Týždeň 21. 11. 2023 - 27. 11. 2023

Utorok - Pampúšik sa zobudil okolo piatej, že sa precikal, asi budem musieť kúpiť nejaké iné plienky, tieto očividne nestačia.

Po ceste do škôlky sme stretli celú rodinku LL. Bolo to hrozne fajn. Predbežne sme sa s LL dohodli, že zajtra dáme kávu u nás. To by bolo moc fajn.

V práci úplné zúfalstvo. Bola porada. Kvôli jednej chybe ma zástupkyňa úplne neznáša. Stále rieši ten poriadok. "Nechápem ako niekto mohol stratiť pozíciu." No, tak sa stalo. Hrozné to čosi, čo sa nedalo vyriešiť. A zase furt vyhrážky. Myslím, že to nevydržím. Kiež by som mala niečo iné. Jedine Bryndziarka je milá. Lenže tá so mnou priamo vlastne vôbec nesúvisí. Ju zástupkyňa, teda od zajtra už šéfka, iba chváli. Nás nikdy. Mňa už tobôž nie. Podľa mňa ledva prežijem skúšobku. Možno ani to nie. 

Okolo štvrť na šesť sa mi odpojil systém v práci, takže som nemohla vydávať zákazky. Vôbec sa sem nenahrnulo milión ľudí vtedy, dobre teda štyria. Lenže aj vodiči akurát vtedy prišli, takže mala toho nad hlavu. Nakoniec ešte prišiel Matík a povedal, že by bol rád, keby som jej tie objednávky vydala. V podstate mi to už bolo jedno, či tu budem o dve minúty dlhšie, tak som jej ich vydala. Tvárila sa potešene, ale kto ho vie. V nej sa človek nevyzná.

Domov som prišla neskoro, lebo som dlhšie hľadala miesto na parkovanie a zaparkovala som nakoniec pred Romčinou bytovkou. Aspoň to budem mať zo škôlky bližšie.

Doma boli chalani vykvasený pred telkou dole na koberci a po celom byte voňal popcorn. Chytili sme sa hneď s Drahým, lebo som si dovolila opýtať sa ho, prečo neopral všetky veci, ktoré boli v kúpeľni a z toho sa hneď všetko strhlo. Až mi zase povedal, že akosi vyskakujem, keď už som zamestnaná. Akoby som mala šancu z tohto platu si zaplatiť nejaký podnájom pre mňa a Pampúšika. 

Dosť dlho som si do noci písala s LL, lebo sa pýtala, či teda platí ráno, že pôjdeme k nám a písali sme si o robotách, že aj ju akurát dnes vytočila jej šéfka. 

Streda - Ráno som vstala, keď zazvonil Drahému budík, na šťastie Pampúšik sa nezobudil, tak som začala žehliť a akurát som mala si posledné tri vecičky, keď mi zazvonil budík, tak som sa obliekla a išla som zobudiť Pampúšika. Nechcelo sa mu vstávať, ale potom si vypýtal mlieko a už sa prebudil. Následne chytil poriadny záchvat kašľa, niekoľkokrát po sebe, až sa trošku dogrckal. Potom som ho obliekla a nejako sme sa s LL nepochopili, kde sa stretneme, nakoniec sme sa našli pred škôlkou. Išla som potom preparkovať auto a zakotvili sme na cca hodinku u nás, kým musela ísť do práce. Ja som počkala, kým doperie práčka, vyvesila som bielizeň a utekala som ešte na poštu, lebo po práci sa mi už určite nebude chcieť.

V robote celkom pohoda. Veľkú zákazku na slúchadlá prevzala kolegyňa, za čo som jej bola dosť vďačná. 

Okolo obeda mi volal Drahý a zase sa tváril akoby sa včera nič nestalo. Ja som z toho vždy taká rozhodená a on sa vyspí a ide ďalej. 

PP sa neozval. Možno si myslí, že sa hnevám. Akože hej, hnevala som sa, ale skôr sama na seba, než na neho. Hoci dnes som si prezrela celú našu konverzáciu za ten mesiac a niekoľkokrát sa o tej danej téme bavíme a nikdy nenapísal, že by to bol problém. Možno to chcel ukončiť a nevedel ako. Však on sa ešte ozve. Neverím, že nie. Dávam tomu tak mesiac. Aj tak vie, že budem v Keksoch na Vianoce.

A toto je fakt hrozné, dosť, že chlapcov opustila mama, tak ich tato týral:

Muž z Brna denně týral dva malé syny: Krmil je jídlem pro psy, mlátil je do hlavy paličkou na maso a típal o ně cigarety – eXtra.cz

Akože v akom svete to žijem? 

Ahoj, včera mi dobre padlo ťa stretnúť - Tak toto je aké milené <3 Moja žienka a pritom to bola taká náhoda. Prísť o pár minút skôr alebo neskôr, tak už tam ani jedna nie sme. 

Štvrtok - Ráno sa chalanom nechcelo vstávať, ale nakoniec som ich v pohode zaviezla na stanicu. Vlak meškal len 10 minút, čo bola úplná pohoda. 

Vrátila som sa ešte na chvíľu domov, ale v podstate som hneď šla do práce. V práci celkom pohoda, síce ráno v mailoch zase riešili tú moju skazenú reklamáciu, ale kým tu nie je šéfka, tak to nikto nerieši priamo so mnou. Maily zvládnem prečítať, ani neviem, či na to bolo treba nejako reagovať, takže som radšej nereagovala. Akože nemám problém to zaplatiť, akože nie že by som si nevedela predstaviť tú sumu aj inde, ale zase je to moja chyba, musím prijať následky. Akurát chcem, aby o tom vedela šéfka. Lenže "mne-môžete-povedať-všetko" môže človek povedať akurát tak nič a nie všetko, obzvlášť ak nevie zvoliť správne slová a tón ako ja. 

