Len ja viem...

Aké to je neustále čakať, viem len ja,

aké je to, keď ma démoni v noci obklopia

Naše konverzácie poznám od slova do slova

a aj tak si ich čítam zas a znova.

Aké je to ísť do nášho mesta,

priať si ťa opäť vidieť a zároveň sa toho báť.

Aké je to v daždi do tmavých okien pozerať

a zároveň sa všetkých svojich túžob vzdať.

To všetko, to všetko, čo cítim, čo ma ničí,

ako to bolí, to všetko viem len ja.

Len ja cítim tvoje dotyky na mojom tele,

hoci sú to roky, o tom je to celé.

Len ja, len ja, len ja viem....

že žijem len v svojich predstavách 

veď ťa v podstate ani nepoznám

a aj tak každú noc s tebou zaspávam.

Len ja cítim, že patríme k sebe.

Len ja viem, aké je to tlačiť sa k tebe,

len ja viem, aké je to nevedieť, či si OK.

Len ja viem - báť sa o každý tvoj krok.

Len ja viem čítať o vzostupoch aj pádoch

Len ja viem, že sa vidíš v starších bratoch

Nie som si však istá, či je to správna cesta.

Mám byť ja tá záchranná vesta?

Nikky, 25. 06. 2024

Týždeň 11. 06. 2024 - 17. 04. 2024

Utorok - Ráno som išla tak normálne do škôlky a potom do práce a keď som parkovala, tak to na mňa doľahlo, že fakt končíme, že proste o nejaký čas nie že nebude len tento sklad, ale nebude ani značka. Pamätám ako hrozne som chcela dostať tú prácu na callcentre, čo všetko mi to prinieslo. 

Samozrejme, že aj baby to rozoberali a na sklade všetci takí, že a teraz čo...

Ale inak bola pohoda. 

Po práci som s Pampúšikom zašla k Bille do bankomatu, aby som konečne zajtra išla po tie fotky. Potom sme sa ešte chvíľu bicyklovali a potom sme zastali na ihrisku, kde boli aj nejaké deti a bolo fajn.

Streda - Ochladilo sa, opäť a mierne popŕchalo. Išla som s Pampúšikom ráno do riaditeľne po tie fotky. Rýchlo som pochopila, prečo som platila 48€, keďže som omylom objednala namiesto 4 fotiek 4 sady fotiek. Takže mám kopu rovnakých fotiek. Nechcete niekto fotku môjho dieťaťa? :-D

V práci celkom pohoda. Všetci sme v takom nejako napätí, že kedy prídu ďalšie správy, kedy budeme podpisovať výpovede. K akému dátumu. Trochu som pozerala profesiu, ale zatiaľ je to také, že keď nič nevieme presne, tak je to len taký prieskum trhu.

Po práci sme boli s Pampúšikom len doma, keďže bolo dosť pochmúrne a chcel pozerať rozprávky.

Štvrtok - Opäť škôlka, potom do práce. Keď som otvorila auto, tak hrozne smrdelo a divne mi cukalo, keď som púšťala spojku, tak som sa riadne zľakla, si hovorím, že paráda, keď sa teraz zase niečo pokazí na ňom a hlavne ten smrad bol taký, že som sa zľakla, či mi neuniká nafta alebo niečo také, ale pod autom nebola žiadna škvrna, ale tak uvidíme.

V práci klasická nuda. 

Piatok - Začínam sa o to moje vozítko naozaj báť. Ten zápach je neskutočný a to trhanie tiež nie je nič moc. V práci celkom fajn. Asi 3x mi volal Drahý, že sa pôjde s Pampúšikom zrejme niekde najesť zo škôlky, že je hladný. Tak som si myslela, že skončia v tej krčmo-reštaurácii. Po práci som mu volala, že kde sú a že sú tam a sa ma pýtal, či niečo nechcem, tak mu hovorím, že či robia palacinky, tak mi objednal. Nemala som tam kde moc zaparkovať, lebo hneď vedľa je škôlka, ktorá je do 17tej, ale nakoniec som našla miesto a prišla som za nimi. Majú tam obrovský skákací hrad a bola tam aj Pampúšikova spolužiačka s rodinou a potom ešte prišla pani, s ktorou sme chodievali do Tancuľkova s rodinou.

