentá, preto je, bohužiaľ, vysoká pravdepodobnosť, že ostanú nepochopení. Ak si však nájdu rovnako zmýšľajúcich kamarátov, prinesie im to pocit harmónie, ktorý dokážu premeniť na fontánu radosti a inšpirácie.

FP sa ako súčasť skupiny diplomatov (NF) riadia skôr svojimi zásadami než logikou (analytici, NT), nadšením (prieskumníci, SP) alebo praktickosťou (strážcovia, SJ). Pri rozhodovaní, ako ďalej, sa pozerajú na česť, krásu, morálku a dobro – konajú bezúhonne, nie kvôli odmene alebo trestu. Ľudia s INFP typom osobnosti sú hrdí na túto svoju cnosť, a to celkom oprávnene. Avšak nie každý chápe, že ich úmysly sú skutočne čisté, a preto sa môžu dostať do izolácie.

Nejagá sa všetka zlata krása; kto poblúdi, ešte nie je stratený; staré, keď je mocné, nepoddá sa; mráz nespáli koreň v zem vrastený.

J. R. R. Tolkien

Vieme, čo sme, no nevieme, čím môžeme byť

Pri najlepšom využití svojich schopností dokážu INFP komunikovať s ostatnými na hlbokej úrovni, s ľahkosťou používať metafory a paraboly a chápať, ako aj vytvárať, symboly na zdieľanie svojich myšlienok. Sila takejto intuitívnej komunikácie sa výborne hodí ku kreatívnym činnostiam, preto nie je prekvapením, že mnoho známych INFP sú poeti, spisovatelia a herci. Spoznať samého seba a nájsť vo svete svoje miesto je pre INFP ľudí dôležité a hľadanie tejto cesty premietajú do svojej práce.

INFP majú talent vystupovať, dokážu odhaliť krásu svojej osobnosti a svoje tajomstvá prostredníctvom metafor a fiktívnych postáv.

Schopnosť INFP ovládať reč nekončí používaním materinského jazyka. Ako aj väčšina ľudí patriacich do skupiny osobností diplomatov (NF), aj oni sa považujú za nadaných, keď ide o učenie sa druhého (alebo tretieho!) jazyka. Dar komunikácie INFP sa tiež výborne hodí pri ich snahe o harmóniu, ktorá je opakujúcou sa témou u diplomatov (NF), a pomáha im napredovať v hľadaní svojho poslania.

Počúvaj iných, sám však málo vrav

Na rozdiel od svojich extrovertných (E) bratrancov INFP zameriavajú svoju pozornosť len na niekoľkých ľudí, na jednu dôležitú vec. Príliš široký záber ich vyčerpáva a všetko to zlo sveta, s ktorým nevedia nič urobiť, ich ľahko dovedie až k zármutku či bezmocnosti. Pre ich priateľov je to smutný pohľad, keďže sú zvyknutí na ich veselý postoj.

Ak si INFP nedávajú pozor, môžu sa stratiť vo svojej honbe za dobrom a zanedbajú pri tom každodennú starostlivosť potrebnú pre život. INFP sa často nechajú uniesť do sveta hlbokých myšlienok a, s väčšou radosťou ako ktorýkoľvek iný typ osobnosti, rozjímajú nad hypotetickými a filozofickými vecami. Keď INFP ostanú bez dohľadu, môžu postupne stratiť kontakt s okolím a utiahnuť sa do samotárskeho režimu. Ich priateľov alebo partnera potom môže stáť veľa energie, dostať ich späť do tohto sveta.

Našťastie, tak ako kvety na jar, aj záujem, kreativita, altruizmus a idealizmus INFP sa vždy vrátia, čo odmení ich samých aj ľudí, na ktorých im záleží. Možnože nie logikou či praktickosťou, ale pohľadom na svet, ktorým roznášajú inšpiráciu k súcitu, láskavosti a kráse, kamkoľvek vkročia.

Výsledky

Mediátor(INFP-T)

Extrovertný

65% Introvertný

Introvertný

Intuitívny

79% Intuitívny

Realistický

Logicky zameraný

81% Zásadovo zameraný

Zásadovo zameraný

Plánujúci

72% Hľadajúci

Hľadajúci

Asertívny

94% Opatrný

Opatrný

Výsledky

Ďalej