Vybavila som nám nového poskytovateľa netu a TV. Dúfam, že bude Drahý spokojný. 

Keď som večer parkovala, išla okolo akurát Susan, že ide zaniesť niečo Prvej žene, tak som šla s ňou a aspoň trochu sme pokecali. Nemá dobré výsledky krvi. Dosť sa o ňu bojím. 

Chalani boli v kuchyni, keď som prišla. Veľký jedol a malý si strihal. Síce s tým vždy narobí neporiadok, aj tak som bola rada, že nesedia pred TV.

Potom som si s Dankom vyfarbovala omaľovánku, osprchovala som ho a išli sme spať. Zaspala som úplne s ním.

Piatok - Zobudila som sa krátko po druhej a bola som chvíľu hore, ale na šťastie som ešte zaspala a zobudila som sa až keď išiel Drahý do roboty. Osprchovala som sa a išla som zobudiť Pampúšika. Ten tak vymýšľal, nechcel sa obliekať a nakoniec mi hodil mobil, tak som mu dala riadne po riti. Aj plakal, aj mi to bolo ľúto potom. Lenže ja už som z toho jeho hádzania vecami fakt zúfalá. 

Ešte tu nebola šéfka, ale to príde. Vôbec sa mi s ňou nechce baviť. 

Zrovna čítam, že 15 ročný chlapec skočil zo strechy školy a zabil sa. To je už neskutočné, čo sa deje v poslednej dobe. O to viac ma to vzalo, že sa volal ako Pampúšik. Vraj šikana na škole. Čo je tým deťom? A že mama to videla. To mňa by mohli rovno odviesť. Vidieť, ako sa mi zabije dieťa. Brrr...

Už sa teším k mamine. Síce je to až na ďalší týždeň, ale aj tak sa teším.

Mesiac do Vianoc. Vôbec sa necítim vianočne. 

Šéfka ma zavolala na koberček. Vraj nie je veľmi spokojná a v skúšobnej dobe by som mala ukázať viac. Že či mám nejaké problémy, že som nepozorná. Že proste aj na poradách jej prídem, že nemám o nič záujem, že ju nepočúvam. No neviem, už čo na to povedať. Keď ma tu nechce, nech povie rovno.

Bola som z toho dosť zničená.

Keď som prišla domov, povedala som to Drahému, tak mi povedal, že som sa mala brániť. Úplne ma dostala tá jeho podpora. 

Sobota - Z rána bolo celkom fajn, chalani išli na menšiu prechádzku a ja som zatiaľ urobila kuracie medailóny na šampiónoch s ryžou. Drahý potom išiel pozrieť priestor, ktorý by mal maľovať jeden pani. Vrátil sa o dosť neskôr, v podstate sa už stmievalo. Snažím sa mu veriť, ale moc mi to nejde. Stále rozpráva ako kúpi nové auto z tých peňazí. Lenže ja už neviem, čomu mám veriť. Aj hovorí, že predáme Pištíka. Lenže ako potom budem chodiť do práce?

Keď sa vrátil, tak sa spýtal, či chcem ísť do Hlavného mesta, chcela som sa zastaviť v Ikei kúpiť stoličku. Lenže on povedal, že by sme mohli zavolať aj môjho bráška, ale ten bol v práci a tak, že sa pôjdeme najesť k nemu. Lenže robí v úplnom centre mesta, nemala som kde zaparkovať, trochu snežilo, nakoniec som auto nechala pri Tescu, takže sme išli kúsok peši, našli sme to raz-dva, objednali sme si dva hamburgery a kopu hranoliek. Bolo to moc fajn. Pampúšik potom chcel ísť na trhy za veľkým stromčekom. 

Prešli sme potom cez námestie, Pampúšik sa ešte odviezol na kolotoči a naspäť sme išli električkou. Poprosila som Drahého nech ide zaplatiť parkovné, kým sa Pampúšik vycikal a napchala som ho do auta, ale on mi povedal, že to sa platí na rampe. Samozrejme, že sa to neplatilo na rampe, takže sme tam zablokovali tri autá, ktoré chceli vyjsť. Nakoniec to teda zaplatil a mohli sme ísť domov. Do Ikei sme už nešli, už by sme to stihli len veľmi na tesno a už som nebola úplne v pohode. V tme, miernom snežení v Hlavnom meste nebolo šoférovanie pre mňa úplne komfortné. 

Nedeľa - Bolo sychravo. Striedavo pršalo a do toho trochu poletovali aj vločky. Drahý, že sa ešte čosi musí ísť dohodnúť s tou pani, čo jej robí zákazku, tak asi na hodinku odbehol. Potom začal pozerať na bazároch štvorkové Swifty a preratával, akoby mu to vyšlo, aby sme kúpili nové auto.

Ja som neustále myslela na to, čo mi povedala šéfka v piatok. Proste ma to zobralo, že ma nazvala flákačom. Aj som uvažovala, že jej napíšem, ale nakoniec neviem, či by to bol až taký dobrý nápad.

Pampúšik nechcel večer zaspať, trápili sme sa hádam do pol desiatej s ním.

