Týždeň 23. 04. 2024 - 29. 04. 2024

Utorok - Zobudila som sa okolo pol štvrtej a asi hodinu som nevedela zaspať, ale nejako zvlášť mi to nevadilo. Počula som Drahého budík, aj svoj, ale vstala som pred siedmou aj s Pampúšikom. Mal dobrú náladu a dosť vyvádzal. Dokonca "musel" byť so mnou v kúpeľni, keď som sa sprchovala. Tak som zvedavá, ako to dnes bude s ním mamina zvládať. Včera to mala celkom na pohodu, keďže ja som do desiatej bola s ním a okolo jednej už spinkal.

V robote som dopozerala posledný diel Ivety z nedele a nejaké videá na YT. Doma som sa najedla, potom som sa hrala s Pampúšikom a potom som začala žehliť a keď sa Pampúšik osprchoval, tak som ho šla nakrémovať a uspávať a mamina dožehlila zvyšok. 

Pozerali sme potom Nemocnicu a potom som šla spať.

Streda - Ráno som sa s Pampúšikom zobudila, keď Drahý odchádzal do práce. Asi hodinku sme teda ešte ležali v posteli a hrali sme sa na mobile a s plyšiakmi na škôlku. Potom som zhodnotila, že by bolo dobré sa najesť a ísť, ak to chcem všetko stihnúť. Tak sme išli zobudiť maminu a ja som sa obliekla, aj Pampúšika a nakrájala som mu chlebík so slaninou a potom som išla. Samozrejme, kým som našla, kde sedí tá psychologička, tak som prišla krátko po ôsmej, ale aj tak som ešte chvíľku čakala, ale fakt sa mi venovala plnú hodinku a bolo to veľmi zaujímavé. 

Nikdy mi nedošlo, že ako sa prelínajú osoby milujúce poriadok v mojom živote. 

Do práce som sa síce pípala 09:29, ale to nevadí, stihla som to, stihla. Tesne? Tesne. 

V práci celkom pohoda, aj keď som bola sama, možno to tak je aj lepšie. 

Za to doma to bolo peklo. Drahý hneď na mňa začal, či už som kúpila ten byt v BB a že to ma nahovoril ten môj Ex (jasné, keďže býva v BA a nedokáže mi odpustiť neveru, ako som sa zase raz utvrdila) a dokonca pred Pampúšikom povedal, že som tehotná. Samozrejme, že mal vypité. Sám sa priznal, že prišiel domov len krátko predo mnou. Hlavne, že Pampúšikovi sľuboval, ako sa bude z práce ponáhľať. To už som naozaj nezvládla. Ja už to tak nedávam. Myslím, že v tomto sa pani psychologičky mýli, toto nemá viacero možností alebo možno aj má, ale obávam sa, že v rámci môjho duševného zdravia tam proste nie je možnosť zachovania rodiny. 

Dlho do noci som o tom všetkom premýšľala. Niekedy si pripadám ako na pustom ostrove. Nikto blízky a jediné dve osoby, pri ktorých som dospela k pocitu, že im môžem povedať všetko, sa so mnou ani jedna nebavia. Teda, s jednou z nich sa už nebavím ani ja, keďže neskutočne táto osoba zradila moju dôveru, ale to už je teraz jedno. 

Štvrtok - Ráno som sa obliekla, dala si lieky a vyrazila k doktorke, s tým, že som sa ešte zastavila na pumpe. Opäť tam boli tí dvaja páni, čo mi aj minule tankovali auto. Dokonca aj vedúci dopravy išiel predo mnou. Ono, nevšimnúť si tú jeho modrú Octaviu so zlínskymi EČV je dosť náročné. Keď som to auto videla počas volebnej noci, nebola som si istá, či je to ono, ale potom som si to EČV zapamätala. Niekedy tak premýšľam nad tým, že ako sa im takto žije. Muž tu, pani s dvomi malými deťmi v Hlavnom meste. Možno sa už prevalila jeho nevera s kolegyňou a manželka ho doma už ani vidieť nechce. Kto vie. Mne to neprináleží súdiť. Nie každá je ochotná odpustiť neveru a ísť ďalej a hlavne on ani nevyzerá, že by to chcel s tou našou kolegyňou z obchodného ukončiť. 

Vzťahy sú fakt tak náročno-zaujímavé. 

K doktorke som samozrejme zablúdila a ešte som aj následne zle odbočila, ale nakoniec som tam trafila a bola som tam okolo pol ôsmej. Tak povedala, že hrdlo nie je zapálené, CRP je 15, takže nič vážne, ale pre istotu zobrala výtery. Tak uvidíme. 

Potom som autobusom zašla ešte do Inštitútu, keďže som si naposledy zabudla vypýtať priepustku, potom som sa vrátila naspäť do Mlynskej doliny k autu a vyrazila som naspäť domov. 

Keď som prišla domov, nikto nebol doma, tak som volala mamine, že kde sú a že na ihrisku blízko nás. Tak som prišla za nimi a pýtala som sa Pampúšika, či chce ísť so mnou kúpiť Kubimu darček, keďže dnes má 4 roky, tak sme vyrazili všetci traja do Dráčika, cestou sme ešte stretli Pampúšikovu triedu na vychádzke. V Pepcu sme kúpili električku pre Kubina a išli sme domov. Mamina urobila halušky, najedli sme sa a išli sme spať.

Okolo tretej mi volala jedna pani ohľadom hračiek, ktoré som dávnejšie inzerovala a potom si po to aj prišla, ale Pampúšik sa na to zobudil. Tak sme išli von, keďže bolo slnečno oproti včerajšiemu dažďu. Vybrala som si balíček zo zásielkovne a išli sme potom na ihrisko a napísala mi Susan, či nie sme von, tak som išli k ich bytovke, ale ešte neboli von. Po ceste som videla, že Drahý má zaparkovaný bicykel pri krčme. Tá jeho oranžová farba je úplne jasná. Ani som to nekomentovala. Vybrali sme sa hore po proviant a električku a keď sme prišli pred Susan vchod, akurát celá rodinka vyšla von. Tak sme tam chvíľu kecali, chalani sa zabávali s tou električkou. Potom prišiel aj Drahý za nami a tak. 

Doma sme sa už len najedli a šli spať. Hneď som zaspala. Predsa len som nachodila dnes o mnoho viac než zvyčajne.

Drahý že v sobotu by sme mohli ísť na výlet do Hlavného mesta. Skoro som omdlela. Dobre vie, že tam nerada chodím autom a tak, ale hovorím si, že OK, že ako myslí.

Piatok - Zobudila som okolo polnoci, bola som chvíľu hore, ale fakt len chvíľu a potom som sa zobudila okolo pol šiestej. Potom som sa umyla, odmerala tlak (nech má dokinka radosť), potom sa zobudil Pampúšik, prezliekol sa a chcel pozerať rozprávku, tak som mu ju pustila a potom som už išla do práce.

V práci toho bolo dosť, aj nejaké tie trochu náročnejšie situácie, ale všetko sme vyriešili. Dala som Vedúcej obe ospravedlnenky na tento mesiac. Objednala som si v Alze aj parák, nech babka teda môže napariť buchty, ak ich teda ešte nejakým spôsobom nenaparila už. Ani neviem ako prešiel ten týždeň, čo je s Pampúšikom doma.