Pampúšikovi sa samozrejme odtiaľ nechcelo, ale Drahý musel ísť do práce a ja som už bola aj dosť unavená a trochu som tam na sedačke zaspávala.

Tak sme išli domov. Drahý zhodnotil, že to auto fakt smrdí a trhá a to sme išli iba kúsok k nám domov, že hneď ako príde servisák domov, tak ho vezme. Aj mu hneď volal a tak.

Potom išiel Drahý do roboty. Keď som zaspávala, zdalo sa mi, že ho počujem, ale som si hovorila, že je to blbosť, aby bol tak skoro doma z práce, ale okolo polnoci som sa zobudila a bol doma. 

Tak neviem, či v tej práci vôbec bol, ale skôr si myslím, že sa zastavil v krčme alebo niekde inde ako v robote, ale v podstate neriešim.

Sobota - Možno sa jedného dňa opäť stretneme a vysvetlíme si navzájom, čo sa skutočne stalo. Možno jedného dňa konečne pochopíme, dovtedy, dúfam, že žiješ svoj najlepší život a dúfam, že robíš všetky veci, ktoré si vždy chcel robiť.

Toto na mňa vyskočilo dnes ráno na FB. 

Drahému bolo ráno zle, tak sme sa ako tak najedli s Pampúšikom a potom sme išli von, aby sa vyspal. Boli sme na kamienkovom ihrisku a podarilo sa mi spraviť peknú fotku Pampúšika, tak som ju poslala tatinovi a mamine a tatino mi následne volal, že za také tri-štyri hodinky sa u nás zastavia. Si hovorím, že no ujha. Tak som vzala Pampúšika domov, nech trochu poupratujeme. To sa prebudil už aj Drahý, tak som chalanov vyslala do obchodu a dala som uvariť zemiaky a vajíčka na francúzske zemiaky, lebo mi nič lepšie nenapadlo, keďže sme nemali ani len rozmrazené mäso ani nič. 

Do toho som poupratovala, kým boli chalani v obchode a akurát sme to pekne všetko stihli, kým prišiel tatino s partnerkou. 

Boli u nás asi dve hodinky a potom, že idú už do Hlavného mesta. Pampúšik už nezaspal a vlastne už bolo aj dosť neskoro na to, aby šiel spať, tak sme išli na nákup do Tesca.

Keď Drahý dával veci do kufra, tak zistil, že vytieklo aditívum do paliva a preto to auto tak strašne smrdí. Následne dovolil Pampúšikovi dojesť zmrzlinu v aute, takže celé auto bolo od čokolády. Skoro ma išlo poraziť, tak že ideme ho umyť. Bolo horúco, ale si hovorím, že tak dobre. Domov sme prišli už pomerne neskoro, keďže Pampúšik nespal, tak sme sa najedli a išli spať.

Nedeľa - Doprala som ešte dve práčky. Drahému bolo ešte stále viac-menej zle, ale poobede vzal Pampúšika von a ja som ožehlila takmer všetko, čo sme mali. Ostalo pár kúskov, čo sa ešte sušili na okne. Tak to hádam zvládnem cez týždeň.

Objednala som Pampúšikovi Lego miešačku ako ozdobu na tortu, tak dúfam, že čoskoro príde.

Pondelok - Ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať a ani Pampúšikovi. Bolo to také zvláštne, že sme po dlhšom čase boli všetci traja spolu v posteli. Pampúšika som zobudila až okolo siedmej, čo je bežne už náš odchod do škôlky. Takže sme prišli okolo 3/4 na osem, ale stihli sme to. Zbehla som potom ešte do Tesca/Žabky po niečo na raňajky. Doma som sa najedla v takej pohodičke ako už dávno nie.

Prišla som do práce a volal mi Drahý, že zajtra si servisák vezme auto. Tak mu hovorím, že zajtra to nepôjde, že som zabudla, že musím ísť na celý deň do práce. 

