Hľadať tu :-)

nedeľa 9. marca 2025

Ticho

Pozícia neslávna prischla mi,
vôbec som o ňu nestála,
Netušila som, aký tenký je ľad,
na ktorom som stála.

že ešte priveľa lásky a citu
ostalo v tom srdci zranenom,
Lenže opäť ryhy robíš v ňom,
v tom srdci tisíckrát zlomenom.

Nevyčítam ti to,
lebo ty ani netušíš,
ako veľmi ťa ľúbim,
ty tieto reči nemusíš

A snažím sa ich potláčať,
keď prilepená na tvojej hrudi,
počúvam tlkot srdca,
Nech ma pán Boh súdi.

Spomínam na bozky sladké,
Keď si sa musel zastaviť,
a teraz týždeň ticha,
ja snažím sa to pochopiť.

A bolí to vidieť ťa on-line,
a nesmieť ti napísať 
ja si to ticho minulého roku,
už vôbec nechcem zopakovať

Keby sa ti niečo stalo,
tie myšlienky mi nedávajú spať,
Lebo ja by som bola posledná,
ktorej by sa správa mala dať.

Nečakám kvietky, hoci žena som,
jediný darček stále mám,
dávno vyprchala voňa toho trička,
no aj tak sa ho nikdy nevzdám.

Tvoje meno všade znie,
a o pár rokov možno konečne,
zabudnem na všetko to krásne,
aké je byť na balkóne spoločne.

Nikky, 08.05. 2025

nedeľa 23. februára 2025

Začiatok

Osem rokov dozadu

poď vežou som stála.

Srdce mi tĺklo rýchlosťou formule 

a to som sa ani nebála.


Len nervozita,

ktorá rýchlo prešla.

Keď v rozhovore s Tebou 

námestím som išla.


Na úžasnú chuť bozkov

spomínala som v buse

A začínala som tušiť,

že chcela by som ich v jednom kuse


A noc bez snov nastala,

lebo myšlienky mi nedali spať 

A nadránom prišla správa,

po ktorej telo už chcelo vstať.


A tak ďalší deň s tebou

Plno krásnych slov

Buď môj anjel strážny 

Volal si ma nádhernou 


A o pár týždňov čakala 

som ťa na Hlavnej stanici

Ty nadávajúc, fajčiaci

A ja cítila som sa ako v Bystrici


Zložil si si okuliare 

na poličku s Barbienami

Polozil aj telefón 

A sny prestali byť snami...






nedeľa 9. februára 2025

Týždeň 17. 09. 2024 - 23. 09. 2024

Utorok - Dopoludnia som bola s Pampúšikom v Tescu. Celkom sme sa tam zabavili. Inak celkom pohoda. 
Poobede, keď Pampúšik zaspal, zavolala som Šéfovi, že ostávam tento týždeň na OČRke a tak a bol s tým celkom v pohode.
Takže zajtra k doktorke, to sa tak "teším".

Streda - Když já v Tobě ztratím člověka, který si mě nevážil a Ty ve mně ztratíš člověka, ktorý Tě miloval, kdo z nás ztratil víc? (Peter Casanova, kniha L.E.Ž)
Asi tak nejako. 
Ráno som teda zobudila Pampúšika a vychystali sme sa k pani doktorke. Tá viac-menej potvrdila, že je to len ľahký priebeh nejakého "ochorenia". Proste, že sa má doliečiť a v pondelok môže ísť do škôlky. Paráda.
Inak Pampúšik nevyzerá takmer vôbec choro, vystrája, skáče, kričí - proste taká úplná klasika a ja už po pol dni premýšľam, či táto OČR nebola zbytočná, ale tak aspoň sme spolu a to je fajn. Trochu mi to pripomína časy, keď som bola ešte na materskej. 
Občas mám také myšlienky, že by som to ešte vrátila.
Podvečer som išla ešte zaniesť aj s Pampúšikom Vivi OČR, aby ju zajtra mohla dať Šéfovi. Hádam to bude fajn. 
Vivi trochu meškala ešte v práci, takže sme na ňu pomerne dlho čakali, ale tak hneď oproti potravinách je detské ihrisko, takže Pampúšikovi to až tak veľmi nevadilo.