Sobota - Ráno sme vstali pomerne skoro a chalani sa potom išli dať ostrihať a potom sme vyrazili do Hlavného mesta. Na diaľnici ťahali nový asfalt, takže tam bola viac ako hodinová zápcha. Potom sme zle odbočili a tak. Nakoniec sme niekde zaparkovali, inde ako som chcela, ale Drahý, že to bude OK a išli sme električkou na Hviezdoslavovo námestie k bráchovi. Bol prekvapený, že je s nami aj mamina a v podstate sa s ňou ani moc nebavil. Ani ma to nejako zvlášť neprekvapilo. Pampúšik sa tam potom nudil a začal tam na takú techno hudbu tancovať. Myslela som si, že Drahý ma prepáli pohľadom. Potom sme pochodili dosť po Starom meste, ale tým, že bolo pekne, tak bolo všade veľa turistov. Nakoniec sme skončili v prezidentskej záhrade a potom sme išli domov. Keď sme prišli k autu, tak bola na ňom papuča, takže paráda, ale na šťastie policajti boli celkom milí a pokuta bola "len" 30€ na mieste a ešte to zaplatil aj Drahý, takže pohoda. 

Domov sme prišli vyšťavení. Ešte, keď sme boli v Hlavnom meste, mi písala LL, či nepôjdeme na kofolu do tej novo otvorenej krčmy a ja som povedala, že môžeme. Takže pred siedmou som vyrazila k nej, lebo sme sa nejako nedohodli, kde sa stretneme. Tak sme sa stretli tam a vyrazili sme. Krčma vyzerá cca rovnako, akurát vzadu majú pec na pizzu a tak. Dali sme si pizzu na polovicu a bola superná a kecali sme teda asi cca do jedenástej, čo bola aj zavieračka, ale nevyháňal nás nikto a domov som prišla cca okolo pol dvanástej.

Nedeľa - Pampúšik vstal už okolo šiestej, takže som ho mala veľmi málo spánku a celkovo som sa cítila nejako divne a podráždene. 

Drahý išiel kúpiť brokolicu a smotanu na polievku a potom ju aj urobil, takže o desiatej sme mohli ísť jesť a dal piecť aj kura a vzal Pampúšika von. Ja som sa šla osprchovať a dozerali sme s maminou striedavo na to kura. Neskôr mi volal, že mu volal bývalý kolega, že okolo dvanástej pôjde na kofolu. Si hovorím, že OK. Akože nie, že by si bol v krčme minimálne v stredu a vo štvrtok a vlastne asi aj v piatok večer, ale nemala som chuť to riešiť. Len som nejako dúfala, že sa stihne vrátiť, kým pôjdeme odviesť maminu na stanicu, čo stihol dokonca s dosť predstihom.

Tak sme krátko po pol druhej vyrazili. Skoro som spravila nehodu, takže Drahý skoro umrel od strachu, samozrejme sme sa potom nebavili a na stanici mi hovorí, že nech sa ho ja už nepýtam, kam ide. Si hovorím, ja sa ťa už nikdy nič neopýtam, že prečo som musela ísť do Keksov a tak. 

Pampúšik zaspal v aute, tak sme sa zastavili v Lidli, s tým, že ja som ostala v aute a Drahý išiel dnu a kúpil mi zmrzlinu, tak sme ju zjedli a išli sme domov, Pampúšik sa prebral, ale doma spal ďalej. 

Ja som zatiaľ hľadala jednu fotku PP. Tušila som, že som ju poslala Terinke, ale predsa len prejsť 7 rokov konverzácie "chvíľu" trvalo, ale našla som ju.

Potom Drahý zobudil Pampúšika a sme sa hrali. Von sme už nešli, lebo predsa len ešte stále občas kašle a hoci bolo slnečno, dosť fúkalo.

Zaspal tým pádom až okolo deviatej. Potom sme si s Drahým pustili Ivetu zo záznamu. Zrejme tá séria dnes skončila.

Pondelok - Zobudila som sa v noci a pamätala som si, že sa mi sníval veľmi zaujímavý sen s PP a jeho bratom, ktorého som videla iba na fotke, aj to už dosť dávno, ale ten sen bol hrozne živý. Úplne som sa prebudila a dlho som sa spamätávala z toho, že to bolo také reálne. 

Asi po hodine som zaspala a zobudila som sa pred pol šiestou, ale Drahý už nebol doma, ale bolo cítiť jeho voňavku. Tak som chvíľu žehlila, nech úplne nepremárnim čas na telefóne. O chvíľu sa zobudil aj Pampúšik, tak sa obliekol a pustila som mu rozprávku, kým som žehlila a potom som sa poobliekala, najedla a zbalila a krátko po siedmej sme vyrazili do škôlky.

V robote bolo fajn, akurát taká náročnejšia reklamácia na konci a veľké platby od našej hlavnej personalistky, tak som sa trochu bála, aby mi sedela pokladňa, ale všetko dopadlo super.

Chalani neboli doma, keď som prišla, tak som hneď šla do sprchy. Bola som nejaká unavená a mala som aj dosť kŕče v podbrušku, čo nezvyknem, tak som bola z toho taká nejaká, ale večer som na rozdiel od chalanov nezaspala, tak som si pustila v telke včerajšieho Červeného kapitána. Keď to skončilo, tak som to vypla a zaspala, lebo som sa zobudila tesne pred polnocou a premiestnila som sa do postele.

Hana Bořkovcová - Zakázané holky

Toto je po dlhšej dobe knižka, ktorú som prečítala v elektronickej podobe. Dostala som sa k nej vďaka článku u Iwky 

Zakázané holky (anawiblog.blogspot.com)

Príbeh spolužiačok, kde jedna bola "normálna" česká občianka a druhá Židovka, ktorá kvôli okolnostiam nemohla chodiť do školy. 

Knižočka by v reálnom svete asi bola pomerne útla, v on-line svete mala niečo cez 230 strán.

Príbeh sa mi páčil, lebo aj keď skončil veľmi nešťastne, tak bol vlastne veľmi zaujímavý a v podstate pre hrdinku a rozprávačku skončil šťastne. 

Týždeň 16. 04. 2024 - 22. 04. 2024

Utorok - Celú noc pršalo a aj ráno. Pampúšik v noci párkrát zakašlal a trochu zakašlal aj ráno, ale v škôlke kašlali asi ďalšie dve deti.

V práci sa mi hrozne chcelo spať. 

Drahý mi volal do práce a bol taký divný. Som zvedavá, čo bude zase doma. Všetko sa to tak komplikuje. Aj v práci. Pani, ktorej v piatok strhlo 2x platbu, mi volala asi 3x a že zajtra príde. Teším sa.

Po práci som prišla domov, Drahý hneď odišiel, že má dôležité stretnutie a vrátil sa okolo ôsmej, keď už Pampúšik spinkal. 

Drahý hneď začal, že sa môžem vysťahovať, že som hnoj, že môžem ísť a že mi vezme Pampúšika, že Pampúšikovi ničím život a podobne. 

Strašne ma bolí chrbát. Celú noc som sa prehadzovala.

Streda - Ráno mi písala Di, či môže vrátiť noťas, tak som jej napísala, že jasné, že nech dôjde. 

Pred desiatou volala tá právnička, čo jej strhlo v piatok 2x platbu. Na šťastie tu už bola Vedúca. Myslím, že moje vyhliadky na zmluvu sú v háji po tejto komplikácii.

V práci to prebiehalo celkom v pohode, síce som spísala 5 reklamácií. Keď som sa šla vyúčtovať, tak si hovorím, že sa spýtam Vedúcej ako sa rozhodla, ale si ma vzala trochu bokom, že poď, mám pre Teba prekvapenie a dala mi podpísať zmenu zmluvy. Až doma som mi došlo, že som si tie papiere vôbec neprečítala, či tam mám dobre osobné údaje a hlavne od kedy je tá zmena.