V robote celkom fajn, teda v rámci možností. Niektorí si už pozerajú inú prácu, ale podľa mňa je to ešte skoro, keď ešte nevieme ani dátum.

Začína byť teplo von.

Mala by si...

Túto vetu už určite v živote dostal každý človek, ja zrovna nedávno som dostala, citujem:

Mala by si si niekoho nájsť, ako partnera. 

No, ja by som rada, ale ... za posledné obdobie to dopadalo približne takto:

Takže asi lovím v nejakých rybníkoch plných zadaných mužov alebo som v nejakom nesprávnom prostredí alebo proste v mojom veku si tí normálnejší už zadaní alebo proste moje nastavenie mysle nie je správne.

Každopádne však pánom ĎAKUJEM za ich rolu v mojom predchádzajúcom živote a tiež za úprimnosť, lebo poznám aj takých, ktorí by to zatĺkali. Aj keď som o jednom nevedela, že už je ženatý, tak som tušila, že je minimálne vo vzťahu. 

PS: Sociálne siete sú zlo, prezradia veľa :-D

Týždeň 04. 06. 2024 - 10. 04. 2024

 Utorok - 3 jednoduché pravidlá:

1. Keď nepôjdeš za tým, čo chceš, nikdy to mať nebudeš.

2. Keď sa neopýtaš, odpoveď bude vždy nie.

3. Keď nevykročíš vpred, zostaneš vždy na rovnakom mieste.

Ráno som sa zobudila krátko po piatej a Pampúšik sa trochu mrvil, ale spal, tak som sa rozhodla, že pôjdem natankovať takto ráno, že nebude tak veľa áut na ceste a tým pádom neminiem aj posledné zbytky nafty niekde v kolóne, aj tak som mala hrozný rešpekt ísť, keď mi už svietila rezerva. Takže som pokojne došla na prvú pumpu, natankovala a išla naspäť, celá akcia netrvala ani 15 minút a ani jeden z chlapov sa neprebudil. Tak u toho staršieho som to ani nijako zvlášť neočakávala. 

Zobudila som Pampúšika a stále sa ma pýtal, či bude skákací hrad, no trochu popŕchalo, tak mu hovorím, že uvidíme, ale keď som odchádzala, tak prišlo auto s atrakciami, tak uvidíme. Keď som prišla do práce, tak už statočne pršalo, ale potom prestalo. 

V práci toho bolo dosť málo, ale aj tak sa mi tam nechcelo byť, niekedy človek tú hodinu a pol naviac dosť cíti. Písala mi LL, že deti boli od vody z dažďa mokré, bola očividne veľmi vytočená skvelým prístupom našej škôlky. Ja som o tom nevedela, ale táto informácia ma veľmi "potešila", keďže Pampúšik ešte stále občas pokašliava, ale už na šťastie minimálne.

Doma mi Drahý tiež povedal, že nechali deti skákať vo vode, preto mal Pampúšik aj nejaké požičané ponožky a že ho mám na zajtra nabaliť. Spýtala som sa ho, či nemá vybraté nejaké peniaze, že už sú fotky a tak povedal, že vyberie po ceste z práce a nechá mi.

Pampúšik dlho nevedel zaspať, zaspal hádam až okolo deviatej, tak som si pustila spätne Nemocnicu aj 911 a dokonca začali dávaj 911-Texas (to som ani netušila), ale ten už som nezvládla, hoci som do jednej nevedela zaspať.

Streda - Zobudila som sa o šiestej, ale vôbec sa mi nechcelo vstávať, ale čo už. Poponáhľala som aj Pampúšika, aby sme stihli ísť do riaditeľne po fotky, ale nikto tam nebol, tak som ho vzala do jeho triedy a potom som išla pred riaditeľňu znovu, ale stále tam nikto nebol, iba pár rozhorčených mamičiek. Vrátila som sa domov, lebo som si zabudla mobil na stolíku na nabíjačke. Ledva som sa pohla, volal mi Drahý, že kde som, že počul dvere, tak som mu vysvetlila, že idem k doktorke. Rýchlo som našla parkovacie miesto, takže som mala ešte vyše polhodinky času, tak som si kúpila pečivo a kávu a spravila som si raňajky na lavičke pri bytovke, kde býval Sluha. Ani neviem, čo s ním je. Poradca hovoril, že je niekde v Švajčiarsku, či kde. Mrzí ma, že sa mu rozpadlo manželstvo, aj keď mne sa on a Tinka k sebe od počiatku nehodili. 