Štvrtok - Pampúšik je hravý, vystrájajúci, proste taký klasický a vôbec nevyzerá nejako choro a ja začínam pochybovať o svojej OČRke. Na druhú stranu mi to fakt pripomína časy na materskej a užívam si to.

Piatok - Ráno sa mi akosi nič moc nechcelo, tak sme si asi do desiatej robili s Pampúšikom pyžamovú párty a hrali sme sa na obchod a reštauráciu. Bolo to super. 
Upratali sme, boli sme na prechádzke a bola proste celkom pohoda.

Sobota - Pampúšik vstal už pred siedmou 🙈 Boli sme všetci spolu na nákup a potom som varila. Pampúšik nechcel po obede spinkať, tak som chalanov "vyhnala" trochu von a zatiaľ som si pofotila jednu Barbie.
Popoludní sme sa hrali s Legom a Pampúšik postavil obrovskú krásnu Lego železnicu. Ide mu to o mnoho lepšie ako mne.
Drahý ma "donútil" objednať si zimné pneumatiky, že narodeninový darček. Tak vďaka veľmi :-*

Nedeľa - Zistila som, že v Bory je výstava áut a je tam aj Suzuki, tak som chalanov nahovorila, nech si urobíme výlet. Bolo to dosť také, že po dlhšom čase autobusom, ale mne to nijako zásadne nevadilo, aj keď lísto do BA pre dospelého bol 3€, čo ma teda riadne prekvapilo. Pamätám si lístok za 2,10€. Takže ešte sme ledva vyrazili a bola som o 6€ ľahšia. Tak na toto sa ozaj vyplatí mať auto :-D :-D :-D
Ale tak dorazili sme, popozerali sme autá, hračky. Potom von mali zaparkované autá na skúšobné jazdy. Aj ma nahovárali na jazdu v novom Swifte, ale samozrejme prišla moja hanblivosť, takže nič z toho. Neskôr som si to aj rozmyslela, ale páni boli asi na obede alebo niekde, lebo neboli pri autách. Aj sme ich asi polhodinku čakali, ale potom som si povedala, že je čas ísť aj domov a tak sme išli. 
Chvíľu sme ešte pobudli na stanici na Nivách a potom sme išli domov. Pampúšik v autobuse aj zaspal. Moje zlatíčko.
Večer som napísasla Vivi, či ma teda vezme do práce ráno a napísala mi, že jasné. Takže pohoda.

Pondelok - Ráno som sa samozrejme dosť ponáhľala, aby na mňa Vivi s Vedúckom nečakali, ale bola to pohoda, chvíľu som čakala ja na nich. Do práce sme došli tak dosť tesne, ale to je tu proste klasika.
Inak v práci celkom pohoda. 
V poslednej dobe sa cítim taká nejaká stratená. Niežeby moja predošlá práca dávala nejaký ťažký zmysel, ale tu si prídem tak zbytočná. V poslednej dobe si všade prídem tak strašne zbytočná. Doma si prídem zbytočná, vo "vzťahu" si prídem už úplne zbytočná. V práci si prídem zbytočná. Mám pocit, že aj Grgimu som v noci písala úplne zbytočne. Akože fakt neviem. A o moje túžby a predstavy sa nikto nestará a čas beží. Vraj, čo si vieme predstaviť...Veď hej, aj o PP som si predstavovala, že sa raz len tak zjaví na výdajni a síce to nebolo úplne podľa mojich predstáv, ale bolo to úžasné. A hlavne aké pocity vo mne to zanechalo. To bolo čosi úžasné. Fakt chápem ľudí, čo berú drogy.
Dnes by mali prísť odtiahnuť auto do servisu. Som zvedavá. PP ma statočne ignoruje. Už ma to hádam ani neprekvapuje, alebo len trochu. 
Prišla mi SMS, že mi v stredu chcú doručiť posteľ na byt. No reku paráda. Akože v stredu určite nie. Tak som volala do tej firmy a pani, že cca o dva týždne by mohol byť ďalší pokus. Si hovorím, že vždy lepšie, aj keď si tým vlastne ani nie som istá.

nedeľa 22. decembra 2024

Lúčenie

Na chatu ľadová správa,
už mesiac mi spávať nedáva.
A aj keď som videla kopu hliny,
časť mňa chce veriť, že niekto iný....