Doma bolo taká atmosféra, že ani - ani. Také dusno pred búrkou. Ale ešte neprišla. Volal m aj Ing., ale pre pokoj v byte som mu to radšej nedvihla. Však si všetko môžeme napísať aj v robote. Aj sme si chvíľu písali a ako mi pripomenul nie veľmi pekne moju neveru, tak mi došlo, že mi to fakt asi nikdy v živote neodpustí a o to by ani nešlo, ale hlavne na čo si stále takto ubližovať? Neviem. Možno je to to, čo mu prvé napadne, keď si na mňa spomenie. Možno mi jasne dáva najavo, že medzi nami už nikdy nič viac ako kamarátstvo nemá šancu byť. A možno zase na pár mesiacov sa odmlčí. To už asi tak býva v mojom živote. 

"Ľúbil som ťa ľúbil, ako ľúbia muži, chvíľu áno a potom zas nie."

Štvrtok - Ráno sme sa zobudili už o pol šiestej, ale dosť sme ešte polihovali. Pampúšik chcel potom vyskúšať štvorkolku, čo včera priniesol s Drahým z pivnice, ale nešla. Vraj tam treba zmeniť nejaký kábel, ale ja neviem. Myslím, že to už môžeme rovno dať na jeseň do odpadu, lebo keď nefunguje, kto sa s ňou bude naťahovať. Ťažká ako svet je aj tak. 

GG z reklamačného mi hneď ráno písal kvôli tomu notebooku od Di, že ho nevie vyresetovať, lebo sa do neho nedokáže dostať. Potom prišla do toho jeho šéfka a ešte aj príjemka, takže hneď také perné ráno. Notebook som nakoniec vzala sem a s pomocou Di som sa do neho dostala a vyrestovala som ho a GG si ho bol okolo obeda zase vziať, takže pohoda.

Vedúca mi hovorila, že mi donesie ten dodatok a že to mám k 01. 05. 

Volal mi aj realiťák a sme predbežne dohodnutí, že v sobotu poobede sa môžem prísť na byt pozrieť. Tak som volala mamine, že prídem. Ona, že sa chystala ku starkej, ale že to môže preložiť, aby som nebola na dome sama, ak teda Pampúšik nepôjde so mnou. Hoci zrovna dnes ráno sa pýtal, kedy pôjdeme k babke Ivke. Tak uvidíme, keďže u neho sa to mení každou chvíľou.

Dočítala som Zakázané holky.

Piatok - Ráno som sa Pampúšika pýtala, či chce ísť teda so mnou k babke a povedal, že áno, tak som mu zbalila pár vecí, že aby som nemala veľa vybaľovania, keby si to rozmyslel. 

V práci bola celkom pohoda. Trochu som si písala s Ing., bo je hrozne zvedavý. 

Po práci som prišla domov, trochu som sa zakecala so susedom na parkovisku. Mi hovorí, že nemala ste opustiť manželovi, že išiel tam vedľa. Jáj, si reku hovorím, mala-nemala, teraz je to už aj tak jedno.

Tak sme dobalili posledné veci a vyrazili. Vrátila som sa ešte po plienky a potom sme už úplne v pohode vyrazili na diaľnicu a cesta bola takmer po Keksy úplne v pohode. Tam začalo pršať. Aké prekvapivé. No, nevadí.

Sobota - Striedavo pršalo a nepršalo, ale bola dosť zima. Pampúšik sa statočne rozkašľal. Paráda. Okolo desiatej mi volal pán z realitky ohľadom tej obhliadky. Dohodli sme sa na pol dvanástu, ale už krátko po jedenástej som bola na mieste. Bytovka bola ozaj teda na zaplakanie, aj to okolie. Chvíľu sme s Pampúšikom pozerali rozprávku, keď prišiel pán a vyrazili sme. Pršalo už menej. Byt je nádherný. Síce je kúpeľnička mikro, ale v zásade to nevadí. Izby boli možno až moc veľké a balkónik bol tak akurát na fajčenie, ale v zásade mi ani to nevadilo. 

V podstate som sa zamilovala. Strašne by som ho chcela, ale bojím sa, že nie som jediná.

Pampúšik zaspal v aute a potom už nechcel spinkať, tak sme sa najedli a boli sme sa prejsť trochu po dedine, ale bolo už chladno, tak sem sa vrátili dnu a hrali sme sa s legom.

Nedeľa - Dnes už toľko nepršalo. Pampúšik sa zobudil pomerne skoro. Chvíľu sme sa hrali v spálni a potom sme vyrazili pozrieť mmainu do obývačky. 

Mamina potom varila a rozhodla sa, že pôjde s nami k nám a bude sa starať o Pampúšika, keď je taký chorý. Drahý za celý deň nezavolal, takže pre neho to bolo trochu prekvapenie, keď sme prišli domov, ale nepovedal v podstate nič, iba to, či pôjdeme na nákup. Tak sme išli iba my dvaja do Tesca. Čakala som, že povie niečo v aute, ale nie, bol ticho.

Zastavili sme sa ešte v DMke po pár drobností a išli sme domov. Aj tak už bolo dosť neskoro. Pampúšik pozrel ešte nejaké rozprávky,  osprchovala som ho a išli sme spať.

Pondelok - Ráno sa mi veľmi nechcelo vstávať, ale tak nakoniec sme vstali a išla som s Pampúšikom k doktorke. Čakali sme tam takmer hodinu, čo tam bolo tak veľa ľudí. Popočúvala ho, popýtala sa a predpísala mu antibiotiká do nosa a nejaký sirup.

Prišla som domov a zhodnotila som, že na 10tu to už nestihnem, tak som sa vybrala do práce na pol jedenástu, však v piatok budem celý deň, tak to bude pohoda.

V robote celkom fajn. Pozerala som na nehnutelnusti.sk a najprv som nevidela "môj bytík" v obľúbených položkách. No, skoro som infarkt chytila. No, nakoniec som ho našla. Kto vie, či ešte mesiac na mňa počká. Keď nie, tak sa asi rozplačem. Teda, určite. Napísala som aj Ing. k meninám.

Keď som končila v práci, tak mi volal Drahý, že čo potrebujeme do tej fazuľovej polievky. Vravím, že však nech sa opýta maminy, čo tam treba a že či sa stretneme pred Tescom, ale Pampúšik ešte spal. Hovorím, že by ho mali zobudiť, ak to chcú stihnúť a aj tak celkovo. Tak mi volal, keď som tlačila uzávierku, že nech prídem pre nich pred bytovku. Vravím, že OK. Išli sme do Kauflandu, že len po zemiaky a fazuľu, ale boli sme skoro v každej uličke. Si hovorím, že toto ja už nezvládam. Na šťastie sme už potom išli domov.

Pampúšik nechcel takmer nič jesť, ale robili sme si v obývačke piknik a hrali sme sa spolu asi hodinu a pol na škôlku. Bolo to fajn. Zaspal pomerne neskoro a my s ním. Iba mamina pozerala životopisný film "Lietajúci Škót".

Týždeň 09. 04. 2024 - 15. 04. 2024

Utorok - Udržuj si odstup od ľudí, ktorí nikdy nepripustia, že urobili chybu...ktorí urobia všetko preto, aby si mal Ty pocit viny, že si schybil...