U psychologičky to bolo zaujímavé. Dala mi dve možnosti, prečo si tak málo pamätám. Myslím, že obe na mňa sedia. Inak sme sa moc neposunuli. Dokonca som mala pocit, že sa mi snaží povedať, že trpím úzkosťami a možno má pravdu. 

Po stretnutí som sa zastavila v Dráčiku a v Pepcu - nič, čo by ma zaujalo. Potom mi pípla sms-ka zo Sinsay, tak som si povedala, že pôjdem do Grobu po objednávku. Našla som aj ten Paw Patrol svetrík, ktorý mi na nete už ukazovalo ako vypredaný a ešte takú istú mikinu ako má Pampúšik, ale v zelenej, tak som ich zobrala, aby som na pokladni zistila, že mi pípla smska len s upozornením, že na tú nesprávnu objednávku, že je stále nevyzdvihnutá. No, nevadí.

Pred jedenástou som prišla domov, Drahý už bol hore, trochu sme spoločne upratali a potom sa vybral kúpiť nejakú súčiastku do práce. Kým som odišla pred pol druhou na polikliniku, nevrátil sa. Je to taký zvláštny pocit, že už so mnou osamote nevydrží ani chvíľku. Je mi z toho smutno. Pred poliklinikou som našla parkovacie miesto, dokonca neďaleko mňa bol tiež čierny štvorkový swift. Keď som prechádzala cez dvere, došlo mi, že nemám ten výmenný lístok so sebou a vlastne úprimne ani netuším, kde sa doma nachádza, hoci som si nedávno od doktorky vypýtala nový. Na šťastie na poliklinike ma vzali aj tak a bolo to rýchle, aj keď trochu bolestivé, keď doktor tlačil ten prístroj na rebrá. Do práce som prekvapivo prišla krátko po druhej, hoci o druhej len mali začať robiť tie echá, takže ma to potešilo.

Volal mi Drahý, že Pampúšik chce ostať v škôlke, lebo ešte stále majú k dispozícii skákací hrad. Tak si hovorím, však to nie je problém, nech tam s ním teda ostane. Netuším, prečo mi kvôli tomu volal, ale tak nevadí. Objednal na víkend auto do servisu s tým, že ho mám v piatok po práci zobrať do servisu, aby servisák mohol v sobotu začať na ňom robiť. Ach, ďalšie peniaze. Mám pocit, že za posledné dni odo mňa utekajú a utekajú. 

V práci strašná nuda, dopozerala som si 9-1-1 aj 9-1-1 Texas. Zákazníkov som mala minimum. 

Štvrtok - Ráno som samozrejme nestihla ísť na polikliniku, lebo som opäť išla po fotky a opäť tam nikto nebol. Ešte aj LL mi kvôli tomu písala a aj sme si písali, že čo ideme deťom obliecť na výlet. Učiteľka mi hovorí, že má byť teplo, že sa mu v tých gumákoch budú spotiť nohy, tak som mu ešte doniesla aj tenisky a potom som už vyrazila do práce, keďže dnes som išla na celý deň.

Poobede už bolo ozaj príjemne a chalanov som našla vonku, kde mi Drahý povedal, že on dnes nepôjde do práce, aby bol zajtra vyspatý s Pampúšikom. To som netušila, ale tak nevadí. Potom, že ide zaniesť niekomu nejaké veci a prišiel až v noci. Začínam si zvykať. Zaspal klasicky v obývačke.

Piatok - Ráno som sa hrala s Pampúšikom, nech sa Drahý aspoň trochu vyspí. Potom som išla do práce. O druhej bola veľká porada a dozvedeli sme sa, že po spojení, náš sklad celý komplet končí. Vraj sa ešte nevie kedy presne. Vôbec som netušila, čo robiť. Som sa dohodla na pondelok na podpis zmluvy. No hneď som volala mamine, ale tá ešte bola u starkých. 