Pondelok - Ráno samozrejme Pampúšik nechcel vstávať, ale stihli sme sa pekne vychystať do škôlky. Stále dosť kašle a ja by som ho úprimne rada nechala doma, ale Drahý s ním doma byť nechce. 

V práci bolo pomerne fajn, ráno síce bola 100 kusová príjemka, ale stihla som to. Dosť z toho boli telefóny, takže to bolo fajn.

82 kusov si potom pán prišiel pred obedom aj zobrať, takže to bolo fajn. 

Keď som prišla z práce, chalani ešte neboli doma, tak som dala prať a uvarila som špagety. Asi po polhodinke prišli, ostrihaní obaja. Pampúšik mal aj trochu gélu na vlasoch, tak bol z toho nadšený.

Volala som s maminou, či niečo nepotrebuje na piatok doniesť. Aj sa teším, aj sa trochu bojím, že aké budú cesty. 

Najlepšie na tom je, že Drahý mi až dnes povedal, že on s nami nepôjde, že musí ísť už prerábať ten dom. Takže úplne super.

Týždeň 14. 11. 2023 - 20. 11. 2023

Utorok - Zobudila som sa okolo tretej na kašeľ a asi hodinu som bola hore a keď som sa konečne pokúsila zaspať, tak sa zobudil Pampúšik a už nezaspal. Má to tiež so spánkom nejaké posunuté teraz. Ale vraj spinkal včera v škôlke trochu. 

Stále počuť, že má upchaté dutiny, tak som zvedavá, čo sa z toho vyvinie ešte. Keď som potom autom vychádzala z ulice, akurát išla okolo LL na aute, ale ešte odbočila do škôlky. 

V práci celkom pohoda. Po práci do Billy po pečivo. Myslím si, že som si pri cúvaní šuchla nárazník, ale moc to na šťastie nevidieť. Ako keby nebolo aj bez toho toho dosť.

Pozerala som Nemocnicu a keď som chcela ísť spať, tak Pampúšik spal skoro na konci postele, keďže Drahý sa rozhodol, že chce spať pri radiátore, tak sme sa vymenili.

Takže som spala v obývačke. 

Streda - Pampúšik vstal, keď Drahý išiel do práce a potom už nezaspal. Má to s tým spánok zase nejaké divoké. Napriek tomu sme sa do škôlky vybrali až po siedmej, takže som šla do roboty v najlepších zápchach. 

Musela som písať zástupkyni kvôli včerajšiemu odvodu aj mail aj správu, lebo mail asi odignorovala. Tak neviem, či som urobila až tak dobre, ale tak potrebovala som, aby mi dala peniaze, keďže zákazníci chodia so 100€. Kde berú toľko peňazí?

Poobede prišla opäť zástupkyňa, že proste tu máme bordel, že aby to tu všetko bolo tip-top, keď bude inventúra, lebo že nás zastrelí. A že ona nám neverí, potom ma obvinila, že som len posunula paletu, ktorej som sa ani nedotkla, dosť sa ma to všetko dotklo. Drahý ma presvedčil, aby sme dnes šli na nákupy, že zajtra bude všade veľa ľudí, keďže v piatok je sviatok. Keď som odovzdávala platby, tak mi zástupkyňa ešte povedala, že som sa ráno nepípla. Viem, že áno, ale možno to ten systém nezaznamenal, že či som prišla na čas. Hlavne, že mi nedávno povedala, že nemusím chodiť tak skoro a potom sa ma pýta, či som prišla na čas. Akože na to som veľmi nemala ani síl odpovedať. Po týchto úžasných milých správach sa mi vôbec nechcelo do Tesca, hlavne, keď Drahý nemohol obsedieť doma a vzal nachladnutého Pampúšika do toho vetra na prechádzku. Perfektné. Som zvedavá, ako ochotne s ním bude doma na OČR aj tento mesiac. V Tescu samozrejme milión ľudí, úplné nervy som mala. Dobre že sme sa tam priamo nepohádali, ale nakoniec som to nejako ustali a išli sme ešte Pampúšikovi kúpiť do Deichmannu papučky a pri tej príležitosti sme mu kúpili rovno aj zimné topánky, keďže keď zbadal Labkovú patrolu, tak to bolo jasné. Zastavili sme sa ešte aj v Kiku, lebo som chcela pre Pampúšika pančuchy. Síce v jeho veľkosti nemali, len dievčenské, ale jedny boli také, že dvojbalenie béžové a ružové, tak som ich vzala a tie ružové niekomu už podarujem a vzala som mu aj dvoje zateplených legín. Tie vyzerali super. 

Doma sme sa najedli, chvíľu sme s Pampúšikom pozerali bagre a potom sprcha a spánok. 

Išla som do obývačky, lebo som si myslela, že má ísť After 2, ale asi som si to nejako zle pozrela, lebo nešiel, ale pozerala som si to on-line na mobile.

Osprchovala som sa a chcela som si ísť ľahnúť, ale na vankúši mi spal Pampúšik, tak som to nechala tak a išla som si ľahnúť do obývačky.

Štvrtok - Zobudila som sa krátko po štvrtej a už som mala správu od PP z tretej ráno. Čo ten chlapec nemôže spávať? 

Išla som na záchod, super, dostala som menzes, štyri dni vopred. Akože čo som komu urobila? Ale aspoň dáva zmysel, čo som bola posledné dni taká zo všetkého rozhodená. Na to, to ešte bolo celkom fajn.