Jojo, budem sa snažiť, čo najviac.

Ráno som sa zobudila a nič sa mi nechcelo, ale išla som sa osprchovať. Myslela som si, že sa Pampúšik zobudí, ale nie, tak som ho okolo siedmej šla zobudiť, aby sme to ešte stihli do škôlky :-D Potom som trochu upratala doma, vybrala som zimné pneu z auta a išla som do mesta. Pred deviatou som bola pred bankou. Pani ma veľmi nepotešila, keďže vyrátala, že by mi mohli dať tak maximálne 70.000, čo ma na chvíľu teda dosť vykoľajilo, ale tak uvidíme, čo ešte povie poradca. 

Som aj pozabudla, že dnes tu nie je Vedúca, ale o to lepšie. Kolegyňa mi nakoniec vymení zmenu na 25. 04. Takže môžem ísť opäť s Pampúšikom na logo. Dúfam, že to dopadne lepšie ako včera. 

V práci pohoda. Po práci som išla za chalanmi na ihrisko, stretla sa tam rodinka Susan aj rodinka Romči, takže sme šli domov až po siedmej a keďže Pampúšik nespal v škôlke, tak už bol dosť K.O. 

Takže doma zjedol kúsok rožka a banán, sprcha a spánok. Obaja chalani zaspali a ja som išla pozerať Nemocnicu.

Streda - Nakoniec skončíš tam, kde máš byť, s kým máš byť a budeš robiť to, čo by si mal robiť.

No, to by sa mi páčilo. 

Ráno som sa zobudila a bolo zatiahnuté a nehorázne fúkalo. Pampúšik spinkal dosť dlho, som zvedavá, ako to bude budúci týždeň, keď budem musieť byť o 8mej v práci, ale nejako to zvládneme.

Počasie je naozaj bláznivé. Oproti včerajšku sa ochladilo asi o 10 stupňov, možno aj viac.

V škôlke som stretla Di a aj napriek vetru, sme sa asi hodinku prechádzali po sídlisku a opisovali našu zúfalostnú situáciu s mužmi. 

O pol deviatej som prišla domov, hodila som rýchlu sprchu, lebo som sa potrebovala zahriať, trochu som upratala, vybrala som bielizeň z práčky a povešala a utekala do auta. Vonku stále neskutočne fúka. Našla som celkom peknučký bytík v Môlči.

PREDAJ, 2 izbový kompletne rekonštruovaný byt, 2. p., balkón, 61 m2 | Nehnuteľnosti.sk (nehnutelnosti.sk)

Prišla výplata. Vyplatila som veci do škôlky a logopédiu. V práci viac-menej nuda. Striedavo som si čítala Čenkovej deti a Zakázané holky. 

Drahý mi volal tesne pred skončením v práci, že bude musieť ísť do roboty. Si hovorím, že no OK. Pampúšik sa napapal, osprchovala som ho a takmer ihneď zaspal. To vidieť, keď v škôlke nespí. 

Drahý prišiel okolo ôsmej, chvíľu sme sa rozprávali, ale v TV išli blbiny, tak som si ľahla do spálne a chvíľu som počúvala ešte na YT nejaké videá.

Štvrtok - Keď Ti ublížil niekto, koho miluješ, je lepšie mlčať. Pretože ak pre neho nič neznamená tvoja láska, čo budú znamenať tvoje slová?

Neustále sa pozerám na fotky toho bytu. Pripomína mi trochu PP. Tiež ma to k nemu neskutočne ťahá. Ach, PP. Už je to pomaly mesiac, čo mi napísal sám od seba a aj to, že nemá čas. Hej, napísať "dobré ráno" trvá tak tristo hodín. 

Ráno bolo krajšie ako včera, aj teplejšie. Hlavne, žiadny vietor. Najradšej by som sa niekomu pochválila tým bytom, ale nie je komu. Dievčatá ani nevedia, že mám takéto plány, hoci som to jemne povedala aj Di aj Susan. 

Keď som prišla domov, chalani doma neboli, ale našla som ich pred Susan bytovkou sa lúčiť, takže sme takmer ihneď išli domov. Najedli sme sa, chvíľu hrali, osprchovali a chalani obaja takmer ihneď zaspali. Išla som pozerať Nemocnicu. Dlho som nevedela zaspať. Možno je to tým, že by som sa chcela zajtra porozprávať so šéfkou. Možno to bolo kapučínom v robote. Možno tým rozhovorom s advokátkou. Nejako neviem stráviť, že by ma súd mohol donúť vrátiť sa do blízkosti druhého rodiča. Ide mi z toho normálne hlava vybuchnúť.

Piatok - Opakom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť. Kedysi mi toto povedala mamina a myslím, že má veľkú pravdu. Lebo nenávisť je veľká emócia, možno rovnako veľká ako láska. Ale ľahostajnosť? Tam predsa človek už necíti nič. Je mu to fuk. Do tohto stavu by som sa chcela dostať. Lenže ako? Ako mám zabudnúť, že aj to zlé má nejakú chuť? Ako mám k tebe prísť, keď teba delí odo mňa nenávisť?

V práci celkom pohoda. Chcela som sa porozprávať so šéfkou, ale nejako si nenašla na mňa čas. No, možno ešte na večer, keďže je 20 minút do konca. 

No, nakoniec sme ten rozhovor zvládli a že si to premyslí a dá mi v stredu vedieť a že to prerokuje aj s personálnym oddelením. Tak uvidíme. Presviedčať ju asi nemá cenu.

Len čo som prišla domov, išiel Drahý s kamarátmi na pivo a prišiel niekedy v noci. Spal v obývačke.

Sobota - Drahý išiel ráno s Pampúšikom na poštu a do obchodu. Potom vzal auto a išiel k bývalému kolegovi ho robiť. Celú noc som kašľala a ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať, ale nejako som sa premohla, osprchovala som sa a potom som išla s Pampúšikom do Dráčika kúpiť Smrtkinej malej nejaký darček, keď bol Pampúšik už pozvaný na oslavu. Spoločnými silami sme vybrali Lego a potom sme sa šli prejsť cez mesto, chvíľu sa hral na Košickej v tom veľkom pieskovisku a potom som ho nahovorila, že pôjdeme pozrieť tatina. Ten tam akurát nebol, že išiel kúpiť žiarovku, čo osvetľuje zadnú tabuľku s EČV, ktorá mi tam nesvieti už takmer dva roky a tvrdil mi, že sa tam nedá dostať a nakoniec ju vymenil priamo pred mojimi očami.  Akože nepovedala som nič. Aj tak som bola dosť vykoľajená, že to moje chúďatko malo dieru ako svet a že to budú tmeliť a brúsiť celý víkend a aj tak to asi nebude hotové. No, na parádu.

Urobili sme potom s Pampúšikom špagety a aj keď veľmi nechcel, nakoniec zaspal. Tak som trochu poupratovala, potom prišiel Drahý, zaspal, ale potom ho Pampúšik zobudil a išli ešte von na chvíľu. 