No, bude to ťažký víkend. 

Po práci som išla za Servisákom s autom kvôli tomu čepu. Následne ma Servisák odviezol jeho autom domov. 

Drahý potom išiel do práce a ja s Pampúšikom sme sa najedli a v podstate išli spať. Teda, ja premýšľať do hlbokej noci, čo ďalej so životom. 

Myslela som ja na PP. Kto vie, či sa ešte niekedy  ozve.

Sobota - Zaspala som niekedy okolo polnoci. Ráno som vzala Pampúšika na menší nákup do Tesca, aby sa Drahý čo najviac vyspal. Potom sa zobudil, vzal Pampúšika von a ja som upratovala a varila. 

Napísala som aj Otravovi k narodeninám. Odpísal mi iba ďakujem. Ja len aby vedel, že sa stále môžeme baviť, ale asi sa nechce. No ok, napíšem mu ešte k meninám. Predpokladám rovnakú odpoveď, ale tak keď mi napísal na Veľkú noc, tak ma to celkom aj potešilo. Akože niektoré veci asi už ostanú navždy nevypovedané. 

Drahý musel ísť poobede do práce, lebo sa im tam niečo opäť pokazilo. Pampúšik nechcel spať a tak sme išli poumývať spoločné priestory vo vchode a potom sme išli von. Stretli sme po dlhšom čase aj LL susedku s deťmi, tak to bolo také milé. Malinká je už veľká, už vie aj stáť, keď sa pridrží. No, rýchlo to letí. Ešte teraz si pamätám ako sme boli minulé leto spolu na Bani a LL susedka mala brucho ako obrovský melón a už bude mať malinká rok čoskoro. 

Nedeľa - Pohodová nedeľa, teda v rámci možností. Stále mi akosi nedochádza, čo všetko sa stalo a čo všetko sa ešte stane a tak. 

Pondelok - Ráno som dala Pampúšika do škôlky a potom som vyrazila do Keksov. Takmer celú cestu pršalo, ale napriek tomu sa mi išlo veľmi dobre a pred desiatou som už bola v obchode o dedinu nižšie a volala som mamine, či jej mám kúpiť niečo na jedenie. 

Tak sme sa potom naraňajkovali a chvíľu sme sa o tom bavili. Tak mi hovorí, že je jej ľúto, že Pampúšik bude vyrastať v takom prostredí. Akoby mne to nebolo ľúto. 

Nakoniec sme vyrazili do mesta, lebo o 12tej mala stretnutie s jednou pani a bolo to pomerne blízko toho miesta, kde som sa ja mala stretnúť s realiťákom a majiteľom. 

Potom sme s maminou ešte išli na rýchly nákup do Kauflandu, zaviezla som ju domov, najedli sme sa a vyrazila som asi o hodinu neskôr než som potrebovala, ale to nevadilo.

Prišla som nakoniec zdarne domov aj s podpísanou kúpnou zmluvou v kufri a Drahý išiel do práce.

Hrala som sa s Pampúšikom a potom sme si ľahli spať. Bola som z toho šoférovania už celkom unavená.

Týždeň 28. 05. 2024 - 03. 06. 2024

Utorok - Ráno sme sa vydali do škôlky, napriek tomu, že bol doma aj Drahý, to šlo celkom v pohode a Pampúšik na to reagoval v pohode. Bála som sa, že nebude chcieť odísť, ale šlo to v pohode.

V robote dosť nuda, ale pohoda. 

Keď som prišla domov, tak doma nikto nebol, ale o chvíľu mi volal Drahý, že či prídem na ihrisko alebo má zobrať Pampúšika domov. Tak som prišla, boli von aj Susan s Kubim, Di s malým, Srbka aj LL susedka s oboma deťmi, takže taká malá škôlka. Chalani sa spolu bláznili a my sme sa mohli porozprávať. 

Domov sme prišli až pred siedmou, najedli a išli sme do postele, pozreli sme dve časti Binga, volal aj Drahý na chvíľu a o ôsmej už Pampúšik spinkal. Pustila som si Nemocnicu a žehlila som. Potom som ešte pozrela 9-1-1 a aj tak som nevedela zaspať asi do polnoci.