Keď som prišla do roboty, tak som povysávala kanceláriu, vyhodila tú krabicu, čo som mala pod stolom už asi 3 týždne, potom som utrela naše poličky v sklade a povysávala aj sklad. Samozrejme ma pritom videl snáď celý sklad, reklamačné aj vodiči, ale bolo mi to fakt u prdele. 

Napísal mi aj PP takú info, že som skoro odpadla, že úplne vôbec nechápem, na čo si potom píšeme tri týždne o tom. Akože také nervy mám sama na seba, že hoci som si povedala, že už ho nikdy v živote nezablokujem, tak mám chuť to urobiť. Ja sa fakt už musím naučiť páliť mosty. 

Keď som išla odložiť bedničku, aby zástupkyňa nemala zase problém, že ich nechávame na palete do večera, stretla som vedúceho skladu a sa pýtal, že či sa niečo deje, tak som sa mu jemne posťažovala na to, ako s nami zástupkyňa jedná, že sa ma to dotklo. Len dúfam, že to s ňou nebude riešiť, lebo ma asi porazí.

Potom došli hneď dvaja chalani z reklamačného, do toho sa náš telefón zmenil na pobočku infolinky, jedna pani volala kvôli objednávke mrazničky 5x. 

Kolegyňa potom išla opäť upratať sklad. Už sa tu cítim ako doma. Nulová komunikácia a potom dvaja ľudia urobia tú istú robotu. Fakt skvelé. Mám chuť sa rozplakať. Toto bude fakt náročný deň. 

Ešte aj zákazníci chodia každú chvíľu. Toľko ich tu hádam za celý týždeň nebolo ako za dnešný deň (ale bolo, ja viem, ale aj tak ich je tu dosť). 

O 12tej tu bola zástupkyňa, že sa ešte nikdy nestratila pozícia, že čo sme tu robili, že nabudúce môžeme ísť za najvyšším šéfom samé. Mám chuť dať výpoveď ešte viac ako včera. Tu si fakt človek musí dávať pozor aj na myšlienky. Kiež by som našla niečo lepšie. Lenže s takým platom a v takomto čase je to nereálne. Už aby bolo 16:30.

Veve, tak mi už dávno nikto nepovedal. 

Piatok - Voľný deň mi padol vhod. S Drahým sme sa čosi chytili, tak na mňa vypálil, že sa mi už machruje, keď zarábam. Dosť sa ma to dotklo, akoby sme sa predtým nehádali. Poobede išiel akože do práce a vrátil sa v dosť napitom stave a takmer okamžite zaspal. 

Pampúšik spal tri hodiny až do piatej, ale inak bol veľmi zlatý. On, keď sme na neho len ja alebo len Drahý, tak je o mnoho poslušnejší. 

Sobota - Pampúšik začal dosť kašľať. Neviem, čím by som mu tie dutiny odpchala. Dávam mu Sinupret, ale nemám pocit, že by to nejako extra pomáhalo. Inak celkom pohoda. Pršalo, tak sme boli viac-menej celý deň doma.

Nedeľa - Drahý musel ísť do práce, že či ho odveziem, tak som zašla ešte po pečivo do Tesca a odviezla som ho. Keď sme s Pampúšikom vystúpili z auta, bolo krásne slnečno, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme pozrieť, či nie sú slimáčiky pri jazere. Tam mi potom volala mamina. Videli sme taký stroj, čo zarýval také železá medzi podvaly, bolo to veľmi zaujímavé. Pampúšik poskákal po mlákach a aj som zistila, že tie jeho "zimné" topánky sú tak do suchej zimy, tak budem dúfať, že snehule mu budú ešte dobré.

Keď sme prišli domov, tak som ho hneď vyzliekla, bol celý mokrý. Usušila, dal si 1,5 misky polievky a ešte mäso s knedľou a kapustou. Potom trochu vymýšľal, ale nakoniec zaspal.

Krátko na to, ako sa zobudil, prišiel aj Drahý, že prečo sme nerobili halušky, tak ich začal robiť, ale hneď sa porezal, tak som ich nastrúhala ja a on ich potom varil. Spokojne sme sa najedli a pozerali telku, potom sa chalani išli spolu okúpať. Pampúšik nevedel zaspať, zaspal hádam o deviatej. Išla som pozrieť nejaké videá na notebooku, ale počula som malého kašľať.

Pondelok - Pampúšik sa zobudil o šiestej na to, že je precikaný, tak som ho prezliekla a takmer okamžite zaspal. Potom mi volal Drahý, že nech ho skúsim dať do škôlky. Nemala som z toho dobrý pocit, síce kašle hlavne ráno a v noci, ale aj tak. Ale chápem to, že Drahý nechce byť opäť OČR. Hlavne, keď ide sezóna.

V škôlke na "šťastie" kašlali takmer všetky deti. Minimálne tri som videla na vlastné oči. Stretla som sa tam aj so Smrtkou, jej malá hrozne plakala, že bola týždeň doma. To sa nedivím, že sa jej do škôlky nechcelo.

Pampúšik tiež zastal vo dverách. On tam má v poslednej dobe zásek. Asi takého, že by sa tešil do škôlky, nezažijem. 

V robote mala toho kolegyňa veľa, obrovská príjemka, máme vyše 250 položiek na výdajni, takže podvečer to bude asi husté, ale nevadí.

Oficiálne sme sa rozlúčili so šéfkou, o dva dni má nástup na MD. 

Zo škôlky ešte nevolali a v rámci toho, že sú skoro dve hodiny, už to ani neočakávam.

Drahý hovoril, že v škôlke na to nepovedali nič. Tak to je zaujímavé.