Nedeľa - Drahý ráno že ide robiť auto, Pampúšik chcel ísť veľmi s ním. On samozrejme nechcel, ale nakoniec ho vzal. Dosť sa ochladilo, aspoň ráno bolo pomerne chladno. Tak som žehlila, potom som napácovala mäso. Okolo dvanástej doniesol Drahý Pampúšika domov, že je hladný a unavený. Ten potom následne za ním asi polhodinu reval, že on chce tatíka. Išlo ma poraziť. Nakoniec sme to nejako zvládli. Najedol sa a mne sa už tak chcelo spať, ale jemu vôbec. Potom prišiel Drahý, že už doniesol auto a že ide s tým bývalým kolegom na pivo zapiť prácu. Tak reku, OK. Vzala som Pampúšika na chvíľu von, potom mu bolo teplo, tak sme išli domov, na to rozlial naschvál vodu z fľaše, tak som úplne vypenila. Do toho prišiel Drahý, že čo zas kričím a vrieskam, tak mu hovorím, že jeho Drahé dieťa len tak vylialo z fľaše vodu na dlážku, tak ho zobral vonku a ja som konečne aspoň trochu poupratovala byt. Niekedy mám pocit, že v robote je mi lepšie ako doma.

Pondelok - Ráno sa mi veľmi nechcelo vstávať, ale celkom dobre sme to zvládli aj s Pampúšikom. Do práce som prišla krátko po pol ôsmej a ešte mi kolega hovorí, že na čo čistím to predné sklo, keď bude pršať. Tak dúfam, že pršať nebude. 

V práci pohoda krížená s nudou. 

Keď som končila v práci, tak mi volal Drahý, že idú s Pampúšikom do knižnice predĺžiť platnosť preukazu, ale že asi bude pršať, že tak sa stretneme potom niekde v meste. Vravím si, že OK. Keď som odchádzala z práce, tak začalo popŕchať, no kým som prišla do mesta, tak už lialo. Samozrejme mi asi 4x volal, ale kým sme sa našli, tak už nadával, kričal. Proste bol premočený a hladný a ja neviem, čo všetko a samozrejme nedával pozor, čo mu hovorím. Lebo som musela hľadať miesto na zaparkovanie, čo je v okolí centra o piatej proste úplne nereálna úloha. A nie že by ma počkali v podchode, kde som mala tie balíčky, ale v úplne inom. Proste sme sa tam hľadali. Hovorím, som na námestí a on, že sem sa autom nedostanem. Hovorím, nie som autom, som na námestí pred kaderníctvom a že idú za mnou. Nešli. Proste, ja to už nedávam. Každý jeden deň krik a hneď nadávky, že ja som taká onaká, že neviem zaparkovať a podobne. Do toho mi napísal Ing. tak sme si vymenili pár sms a potom sa pýtal na Pampúšika a si hovorím, že v TV nič nejde, že mu môžem zavolať, ale nedvíhal. Tak si hovorím, že ho nebudem rušiť a potom mi volal späť a asi dve hodiny sme sa rozprávali. Akože bolo to také divné, síce sme sa rozprávali takmer dve hodny, ale aj tak sme si v podstate nič nepovedali. Teda nič moc osobné. 

Som ani netušila, že žije v byte, ktorý kúpili jeho rodičia. To by som aj ja prijala, mať rodičov, čo majú cez 100tisíc na investíciu. Hej, hej, nezáviď Nikuš.

Týždeň 02. 04. 2024 - 08. 04. 2024

Utorok - I miss you, I know we don´t talk anymore, but I really miss you.

Ráno som vstala, ale hrozne sa mi nechcelo, ale keďže som včera zaspala, musela som sa ísť osprchovať. Ani Pampúšikovi sa vôbec nechcelo vstávať, ale nakoniec sme to zvládli. Dokonca sme sa v škôlke stretli s LL. Pampúšik plakal, lebo boli všetky deti v jednej triede a nie v tej ich a nebola tam ani ich pani učiteľka, ale jeden chlapček z ich triedy tam totálne vyvádzal, takže som tam Pampúšika mierne vtisla, aby som stihla do práce. Podarilo sa. V robote bolo fajn. Pol dňa som "zabila" tým, že som pozerala byty v Keksoch, Bryndziarni a okolí. Nebude to úplne jednoduché, ale v Bryndziarni majú dosť bytov s pôdorysom, ktorý by sa mi páčil. 

Tesne pred koncom pracovnej doby mi volal Drahý, že bude musieť ísť do práce. Aké nečakané. Bolo krásne slnečno, len dosť veterno. Prišla som domov a nahovorila som Pampúšika, že pôjdeme do obchodu a potom sme išli do mesta poobzerať výzdobu a potom sa trochu pohral na tom veľkom pieskovisku. 

Akurát sme zaspávali, keď prišiel Drahý, ale ani za ním nešiel a zaspal, aj keď sa Drahý sprchoval a to teda slušne počuť do spálne.

Potom som s Drahým pozerala Nemocnicu. Riadne to pomotali. Úplne som skoro zabudla, že vo štvrtok idem s Pampúšikom na logopédiu do Hlavného mesta.

Streda - City, ktoré sa vracajú, sú city, ktoré nikdy neodišli. Takéto múdrosti na mňa chŕli hneď po ránu internet. No, ešte keby mi niekto poradil, ako tie city pochovať. To by bolo super.

Zobudila som sa pred pol šiestou, ale Drahý už nebol doma. Trochu som si čítala a potom som zobudila Pampúšika, nevyzeral 2x nadšený, ale tak čo už. 

Na šťastie dnes už boli v svojej triede so svojou pani učiteľkou. V práci celkom pohoda. Logopedička zrušila zajtrajšie stretnutie, tak som to nahlásila šéfke, potom, že či by som mohla v pondelok, ale to mám neskoršiu, tak som si s kolegyňou prehodila zmenu. No proste trochu chaos, však prečo nie.

Keď som parkovala pred bytovkou, tak som si všimla, že ma tam čakajú moji chalani a Susan. To bolo milé. 

Pampúšik potom kopol do dverí, tak som sa tak vytočila, potom mi hovorí, že ma nechce, tak som sa otočila a išla som sa prejsť. Ja už to tak nezvládam. Tieto večné kriky. Domov som prišla asi po 3/4 hodine a už to bolo celkom OK. Drahý urobil cestoviny s omáčkou štyri druhy syra, ktorá mi tak nechutí, ale zjedla som, lebo som už bola riadne hladná.

Potom odišiel do krčmy, že prispieť na pohreb pre toho chlapa, čo dostal infarkt a umrel. To som vedela, že ho už v tento deň neuvidím.

S Pampúšikom sme sa hrali s Legom a potom sme sa spolu osprchovali a ľahli sme si spať. Aj pomerne rýchlo zaspal, ja som sa prehadzovala. 

Musela som aj zaspať, lebo som nepočula Drahého, keď prišiel, ale keď som sa o pol jedenástej zobudila, videla som, že je pustená TV.

Štvrtok - Ja som na jednu stranu ako silná nezávislá žena a potom plačem v sprche kvôli frajerovi. No, kiež by to bol aspoň frajer. V mojom prípade je to ešte "lepšie" lebo to je človek, ktorý na mňa "nemá čas". Niekedy mám pocit, že som sa zasekla niekde na základke, čo sa týchto citových záležitostí týka.

Pampúšik sa zobudil o piatej ráno a aj napriek mojim snahám už nezaspal. Drahý zaspal do práce, ale myslím, že v konečnom dôsledku meškal asi len polhodinku. 

My sme sa potom s Pampúšikom vybrali do škôlky. Dnes si vzal plyšového Chasea, lebo pani učiteľka Čokoládka povedala, že Mica je príliš veľká. Tak OK.

V práci taká nudná klasika. Na reklamačnom hľadajú náhradu za kolegyňu, ktorá odchádza. Pri milote ich vedúcej im prajem veľa šťastia.