Streda - Ráno sa mi strašne nechcelo vstávať, ale ani Pampúšikovi. Na šťastie sa nám podarilo nezobudiť Drahého, hoci pri Pampúšikovi to bol vyslovene zázrak. 

V robote taká celkom klasika, akurát sa Eli podarilo pokaziť také dva doklady, kvôli ktorým sa mi nedala potom urobiť uzávierka, ale nakoniec sme to nejako zvládli.

Drahý bol s Pampúšikom doma, keď som prišla, tak som sa prezliekla a išli sme von, lebo bolo nádherne. Stretli sme aj Pampúšikovho spolužiaka s tatom, tak sa hrali asi hodinu a a pol. Potom sme šli domov, najedli sme sa a išli do postele. Pampúšik trochu poplakal za Drahým, ale zvláda túto zmenu celkom statočne.

Zaspal síce až okolo deviatej, ale v zásade mi to nevadilo. Upratala som, sprchovala som sa a išla som si tiež ľahnúť, ale dosť som sa budila. Počula som aj keď prišiel Drahý domov.

Štvrtok - Pampúšikovi sa dnes nechcelo vôbec do škôlky. Akoby tušil, že sa dnes nemusím ponáhľať. 

V škôlke som stretla Di, že uvidíme, či nám to v sobotu vyjde. Ja dúfam, že áno.

Zo škôlky som išla do Lidlu, tam som kúpila Pampúšikovi letné pyžamo. Potom som si trochu očistila auto a vybrala som sa k banke. Hľadala som poradkyňu, ale nevidela som ju, tak som sa o 09:10 rozhodla vojsť a poradkyňa ma čakala vnútri. Dosť ma to potešilo.

Pár podpisov a bolo to. Ešte sme zašli do poisťovne, lebo byt musí byť aj poistený, aby to všetko prešlo. Takže som zaplatila 74€ za poistenie niečoho, čo možno bude moje. Parádny pocit. Potom som sa šla ešte trochu previesť, nech si utriedim myšlienky a tesne po 11tej som prišla do práce.

V práci bola pohodo-nuda. Proste taká klasika. 

V celku mi to vyhovuje, že Drahý chodí takmer ihneď po mojom príchode domov do práce. Aj keď ma občas dokáže dostať aj jednou vetou, ktorú povie.

Piatok - Konečne piatok. Nejako ani neviem, ako prešiel máj. Všetko je to také rýchle.  V práci celkom pohoda. 

Volal mi Jacob. Aj som zabudla, že má moje číslo, ale to mám tak, keď mám takmer 20 rokov to isté číslo a to predchádzajúce má môj tatino, takže aj tak by sa ku mne ten kontakt dostal, keby chcel. Tak som sa ho na rovinu opýtala, že prečo mi nepovedal, že je ženatý a on, že však to viem. No reku, hej, tak určite a že či mi neprišli nejaké divné správy, že mu prehľadala mobil. No, reku to naše srdiečkové pozadie v konverzácii (nastavil ho on sám), to by ju asi takto dva dni pred výročím svadby nepotešilo.

Ešte aj Ing mi napísal, že 

Doma Drahý tesne pred odchodom začal riešiť, že či mám niečo na zajtra, či chcem byť s priateľom alebo či pôjdem s ním a Pampúšikom na Jazerá. Fakt ma ten chlap dokáže vytočiť. 

Sobota - Podvádzanie je osobné rozhodnutie. Niektorí ľudia nikdy nebudú podvádzať bez ohľadu na to, aké ťažké to je. Iní budú vždy podvádzať bez ohľadu na to, aké dobré to je.