V noci Pampúšik najprv dosť kašľal, ale od desiatej myslím už spal až do piatej, keď sa zobudil na to, že je precikaný. Asi budem musieť kúpiť nejaké lepšie plienky.

Horoskopy, znamenia a tak ďalej...

Touto témou som sa na prelome svojej dochádzky na ZŠ a SŠ venovala dosť intenzívne. Teda, nie že by som verila na nejaké denné horoskopy, dokonca ani na také ročné, ale skôr na také charakteristiky a myslím, že to dosť sedí.

Ja to mám síce trošku komplikovanejšie, síce som sa narodila v znamení Váh, ale mala som sa narodiť až do znamenia Škorpión a povedala by som, že obe charakteristiky na mňa sedia. 

Keď sa mamina išla rozviesť (krásna veta, ale tak hádam chápete, ako to myslím), tak pobehala pár kartárok/veštíc/divných indivíduí a každá jej povedala, že som škorpiónka. Ja si to osobne zase až tak nemyslím, ale také to, čo sa hovorí, že pichajú na citlivých miestach, tak to na mňa sedí úplne. Na svoju obranu musím povedať, že občas zo mňa niečo vyletí, čo ani tak nemyslím, lenže keď už je to raz z pusy von, tak sa to nedá vrátiť späť.

Skúsim vám sem dať pár charakteristík, ktoré som v poslednej dobe našla na nete (resp. na mňa vyskočili) a skúste posúdiť, či to sedí na Váhy/Škorpiónov.

Váhy milujú harmóniu a rovnováhu. Šťastie nachádza vo vzťahoch, o ktoré sa svedomito starajú. Radosť im robí, keď môžu urobiť svet okolo seba krajší a v živote potrebujú hľadať spravodlivosť, za ktorú bojujú.

Škorpióni sú známi svojou intenzitou a vášňou. Radosť im robí, keď môžu odhaľovať tajomstvá života, odkrývať najrôznejšie tajomno a prepojovať sa skrz medziľudské vzťahy na hlbokej úrovni.

Negatívne vlastnosti príslušníkov Váh je skutočnosť, že akonáhle sa v ich okolí objaví niekto veľmi silný, môže nimi začať manipulovať. Títo jedinci sa môžu až príliš zameriavať na vonkajšiu krásu a zabúdajú, že ľudia sú viac než len telo a tvár. Taktiež môžu byť až prehnane dramatickí, nespoľahliví a nepredvídateľní. Osoby narodené v znamení Váh vám raz pripadajú, že sú spokojné a šťastné a zrazu sa otočia o 180 stupňov a začnú z nich sršať blesky alebo beznádej. Akoby mali dve tváre.

Príslušníci Škorpióna musia naozaj veľmi pracovať na tom, aby sa nestali chorobne žiarliví, hádaví a tiež aby ostatným nerobili zle. Užívajú si, keď môžu niekoho ovládať. Majú teda sklony byť veľmi dominantní, majetnícki, nedôverčiví a závistlivý. Rovnako ako škorpióny v prírode aj ľudia narodení v tomto znamení sú zameraní na korisť. Hocikedy to môže prerásť až do tej miery, že sa ňou stanú posadnutí. Môžu potom škodiť nielen ostatným, ale aj sami sebe. Nikdy nezabúdajú na staré krivdy.

A ako to máte vy? Sedí na vás charakteristika vášho znamenia? Prípadne, ste hraniční/na prelome dvoch znamení?

O nevere

O téme nevery som premýšľala už viackrát, ale úprimne, nepamätám si, kedy naposledy som sa o tom bavila s mužom, ak nerátam jeden rozhovor v aute, ktorý prebehol pred dvomi týždňami. Bol to veľmi zaujímavý rozhovor a úprimne, prekvapilo ma, aký pohľad na neveru má dotyčný, hoci sám nie je verný typ ani náhodou. Od vtedy na tie rozdiely myslím...

Až do vtedy som si vlastne ani neuvedomila, že nemám na to, čo je pre mňa nevera, jasný názor. Pre niekoho je aj flirt alebo horúce správičky nevera, pre niekoho ani sexuálny styk so všetkým nemusí. Ja som zistila, že mi najviac vadí asi duševná rovina nevery. Teda, nie že by mi tá telesná nevadila, ale vlastne si myslím, že najdôležitejšie je, aký dopad má daná nevera na ten pôvodný vzťah. 

Myslím si, že najdôležitejšie je, aby sa na ponímaní nevery zhodli hlavne tí partneri. Spätne si vlastne uvedomujem, že v každom vzťahu, bola tá hranica nevery, niekde inde.

A dá sa nevera odpustiť? Tak týmto si vôbec nie som istá a osobne si myslím, že nie. Aj keď poznám ľudí, ktorí išli spolu ďalej, ale osobne si myslím, že ten vzťah už nikdy nebude taký ako predtým. 

Niekde som raz čítala, že každý vzťah raz prejde neverou. Ja pevne verím, že úplne každý nie. Aj keď, keď sa v práci nudím, tak si čítam kde-čo na nete a natrafím tam na nadpisy typu:

Bára (36): Dokážu se s manželem milovat, jen když myslím na jiné muže. Je to nevěra?

Aneta (32): Řekla jsem manželovi, že jsem ho podvedla. On teď po mně žádá něco, co mě totálně vykolejilo

A ako to máte s neverou vy? Ocitla sa niekedy vo vašom živote? Prípadne, dokázali by ste ju odpustiť?