V polke bol vzatý zo života
a žiadne peniaze sveta
už nevrátia lesk tých modrých očí
humor tvojich rečí

už mi nepripomenieš spomienky,
že stále máš od našich hodinky,
čo dali Ti na narodky, či Vianoce,
alebo tuším to boli promócie?

Už si slabo pamätám detaily,
ako sme na zlý vlak nastúpili...
Ako som ťa zvykla čakať v Bryndziarni,
kým prídeš z Hlavnej dediny....

Najkrajšie leto, najkrajšie hodiny,
Do hája, to mal byť niekto iný!!!
Najradšej by som kričala od zlosti,
lebo bolí to až do kostí...

A mozog nedokáže pochopiť,
prečo si práve ty nemohol dlhšie žiť....
Najúprimnejšie srde môjho sveta,
od Desmodu pamätná veta...

Zhorí všetko čo mám, ak odídeš....
Stále neverím, že už nikdy neprídeš...
aby si opäť zachránil môj svet,
a už Ťa niet....

Pane Bože prečo, márne sa pýtam,
len verím, že niekde tam,
už ťa nič nebolí, čo bolelo.
Tak málo mi zostalo....

Spomienky, bolesť srdca,
nestihol si rolu otca...
Priezvisko vyvolenej dať
Prečo ťa Boh pri sebe chcel mať?

A si teraz mementom mojich dní,
že treba žiť svoje túžby a sny,
lebo každá sekunda, každá hodina.
Môže byť tá jediná...

Nikky, 22. 12. 2024











utorok 17. decembra 2024

Jediná

Jediná, áno jediná chcela by som byť.
Jediná, do smrti s tebou žiť.
Jediná ťa bozkať na dobrú noc
Jediná mať nad tebou moc.

Jediná poznať všetky smútky,
jediná dostávať kvietky.
Jediná poznať všetky tvoje sny
Jediná vypĺňať tvoje dni.

No inú rolu som dostala,
len aby som nakoniec sama neostala.
Kradnem si sekundy, minúty,
aby si bol v mojom svete iba ty.

Nemôžem ti to vlastne ani povedať,
čo všetko by so ti chcela dať.
Už to nebude sen ale spomienka,
povedala so ti ešte začiatkom pondelka.

O týždeň si mi kopu spomienok opäť dal
a o dva dni na to všetky ilúzie zase vzal.
Chceš, aby som sa o teba podelila,
to by som sa radšej zastrelila.

Aj tak mi patríš iba na minúty vzácne,
ktoré zanechávajú srdce krvácajúce.
Odpusť, že taká veľkorysá neviem byť.
Ako by som s tým obrazom mohla ďalej žiť?


Nikky, 28. 12. 2023

pondelok 16. decembra 2024

Sociálne siete sú zlo...

 ....prezradia veľa....


Toto som si napísala raz v jednom zo svojich článkov a myslím si, že je to veľká pravda. Na niektoré informácie človek ani nemusí veľmi pátrať, stačí otvoriť niekoho profil a je vám to dosť jasné, aj keď nechcete.
Napríklad, keď na vás hneď ako druhá fotka vyjde fotka svadobne ozdobeného auta...No, nič, ruky preč...

Niektorí ľudia sa tam snažia mať čo najmenej zo súkromia. Taký je napríklad aj môj známy, no nechal si srdiečka na statusy len od jednej a tej istej osoby, takže aj keď to šlo možno zdĺhavejšie, aj tak som prišla na to, kto je jeho partnerka. 