Okolo tretej prišiel poštár a to bol taký fešák. Úplne môj typ. Tmavý so svetlými očami. Aspoň nejaké rozptýlenie v tejto krásnej nude.

Vedúci skladu si prišiel po objednávku a pýtal sa na mojich chalanov a tak som sa ho opýtala, či je možné zmeniť zmluvu na neurčito aj skôr ako po roku a sa pýtal prečo a tak. Tak som mu to vysvetlila a on, že nech to riešim so svojou vedúcou, ale že by to nemal byť problém. Ešte počkám na to stretnutie v banke v utorok a uvidíme.

Chalanov som našla vonku, že ešte pôjdu do obchodu po pár drobností, lebo Drahý chcel robiť francúzske zemiaky. Tak som išla hore, dala som oprať a uvarila som vajíčka. Potom prišli chalani, dala som variť zemiaky, Drahý umyl riad a ja som sa hrala s Pampúšikom. Drahý potom poskladal zemiaky do jánskeho skla a dal to upiecť, osprchoval Pampúšika, lebo mňa buchol len tak z ničoho nič vankúšom, keď sme upratovali Lego a tak som na neho trochu nakričala, tak chcel samozrejme tatinka, ale uspávať som ho už mohla.

Potom sme pozerali spolu s Drahým Nemocnicu. Potom sme išli do spálne a Pampúšik spal cez celú moju stranu, tak som išla do spálne, aj tak som mala kopu myšlienok.

Piatok - Vstala som asi o pol piatej, chvíľu som počúvala nejakú hudbu a pozerala som byty v Bryndziarni na nete. Už mi z toho úplne šibe :-D 

When I´m sad you´re the first person I want to talk.  No asi tak. Len tak kecať na balkóne, kým fajčí. No, to sa už asi nikdy nevráti. Nevadí, pretože I, I´m stronger

 Keď som bola v práci, volal mi Drahý, že volal servisákovi, že v pondelok by mohol prezuť tie pneumatiky a pozrieť, čo mi to tam klepe vzadu, že okolo obeda budem doma. Reku hovorím, že sotva, keďže o 11tej je začiatok logopédie a že keď prídem domov. Takže do BA budem musieť ísť o dosť skôr, aby som stihla ísť ešte vybaviť výpis z úverového registra. Proste, tie jeho plány. Akurát, že sa často akosi dotýkajú aj mňa. 

No, uvidíme, čo bude v pondelok. Nechce sa mi tým stresovať už teraz.

15:55 hrajú Kým ťa mám...prečo? hádam 4-5 rokov som tú pesničku nepočula a za posledný pol rok ju hrali snáď 100x.  Hm...kým ťa mám, láska....

Po práci boli chalani vonku a tak som sa prezliekla a prišla za nimi, prišla aj Susan s Kubíkom. Bola som prekvapená, že má okuliare. Nič mi nespomínala.

Domov sme prišli už dosť unavení a chalani takmer ihneď zaspali. Toto im celkom závidím.

Sobota - I sent love, I received pain.

Chalani ráno išli na poštu a potom sme išli autom do Lidlu a umyť auto. Potom išli chalani ešte von a keď prišli, tak Drahý, že musí ísť do práce. Tak sme sa pochytili, lebo som sa opýtala, že prečo vždy musí ísť on a on, že však teraz mal dovolenku, že chodil šéf a tak a že o chvíľu bude naspäť. No, tomu som ja tak verila, ale keď som sa snažila uspať Pampúšika, tak prišiel, takže zo spánku už nebolo nič.

Takže krátko po druhej už išli von, že učiť sa na bicykel bez koliesok. Reku, OK. O chvíľu ma prišli zavolať von. Síce som chcela fotiť, ale tak som išla. No na biku to moc nešlo, lebo Pampúšik veľmi nerozumie, že musí udržať balans a zároveň veľa šlapať. 

Nedeľa - I said it once, I´ll say it again. No body is ever too busy if they truly care they will make time.

Takmer celý deň sme boli s prestávkami von. Pampúšik nechcel cez obed spať, tak sme išli na Amfik, ale boli sme len cca hodinku a išli sme k nám na sídlisko, kde boli takmer všetci. 

Nechce sa mi zajtra do Hlavného mesta nejako. Som sa ešte rozhodla, že pôjdem si vybaviť výpis z Úverového registra.

Pondelok - I don´t trust words anymore. I only trust actions. People can pretend to do a lot without being serious about it.

Ráno som sa zobudila, osprchovala a pozrela som autobus, ale nevšimla som si, že nejde až na Stanicu. Vychystali sme sa a keď prišiel autobus, tak som zistila, že ide len k Trom vežiam a že ten za ním pôjde až na Stanicu. Si hovorím, že nevadí, to nejako zvládneme, že ten cez dediny pôjde dlho. Haha. Len sme vyšli hore na výjazd, mi bolo jasné, že na dlho to bude aj toto, ale nejako som si hovorila, že na diaľnici sa to rozpustí. Haha. Išli sme len na začiatok Hlavného mesta asi hodinu. Tam sme nechytili spoj. Tak si hovorím, že nevadí, pôjdeme teda na logopédiu a potom sa uvidí. No, skrátene, pracovníci na registri boli do 12tej, my sme tam prišli o pol jednej. Takže nič z toho, tak sme išli do hračkárstva a následne busom, ktorý šiel cez všetky dediny domov. Do toho mi asi 5x volal Drahý, že kde som, kedy prídem, že ma servisák čaká na to prezutie. Takže doma som sa stihla vycikať a mohla som ísť do servisu. Tam mal chalan predo mnou ešte dve autá, takže mi opäť volal Drahý, že kde som, že on už musí ísť predsa do práce.

Keď som zaparkovala, tak akurát išla okolo Susan s Kubim, že idú na zmrzlinu a v tom momente vyšli z bytovky aj moji chalani, tak Pampúšik, že on tiež chce ísť na zmrzlinu. Tak sme išli. Síce ma už aj boleli nohy, čo sme celý deň chodili, ale zmrzlina bola super, nakoniec sme ešte zakotvili u nás na piesku, prišla aj Romča s deťmi a tak sem tam boli taká akoby pôvodná partia. Ja som potom Pampúšika okolo siedmej už vzala domov, lebo už mal úplne sklenený pohľad a veru doma poriadne ani nejedol, dve lyžičky kaše, sprcha a takmer ihneď zaspal.

Okolo pol deviatej prišiel Drahý domov a začal na mňa otázky, že či mám nejaký zdravotný problém. Kým z neho vyšlo, že si myslí, že som sa od niekoho nakazila, lebo som mala na vani gél na intímnu hygienu, tak som už začala pochybovať, či sme obaja dospelí ľudia. Potom so mnou začal rozoberať, že ako sa volal môj prvý chalan a podobné veci. No, som si aj hovorila, že na čo sa s ním vôbec bavím, lebo sme preskakovali z témy do témy, až sme skončili na tom, že treba opraviť tie ošúchance a všetko na aute. Nakoniec som sa zdvihla a išla som spať. On ostal v obývačke a zapol si TV.

Tú som išla okolo druhej vypnúť, keď sa prebudil na chvíľu Pampúšik, precikal sa, tak som ho prezliekla a pokúšala som sa zaspať.

Autá/auto

Ahojte priatelia 💕

Musím sa priznať, že téma na apríl ma veľmi potešila, keďže auto je posledné dva roky moja veľká láska 😍😍😍

Nebolo tomu tak vždy. Do autoškoly som bola donútená mojimi rodičmi s tým, že sa mi to niekedy v živote zíde. Nezišlo sa takmer 20 rokov. Aspoň teda nie tak, aby som niečo s tým podnikla. 