Týždeň 07. 11. 2023 - 13. 11. 2023

Utorok - Pampúšik sa zobudil niekedy o pol štvrtej, že chce mliečko. Ešteže som ho bola včera kúpiť. Dosť sme sa prehadzovali, ale o šiestej akoby proste mal v sebe vlastný budík a bol hore. Vychystali sme sa do škôlky, aj keď povedal, že pani učiteľku nemá rád. Ach, bábo, úprimne, ani ja nie, ale táto vám aspoň ostala. Aj keď je to úžasné, že nám ako rodičom nikto nedal vedieť, že druhá pani učiteľka s nimi už nebude. Tento mesiac vlastne končí aj 3 mesačný adaptačný proces. K tomu tiež ešte nikto nič poriadne nepovedal.

Je krásne slnečno, vôbec sa mi nechcelo do práce. Vedela by som si predstaviť deň úplne inak, než sedieť v kancli :-D

V práci zatiaľ celkom pohoda, aj zástupkyňa celkom v pohode. Šéfka sa už asi ani nevráti a nastúpi rovno na MD. 

Volala som mamine, či objednať ten vláčik pre Pampúšika pod stromček, tak som ho objednala z Alzy. 

Keď som prišla domov, Drahý akurát dovaril špagety, tak sme sa najedli a potom sme sa hrali. Chalani sa spolu osprchovali a zaspali. 

Pozerala som Nemocnicu a keďže Pampúšik zaspal krížom cez celú posteľ a ja som ho nechcela budiť, tak som si vzala vankúš a paplón do obývačky.

Streda - Snívalo sa mi s PP. Že len tak prišiel, proste si zaparkoval auto pod našim oknom a keď som išla zobrať Pampúšika do škôlky, tak sa k nám pridal. Tak sme ho zobrali do škôlky a potom sme riešili, že čo tu do hája robí, ale potom som sa už zobudila.

Ráno mi napísal, že ide za nejakou kamarátkou. Na čo mi to píše? Nestačí, že s jednou ženou žije? Neviem si predstaviť, že by sme sa stretli a zároveň by som ho hrozne chcela vidieť. Podľa fotky, čo mi poslal, je stále rovnako pekný a podľa správ rovnako "namyslený", hravý, úprimný až drzý a urážlivý. Proste presne taký, ako keď sme sa stretli prvýkrát na námestí a išli najprv do nejakého podniku, ktorý som nepoznala a to sme sa ešte bavili viac-menej o práci. Potom sme sa premiestnili do podniku, kde som kedysi pradávno chodila ešte s prvým chalanom. Bola som taká nervózna, že som sa skoro obliala kofolou. Aj ma mrzí, že som na niektoré drobnosti už zabudla. Škoda, že správy z toho obdobia už nemám. Celkom by ma zaujímalo, čo sme si písali.

Drahý mi poslal fotku kiwi v dvoch miskách. Tak takto vyzerá vzťah po 6,5 roku. Kiwi. Fakt sexy. Niekto mi posiela porno a niekto kiwi. Niečo medzi tým by sa nenašlo? 

Popoludní mi prišiel @ s výplatnou páskou. Veľmi príjemne ma prekvapil. Odmeny mi boli priznané v plnej výške. Aj keď bude mať Drahý teraz slabú výplatu, keďže bol viac doma ako v práci, ale aj tak by to malo byť fajn. Aj keď mi bude treba natankovať plnú nádrž. Ale ak by to šlo takto ďalej, mohla by som si opäť niečo málo nasporiť, aj tak budem potrebovať na jar nové pneumatiky a celkovo olej vymeniť, klímu doplniť. Ach jáj, autíčko je proste žrút peňazí :-D Ale je to moja láska.

Po práci som sa ešte zastavila po pár drobností v Tescu. Doma sme sa hrali s Legom, puzzle a potom sme všetci traja zaspali.

Štvrtok - Zobudila som sa okolo pol tretej, resp. zobudil ma Pampúšik, ale keď som si odbehla na wc, tak som sa už prebrala komplet a už som v podstate nezaspala. 

Napísala som ráno PP, ale v poslednej dobe mám pocit, že ho obťažujem. Pritom ešte pred týždňom sme sa spolu rozprávali úplne normálne. Ja sa v tých mužoch asi naozaj nevyznám.

Okolo pol šiestej sa zobudil Pampúšik a potom sme už pomaly povstávali všetci. Drahý s ním išiel dnes na logopédiu, tak som ich ráno zaviezla na stanicu. Vlak meškal tak, že ten, ktorý mal ísť o pol ôsmej šiel o ôsmej, ale v podstate im to nevadilo. Kto vie síce koľko bude tým pádom meškať vlak naspäť. Celkovo som zvedavá, ako to zvládnu a tiež som zvedavá, či budeme mať už dnes výplatu alebo až zajtra.

V práci bola nuda, tak som študovala internet a veľmi ma zaujali teórie citových väzieb. Aká náhoda, že mne vyšla úzkostná:

ÚZKOSTNÁ (ZÁVISLÁ)
Každému vztahu se hned od začátku plně oddáte. Chcete si být s partnerem maximálně blízcí, stále bojujete o jeho pozornost. Máte pochybnosti o síle partnerovy lásky a potřebujete hodně ujišťování a projevů náklonnosti. Vztahy pro vás jsou často zdrojem stresu a napětí. Díky své nejistotě se obáváte opuštění. Máte pocit, že vaše snaha o blízkost je jednostranná. Jste na partnerovi závislí, žárlíte na něj, cítíte úzkost, když spolu nejste. Jste citliví na změny jeho nálad a býváte kritičtí. Chováte se nepředvídatelně a iracionálně. Jste schopni volat partnerovi stokrát za noc nebo ho sledovat, co a kde dělá. Když jste single, cítíte se hrozně a proto hrozí nebezpečí, že skončíte v nezdravém či toxickém vztahu. Tento typ citové vazby se častěji vyskytuje u žen. Vzniká u dětí, u kterých jsou potřeby naplňovány jen do určité míry a nepředvídatelně.