Preto je naozaj potrebné zamyslieť sa, čo všetko zdieľame na internete a s kým....Aj keď ja sama to nerobím...Ale aspoň sa zamýšľam....

štvrtok 12. decembra 2024

Týždeň 10. 09. 2024 - 16. 09. 2024

Utorok - Ráno už nepršalo, ale bolo trochu mokro. Vychystali sme sa o pár minút neskôr, lebo Pampúšik chcel ešte papať, tak zjedol trochu musli.
Do práce som to ale stihla aj tak načas. Bolo to tesné, ale zvládla som to.
Došla výplata. Posledná z Retardu.
V práci celkom pohoda. Robím strašne málo, v podstate sa iba pozerám a občas ma k niečomu pustia.
Občas je to dlhá doba vydržať tu 10 hodín.

Streda - Ráno som zaniesla Pampúšika do škôlky a o pol dvanástej som si išla pre neho. Zastavili sme sa na nákup a natankovať. Proste pohoda.
Išli sme domov, napapali sme sa a potom zaspal na chvíľku.
Prišiel domov Drahý a ja som krátko na to išla na rodičovské. V podstate tam bolo viac-menej to isté, čo aj minulý rok, akurát, že zavedú umývanie zúbkov po obede a zakázali plyšiakov a hračky z domu.
Po rodičku sme sa všetci stretli na ihrisku a kecali sme ešte.

Štvrtok - Zaniesla som Pampúšika do škôlky, potom som žehlila a upratovala. Na pol dvanástu som opäť išla pre neho do škôlky, sme sa dohodli, že pôjdeme kúpiť zubnú pastu a pohárik do škôlky, takže sme išli za Tesco do obchodíkov, do DMky, Tedi a tak a všetko sme úspešne nakúpili. Uložila som ho spať a poobede už začalo riadne pršať.

Piatok - Piatok 13teho, to nechceš, ale ak si salámista ako ja, tak ti je to jedno a aj tak na to neveríš :-D
Takmer celý deň pršalo a takmer nám zaplavilo rampy, ale inak pohoda.

Sobota - Ešte v noci prestalo pršať a pomerne rýchlo nám vyschla aj takmer všetka voda na rampách. V práci pohoda, Vivi ma učila, čo a ako s ž, keďže v sobotu tu nie je kočka, čo má na starosti vodičov.

Nedeľa - V práci pohoda. O pol štvrtej sme to zabalili a Vivi povedala, že môžeme ísť, že máme hotovo. Tak som nastúpila do auta a nemohla som pohnúť riadiacou pákou. Potom to skúsil ja pán SBSkár, ale nešlo to.
Tak som volala Drahému, ten bol samozrejme v polohe, že jeho to nezaujíma, že sú to moje "sračky". Ale nakoniec povedal, že nech prídem domov a on zabezpečí odvoz. 
Tak som prišla, dala som mu kľúče a on išiel za nejakým kamarátom a doniesli Pištíka pred bytovku a samozrejme to išli potom zapiť. 
Som vďačná.
Pampúšik začal mierne pokašliavať, tak som sa rozhodla, že si ho nechám doma.

Pondelok - Tak som si nechala Pampúšika doma, Nekašľal nejako veľmi, ale myslela som si, že by v škôlke neboli z toho veľmi nadšení. 
Išli sme na prechádzku a v stánku pri pošte našli Lego časopis s dvomi malinkými stavebnicami. Ja som povedala, že to asi kupovať nebudeme, ale celkom sa mi to páčilo. Mám tie malinké stavebné Legá z časopisov rada.
Inak pohodový deň. Stále sa síce rozhodujem, ako idem naložiť s autom, chorým Pampúšikom a tak nejako celkovo so životom. Pripadám si nejaká stratená.


Ticho

Pozícia neslávna prischla mi, vôbec som o ňu nestála, Netušila som, aký tenký je ľad, na ktorom som stála. že ešte priveľa lásky a citu osta...