Vraj chceš pravdu,
no tá údajne bolí,
tak nalejme si vína,
nasypme do rán soli.
Pravdou ostáva, že
milovala by som ťa aj bez vtáka,
lebo milujem tlkot tvojho srdca,
milujem, že pri tebe môžem byť taká
taká, ako sa naozaj cítim,
že pred tebou padajú mi slzy.
Tváriš sa drsne, no viem,
že v duši ťa to kúsok mrzí.
Že ten pokoj, čo cítim
mi stojí za plnú nádrž
a milión slov mám pre teba,
často si hovorím v duchu: zadrž!
Milujem tvoj úsmev,
milujem tie hnedé oči,
ako ich vyvrátiš,
keď pohľad bočí
Milujem, keď mi odhalíš
vzácne čriepky svojho sveta
ver, že viem, že majú cenu zlata,
každá jedna pošepkaná veta.
Milujem, keď sa ma letmo dotkneš
a ešte viac, keď ma hryzieš
Milujem ten čas,
ktorý si na mňa nájdeš.
Milujem naše spomienky,
tiež ich v sebe roky nosíš
Obaja si už veľa nepamätáme,
Viem, že na mňa tiež myslíš
Tie rána, keď obaja nemôžeme spať
káva, balkón, ciga, veď ty vieš,
nemusíš mi hovoriť,
viem, že to chceš tiež
Pravda je taká, že
nemenila by som nič
Si dokonalý, aj keď
často ako cukor a bič
Nemenila by som ani kúsok
z Tvojho nádherného tela.
Zobudiť sa vedľa neho,
je to, čo by som veľmi chcela.
Ešte jedenkrát, hoc aj posledný
Ešte jednu noc,
dívať sa ako spíš,
a mať tú moc
prebudiť ťa uprostred
láskať ťa a pozorovať
ako budí sa jediný,
ku komu som si mohla dovoľovať
Si dokonalo nádherný,
pre mňa roky taký ostaneš
chcel si poznať pravdu,
tak teraz ju už vieš.
Nikky, 08. 07. 2025