Úzkostný attachment pozorujeme u dětí, jejichž rodiče byli dostupní nespolehlivě, střídavě. Projevuje se větší úzkostí a závislostí na pečující osobě. Matka takových dětí někdy citlivě reagovala na jejich poteby, jindy reagovala spíše na svoje potřeby nebo nereagovala vůbec (např. nechala dítě vybrečet). Rodič není emočně dostupný tak, jak dítě potřebuje. Dítě často cítí zcela vědomě potřebu pomoci rodiče, přičemž ale znovu a znovu zažívá, že to, co se mu dostává není to, co potřebuje. Odloučení od matky děti snáší hůře. Při návratu se projevuje tendence ke kontaktu s matkou, ale zároveň i tendence k odporu, vztek.

Matky těchto dětí se nebrání fyzickému kontaktu s dítětem, ale proti matkám s bezpečnou vazbou k dětem reagují méně citlivě na dětský pláč, vystupují méně empaticky. Jejich chování osciluje mezi laskavostí, vřelostí a odmítáním dítěte, je více emočně labilní. V dospělosti jsou lidé s touto vazbou často pohlceni emocemi, bývají zaujatí negativními postoji k vztahové osobě, působí úzkostně, ustrašeně, závisle.

Tak toto na mňa tak sedí, že to až bolí. Akurát si nie som celkom istá, že čo s tým. 

Piatok - Do práce sa mi vôbec ale vôbec nechcelo. Pršalo a písal mi akurát PP, keď som zamykala byt. Prišla výplata, takže som vyplatila včerajšiu logopédiu a nejaké drobnosti. Volal mi Drahý, že či ho vezmem potom do tej Trnavy. Tak si hovorím, že strašne sa mi chce, ale pôjdem. Aspoňže prestalo pršať. Prišla sem ešte aj jedna bývalá kolegyňa s úplne malinkým bábätkom v ružovej čiapočke. Proste krásne. Objednala som si aj žehličku. Na chvíľu prišla aj šéfka. Na sklade nám ostalo 24 vecí. Takto pred sezónou. A to je z toho 5 telefónov do jednej objednávky, takže úplná paráda. Po práci som teda Drahého odviezla v daždi a tme do Malého Ríma. Na šťastie mi zasvietila nádrž ešte tam a tak som prvé peniaze z výplaty nechala na Slovnaftke :-D Domov sme prišli neskoro a takmer ihneď sme išli spať. Kedy prišiel Drahý, netuším.

Sobota - Zobudila som sa okolo pol piatej a chvíľu som sa pokúšala zaspať, ale rýchlo som pochopila, že to nemá význam. Ožehlila som, potom sa zobudil Pampúšik, pozerali sme TV a keď sa zobudil Drahý, tak sme išli na poštu, vyzdvihla som si balíček z Mattelu, potom sme išli do Lidlu, do Kauflandu, do DMky a ja som ešte vybehla aj do Tesca. Na obed sme si spravili pizzu a chalani potom obaja zaspali. Do večera sme sa len tak ponevierali.

Nedeľa - Ráno sa mi strašne chcelo spať, tak ma chalani nechali a oni sa hrali a pozerali TV. Potom sme sa najedli a Pampúšik nechcel spinkať a keďže bolo slnečno, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme do Petržalky, tak sme zavolali aj Krstného a išli sme sa prejsť, že pôjdeme k Draždiaku, ale v polovici cesty začala byť Pampúšikovi zima a celkovo sa mu moc nechcelo chodiť, tak sme išli domov, aj v aute takmer ihneď zaspal, ani sa nijako nezobudil, tak sme ho len preložili na posteľ a neskôr som mu dala plienku.

Pondelok - Pampúšik sa zobudil asi o pol štvrtej, spravila so mu mlieko a dlho sme nevedeli zaspať. Ja som hlavne opäť kašľala. Takže, keď zazvonil budík, bolo posledné, čo sa mi chcelo, vstávať. Nakoniec sme sa predsa len vychystali do škôlky. Do práce som išla neskôr, takže v celkom slušnej kolóne, ale prišla som na čas. Tovaru bolo celkom dosť, ale zákazníci aj tak moc nechodili. Aspoň dopoludnia nie. A ani poobede sa to veľmi nezmenilo. Po práci som sa zastavila v Alze, trochu som tam poblúdila, ale milý pán SBSkár mi pomohol. Potom som zašla ešte do Billy a konečne domov. Pampúšik s Drahým mi pripravili večeru dokonca so sviečkou :-D 

Laurie Kilmartin, Karen Moline, Alica Ybardo, marz Ann Zoellener - Otrasná matka

Ahojte priatelia 💓

Dnes si sem opäť odložím jednu krátku recenziu na prečítané dielo. Táto knižka sa ku mne dostala náhodne darovaním spolu s inou. Možno o to viac ma príjemne prekvapila. 

Opisuje príjemné aj menej príjemné krásy materstva a výchovy detí humorným miestami možno až drsným štýlom, ktorý ja osobne mám veľmi rada a vyhovuje mi.