Vodičské oprávnenie som získala 20. 12. 2005. Nie, že by som si to pamätala, ale je to na tej kartičke napísané. Napriek tomu, že som skúšky robila 2x, nemyslím, že mi to išlo až tak najhoršie. Lenže ja som si ten šoferák nechcela robiť aj kvôli tomu, že som vedela, že jazdiť nebudem, lebo nie je na čom. Tatino síce mal vtedy starý rozheganý a večne pokazený Citroen, ale proste ho nedal z rúk.

Jediný raz ho prehovorila mamina, aby mi dal odšoférovať taký krátky úsek k nám domov z jedného výletu, ale nedokázala som sa s tým autom ani pohnúť z miesta, samozrejme tatino na mňa kričal, ja som sa rozplakala a ten kúsok domov som v konečnom dôsledku išla peši.

V roku 2006 a 2007 sa ma párkrát pokúšal naučiť jazdiť môj vtedajší partner na aute jeho rodičov, ale nemalo to tiež žiadny veľký úspech, lebo na ňom som nedokázala preradiť do dvojky (dnes sa divím, že prečo). Takže sme to nakoniec vzdali, aby sme auto nepokazili ešte nechtiac.

Potom boli dlhé roky, kedy som za volant naozaj nesadla a ani som po tom nejako zvlášť netúžila. Síce som raz mojej najlepšej kamoške povedala, že raz budem mať nejaké malé auto asi Swifta alebo Fabiu alebo niečo na ten štýl, hoci moje najvytúženejšie auto bolo VW Passat B6 sedan.

A dodnes sa mi veľmi páči, akurát, že to už je tiež viac-menej staré auto v dnešnej dobe a hlavne má výkonnejší motor, väčší priestor a tým aj väčšiu spotrebu.

Keď sme sa spoznali s Drahým, tak sme sa často bavili o aute, lebo jeho cestovanie v hromadných prostriedkoch nudí a hlavne to pre neho dlho trvá, čo je pravda. To sa musí nechať.

No, aby som to skrátila, na jeseň roku 2020 mi kúpil od môjho bývalého kolegu auto. Suzuki Swift tretej generácie, r. v. 2006.

Ani to však nebola len tak prechádzka ružovou záhradou. To, že samotný prepis auta na mňa trval takmer rok, je jedna vec. Ono to predĺžilo aj to, že som mala s ním hneď na tretej jazde škodovú udalosť a skončilo v plote. Nič extrémne sa na šťastie nestalo, ale bolo od plotu zelené a ešte donedávna malo dieru v plaste od spätného zrkadielka na spolujazdcovej strane.

To samozrejme môjmu strachu zo šoférovania veľmi neprospelo. Pôvodný majiteľ sa ma snažil cez leto 2021 aj učiť jazdiť a absolvovala som aj v roku 2020 niekoľko kondičných jázd, ale proste strach bol strach. 

Potom ma zvykla učiť susedka a myslím, že práve to mi asi najviac prospelo. Občas síce mala zo mňa asi nervy, ale nikdy na mňa nekričala a vysvetľovala mi to no asi ako žena :-D Ja neviem. Niekedy tuším v máji 2022 som prvýkrát šla autom sama. Teda s Pampúšikom do Tesca. Zaparkovala som na najodľahlejšom možnom mieste, ale bola som na seba strašne hrdá. Lebo som išla asi tri minúty autom sama a nič sa nestalo. 

Potom som sa pomaly odhodlávala viac a viac šoférovať. Dlho som nevedela parkovať a pozdĺžne to vlastne stále neviem, ale to je tým, že nie som donútená. Keď som bola v rodnom meste na rodnom sídlisku, rýchlo m došlo, že by som sa to jednoducho musela naučiť, ak by som tam chcela žiť.

Dnes jazdím takmer denne. Aspoň 4x do týždňa určite. Už nemám síce až taký strach, mám stále rešpekt, však na cestách nie som sama a hlavne tam, kde to nepoznám, mám dosť nervy, čo sa často odrazí na miere stresu v aute.

Záverom som veľmi šťastná, že som začala šoférovať, aj keď po 30tke a ušli mnohé odšoférované roky a kilometre, ale všetko je tak, ako má byť.

Dávajte si, prosím, pozor, či už za volantom, v aute alebo len tak na ceste a obzerajte sa aj na prechode. Auto má svoju brzdnú dráhu a keď mu so slúchadlami v ušiach skočíte do dráhy, môže to mať fatálne následky. 

Týždeň 26.03. 2024 - 01. 04. 2024

Utorok - Druhé šance sú väčšinou chyby. Toto na mňa spustil internet hneď z rána. Neviem, asi má pravdu. No, na druhú stranu si osobne myslím, že každý si zaslúži druhú šancu. Ale iba druhú. 

Ráno som vstala, trochu som sa pustila konečne do toho Lega, celkom mi to išlo od ruky, potom som sa vybrala po balík zo Synsay a potom do banky. Tam som to vybavila celkom raz-dva a 09. 04. mám stretnutie s hypo poradkyňou. Som na to všetko taká zvedavá. Možno z toho nič nebude, ale aspoň si poviem, že som to skúsila. Však za opýtanie nič nedám. Mala som ešte čas, tak som zbehla ešte na chvíľu domov a potom do práce. 

Napriek tomu, že som prišla o hodinu neskôr, dosť sa to vlieklo. Po práci som sa zastavila na chvíľu v Kauflande a potom som doma triedila Pampúšikove Lego. Nechápem, že ho má tak veľa :-D Ale v podstate nám chýba iba peň stromu a ten je možno u maminy. Tá mi do toho volala, či prídeme, tak som jej hovorila ako to vyzerá a potom volal aj Drahý, že je to tam hrozné, že sestra zas robí intrigy a všetko. No, ešteže ja tam nechodím. 

Potom som ešte upratovala hračky zo skrinky a celkovo obývačku, že keď zajtra príde LL na kávu. Pozerala som nemocnicu a dlho som nevedela zaspať.

Streda - A keď je nervová sústava v strese, nemôže sa nič naučiť. Tak na toto by mali ľudia pamätať. Ráno som vstala dosť rozospatá, ale pustila som ešte práčku a povysávala som a vyhodila som nejaké ďalšie krabice. Potom mi volal Drahý, ale akurát mi napísala aj LL, že je na ceste ku mne, tak sme to ukončili.

S LL to bolo super, tá hodinka prešla ako nič. Hovorí, že má malú LL zase doma, lebo že má opäť soplíky. Tak na parádu. 

Potom som ešte vyvesila bielizeň a išla som do práce. V práci mi napísal finančný poradca, že v piatok o 10tej sa môžeme stretnúť. No, som zvedavá, čo mi povie, ale teším sa, že sa to začína trochu hýbať.

Po práci mi volal Drahý, ale bolo také nijaké a už aj bolo dosť hodín, tak Pampúšik akurát večeral. Išla som sa ešte na hodinu prejsť, bolo celkom príjemne. 

Potom som ešte dopočúvala podcast, umyla som sa a zaspala som ani neviem ako.

Štvrtok - Why? I´m thinking of you when I know you are not thinking of me. Tak toto by som ozaj chcela vedieť. 

Ráno bolo zachnúrene, takže sa mi vôbec nechcelo vstávať, ale čo už, keď dnes budem sama v kancelárii a že musím ísť na celý deň. No, bude sranda.