Snažila som sa Pampúšika udržať čo najdlhšie v spálni, išli sme spolu aj na menší nákup do Tesca a potom sa prebudil Drahý a v podstate hneď išiel do práce. Tak sme s Pampúšikom trochu poupratovali a práve sme dojedli a chcela som dať Pampúšika spinkať, keď prišiel a že či ideme na tie Jazerá. To nemal povedať, to Pampúšik samozrejme už spať vôbec nechcel. Tak som rezignovala. Na Jazerách boli kolotoče, tak ma vytiahli na Kolo. Bolo to fajn, ale s mojim strachom z výšok ... Ale výhľad to bol fajn. Potom chalani išli ešte na autíčka a potom chcel Pampúšik ísť na skákací hrad, tak mu Drahý kúpil lístok dokonca na pol hodinu. To bola jediná atrakcia, ktorá stála naozaj za to. Lenže hneď potom začalo hrmieť, tak sme sa vydali do reštaurácie, do jedinej, ktorá bola reálna reštaurácia, takže o chvíľu tam bol každý občan. Trvalo im to dlho a jedlo nebolo vôbec dobré, trochu to zachránil koláčik, ale nie o veľa. Pampúšik už bol veľmi unavený a v podstate v aute ihneď zaspal. Drahý ho potom preniesol do postele a ani sa veľmi neprebudil. Drahý potom, že si ide kúpiť cigarety a keď sa ani po dvoch hodinách nevrátil, prestala som ho čakať. 

Pampúšik sa nezobudil ani večer, tak som ho pomaly prezliekla a potom som si ľahla k nemu. Drahý prišiel okolo desiatej. 

Nedeľa - Niekedy stratíme príliš veľa času premýšľaním o niekom, kto na nás nemyslí ani jednu sekundu.

No asi tak nejak. Vybrali sme sa na Jazerá, samozrejme bolo všade úplne plno, aj keď počasie nebolo úplne najpriaznivejšie. Zaparkovala som pri Amfiku len tak pri chodníku, z čoho mám vždy taký rešpekt, či tam naozaj môžem parkovať, ale okolo mňa bolo plno áut, tak som sa upokojila a prišli sme akurát, keď začínal príjazd záchranných zložiek.

Tak sme sa tam pozabávali, kúpili sme si na obed kebab, ale nebol vôbec dobrý. 

Pampúšik zaspal v aute, keď sme išli autom domov a spinkal potom ešte aj doma. Potom sme išli ešte von.

Pondelok - Do práce sa mi veľmi nechcelo, ale nakoniec to bolo celkom fajn a zajtra budem sama. Juchú :-D

Čo mi/o mne napísali...

Ahojte priatelia,

občas sa sa stane, že o mne niekto napíše veľmi milé veci a ja som sa rozhodla, že si ich sem uložím, nech ich mám pekne pospolu:

"Ahoj Nika, ako sa darí? Vieme ísť niekedy na kávu? S láskou spomínam na dobu, keď sme boli spolu. Dnes som už ženatý, no rád by som ťa videl a potešilo ma, že si napísala."

"Roky som si myslel, že sa už nikdy neozveš, obával som sa, či som ti moc nezlomil srdiečko a vôbec."

" To sa nedá zabudnúť Nikky."

(Grgy, 29. 04. 2024)

Možno nie som matka tisícročia

"Tak ako ťa poznám ja, tak sa snažíš ňou byť ako najlepšie vieš."

(PP, 26. 10. 2023)

"Ale ja Nikky držím palce, aby povstala ako Fénix a všetkým ukázala, aká je úžasná. Videl som na vlastné oči, aká skvelá je Nikky mama. To proste nezahráš ten prístup a výchovu. Síce z Nikky vysal energiu, ale zároveň vďaka nemu prekonala závislosť na mobile a nastal v nej vnútorný pokoj napriek okolnostiam."

(Pán Profesor, 15. 01. 2023)

"Ja viem, nemáš čas, lebo máš bábo a frajera...len ja som na teba stále nezabudol a sníva sa mi o tebe sem tam."

(Jacob, 14. 10. 2021)

"Ja som nezabudol na teba, stále mi chýbaš, si pre mňa dôležitá osôbka, ktorá mi v tej dobe život urobila krajším."

(Jacob, 15. 05. 2024)

"celý fest bol najkrajší, čo som zažil a ty si bola to najúžasnejšie, čo som mohol stretnúť."

(JJ, 14. 08. 2010)