Nakoniec to bolo celkom v pohode.

Volala som s Drahým a zistila som, že oni majú zajtra príchod o pol druhej, nie odchod, takže mierne asi nestíham, ale tak, keď sa mi podarí vyraziť o 11tej, tak by som to mala stihnúť.

Doma som ešte trochu poupratovala. Prišla si pani po nejaké hračky, ktoré som vytriedila po Pampúšikovi.

Ešte som potom upratovala v spálni a ľahla som si spať.

Piatok - Ráno svietilo krásne slniečko. Najedla som sa, poupratovala posledné veci, zbalila sa a vyrazila som. Zastavila som sa ešte v Z-boxe po knihu a vyrazila som do kaviarne. Bola som tam takmer o polhodinu skôr, objednala som si kapučínu a koláč, otvorila knihu a čakala na finančného poradcu. Krátko po desiatej dorazil, tak sme sa porozprávali a potešil ma. Povedal, že okrem toho, že mám zmluvu na dobu určitú, by tam nemal byť výrazný problém, ale že nech sa skúsim v práci opýtať, či by bolo možné tú pracovnú zmluvu zmeniť na dobu neurčitú. Uvidíme. 

Pred jedenástou som vyrazila zo Slniečkova, ale veľmi dlho som sa z toho netešila, nakoľko ešte pred odbočkou na R1 bola niekoľkokilometrová kolóna a pokračovala aj potom na R1. Na šťastie už nie tak dlho, ale takmer hodinové oneskorenie som už nedobehla, takže som po mojich chalanov prišla asi o 20 minút neskôr. Nebrali to nijako v zlom.

K mamine sme prišli až okolo pol tretej, urobila halušky, ale Pampúšik ich moc nechcel a Drahý tiež moc nie. Tak sme sa nadlabali aspoň my dve :-D

Podvečer som dostala konečne menzes, ale nebolo mi moc dobre. 

Dlho som nevedela aj zaspať.

Sobota - Bola som taká rozcitlivená a bolo mi hrozne smutno za PP. Chalani dopoludnia boli skoro celý deň von, pomáhali mamine s drevom a ja som robila palacinky a upratovala som. Pampúšik poobede nechcel spinkať, tak sme sa vybrali k tatinovi na návštevu. Pod výjazdom som mala strašnú chuť zájsť na Sídlisko, ale boli so mnou chalani a proste...Ale je to pre mňa extrémne náročné byť v Keksoch a nemyslieť na to všetko. Hlavne, keď ani neviem, prečo sa to skončilo/prerušilo? Ani sama neviem. 

U tatina bol aj brácho. Drahý išiel do Kauflandu kúpiť nejaké drobnosti a my sme išli potom von, lebo Pampúšik vystrájal s fit loptou a robotickým vysávačom. Aj tak bolo krásne a tatinom má v blízkosti super ihrisko. Drahý potom prišiel za nami.

Okolo 18tej sme išli naspäť k mamine.

Nedeľa - Ráno som sa zobudila pomerne skoro. Ťažko nemyslieť na to, či tá jediná osoba, ktorá zvykla bývať o štvrtej ráno hore, nie je hore. 

"Chceš tvrdiť, že po tých rokoch stále chceš len jednu jedinú osobu a to mňa?

Aj keby som všetky tie správy zmazala, toto asi z hlavy nikdy nedostanem. A či ho chcem...To je zložité, ale zrejme hej. Aj keď ho vlastne vôbec nepoznám. Ale chcela by som ho aspoň vidieť. Aspoň vedieť, či to, čo bolo vo všetkých tých správach a hovoroch by bolo aj v realite. 

Snáď raz sa zmierim s tým, že čo chcem, nemôžem mať. Tvoj úsmev, tvoje pery, že už viac nesmiem o Teba stáť.

Včera som našla na internete, že v neďalekej obci za Keksami by mal byť pizza deň na nejakom ranči a že by tam mali byť aj zvieratká, tak sme si spravili výlet. Niekedy sa divím, že Pištík vyjde aj také náročné kopce a všetko. Ešte k tomu na starých zimných pneumatikách. To auto je fakt nezmar. 

Ranč bol malý a pizza deň totálne nepripravený. Pani nevedela, či vôbec príde pani, čo bude robiť jazdy na koníkoch a poníkoch. Proste organizácia nula bodov. Išli sme sa pozrieť aspoň na kravy a na kone a poníky v ohradách. Potom sme si objednali pizzu a asi hodinu a pol trvalo, kým ju doniesli. Pampúšik už úplne bol hladný a zničený, ale jemu jedinému sa to hádam aj páčilo, lebo tam bolo ihrisko a nakoniec aj pizza a potom prišla aj tá pani, čo mala jazdiť, tak sa previezol na poníkovi.

No tie výhľady stáli za to. Proste kopce 😍😍😍

K mamine sme prišli už pomerne neskoro a Pampúšik už bol taký nervózny. Aj sme si na chvíľu ľahli do postele, ale asi po 10 minútach vystrelil a bol opäť plný energie. To dieťa je proste nezmar.

Napísal mi Otrava. Len tak, že praje pekné sviatky. Čakala som, že to bude mať nejaké pokračovanie, ale nie. Ale úprimne, po tom našom stretnutí na moje meniny som čakala, že si vymaže moje kontakty. Takže vlastne aj toto bol úspech. Teda, ak sa dá povedať na kontakt so spolužiakom zo základky za úspech

Pondelok - Zobudila som sa o piatej, ale bolo vlastne šesť, keďže sa posúval čas. Kedy už toto zrušia, ale aspoň bolo svetlo a mohla som si čítať, kým sa chalani zobudili. Potom ma Pamúšik trochu vyšibal korbáčom a potom išiel za maminou a dostal od nej kinder vajíčko. Hľadala som nejaké fotky, kde máme papagáje, ale nenašla som. Za to som našla triedne fotky. No to bola "sranda". 

Človek by neveril, že som bola na základke taká štíhla :-D a koľko som mala vlasov :-D až mi smutno bolo, ale okuliare cez celú tvár mi veru nechýbajú :-D :-D :-D

Najedli sme sa a volal mi tatino, aby sme sa zastavili ešte u nich, že brácho si tam nechal nejaké veci. Takže sme z Keksov vyrazili pomerne neskoro. Cesta bola po odbočku na Hlavné mesto celkom fajn, tam sa spravila kolóna, ale bolo to fajn, aj k bráchovi sme bez problému trafili a dokonca mal aj voľné miesto priamo pred bytovkou. Ešte aj u neho som musela na záchod a bolo mi proste hrozne blbo.

Od brácha sme nejako nevedeli trafiť, Drahý mi hovorí, že potom doľava, ale zrejme som sa nechtiac zle zaradila, lebo hovorí, že nie doľava, tam nemôžeš ísť doľava, poď rovno, samozrejme sme sa dohádali. Hovorím, že prečo na mňa kričí. Tak sme zvyšok cesty potom išli v tichosti. Už to úplne nezvládam, že po mne hneď kričí a potom samozrejme ja po ňom. Tak ťažko mi je ubrániť sa spomienke na slová: Nemusíš kričať, som hneď vedľa teba. 

Proste niekde na svete sú ľudia, ktorí tieto veci riešia inak. Hlavne by si v zložitej spleti Hlavného mesta pošoférovali aj sami. 

Keď sme prišli domov, tak chalani išli takmer okamžite na ihrisko a ja som vyberala veci z auta a dala som oprať prvú várku.

Zaspala som ani neviem ako.