Týždeň 31. 10. 2023 - 06. 11. 2023

Utorok - Zle som spala, budila som sa, aj Pampúšik sa viackrát prebudil. Dokonca o štvrtej som mu urobila mlieko. Drahý spal opäť v obývačke, ale chcel prísť do spálne, lenže som zaspala krížom cez posteľ, musel by ma zobudiť, aby si mohol tiež ľahnúť. Vnímala som, že prišiel, ale nebola som schopná urobiť nič preto, aby som mu urobila miesto.

Zobudila som sa ešte pred budíkom a Pampúšik viac-menej tiež. Takže sme sa postupne do škôlky vychystali hádam ešte okolo siedmej. Bola tam učiteľka z druhej triedy a teda ledva sa pozdravila. Pampúšik tam očividne nechcel ísť, hoci tam boli jeho spolužiaci. Potom sa začal taký chlapček chytať za bruško, tak sa ho asi 4x spýtala, či chce kakať a potom, čo neodpovedal, sa konečne zdvihla zo stoličky a išla k nemu, či mu nie je zle. To už tam bežala aj pani upratovačka. Radšej som išla. Do práce som mala pomerne voľnú cestu, teda až po výjazd, tam sme šli krok sun krok.

Napísala som PP ráno už asi po 10x, že prečo sa mi vôbec ozval a on mi na to napísal: To je jedno. EE, nie je, mne nie. Ani som mu na to neodpísala. Ani mi nenapísal, že som sa zase urazila. Proste to je posledné. Asi to tak má byť, ale aký by to potom všetko malo zmysel? A musí mať všetko zmysel? Nevidličkujem to všetko až moc? Sama neviem.

Mrholí a mne sa chce neskutočne spať. Len byť vedľa neho na tej úzkej posteli a vychutnávať si to horúce objatie a konečne si poriadne pospať.

Okolo obeda začalo riadne liať a fúkať, je tma skoro ako v noci, v tomto by som teda šoférovať nechcela, aj keď možno o štyri hodiny budem na chvíľku musieť.

Ráno sa ma pýtal vedúci celého logistického centra, že ako sa mám a či je všetko v pohode. Na obed sa ma to pýtal vedúci skladu. Keby som nebola taká podozieravá, tak si myslím, že im snáď na mne záleží, ale ako mi včera pripomenula Liptáčka, veľa sa tu zmenilo a nikomu sa nedá veriť. Vedúci skladu sa ma dokonca pýtal, že ako sa má malý a ako to ide s Drahým a uistil ma, že všetko bude dobré. Tomu sa dosť ťažko verí.

Streda - Pampúšik sa zobudil pomerne skoro a aj keď som sa snažila, aby bol potichu, moc to nepomohlo a čoskoro zobudil aj Drahého, ktorý bol z toho, že je hore o pol siedmej cez voľno, nadšený. 

Pampúšik chcel robiť muffiny, tak sme spolu pár urobili. Neboli až také super, lebo som nemala ten svoj recept.

Na obed sme urobili halušky. Poobede som sa vybrala za kamarátkou pozrieť bábätko. Je to také úžasné, môcť sa na chvíľu starať o bábätko. Ešte k tomu o dievčatko.

Štvrtok - Zobudila som sa okolo štvrtej a potom som ešte zaspala. Pampúšik sa zobudil pred šiestou a ešte sme chvíľu ležali v posteli. Nechcel ísť moc do škôlky, ale neplakal, ani nerobil scény. Učiteľka sa pýtala, či je už v poriadku kvôli tom výsypu, čo riešili v utorok. Zopakovala som jej, čo povedala doktorka, že to je z liekov, že to nie je piata choroba a že môže ísť do škôlky.

Okolo ôsmej som vyrazila do Hlavného mesta na vstupnú lekársku prehliadku. Zle som odbočila a ocitla som sa v časti, kde má Ex byty. Tak som niekde tam v bočnej uličke zastala, aby som si nastavila navigáciu a keď som prechádzala 30tkou okolo jednej zastávky, tak som ho na 90% zazrela. Aspoň si to myslím, že to bol on. 

Na chvíľu ma to vykoľajilo. Na miesto som dorazila takmer s hodinovým predstihom, tak som sa tam prechádzala hore-dole. Zašla som si aj do Lidlu po raňajky a tak. Bolo tam aj také mini hračkárstvo, kde mali z Barbie presne jedného Kena, ale v Lidli mali dve série Barbie. Asi začínam ľutovať, že som si černošku vo fialových šatách nevzala. Tie motýlikové šaty by som chcela všetky, ale odmietam kvôli tomu dať 24€. Čo by som potom robila s tými bábikami? Ale jednu si asi kúpim a potom niekde na Vinted budem zháňať šaty.

Volala som aj s PP. Jeho smiech je tak nákazlivý. 

V práci bola celkom pohoda a dokonca, keď som prišla, boli aj nejakí tí zákazníci. Potom prišla zástupkyňa a mi hovorí, že ako dopadla prehliadka. Tak hovorím, že schválené. Akurát kvôli tomu tlaku budem musieť ísť k doktorke. Lebo z 160/120 vyrútilo skoro aj mňa. Hlavne ten spodný je hrozný. Takže sa tam zastavím. Už sa tááááák teším, že budem opäť šoférovať do Hlavného mesta, ale to ešte chvíľu bude musieť počkať. 

Potom mi zástupkyňa povedala, že chce so mnou prebrať dve veci. Dosť to vo mne hrklo, ale nakoniec to boli len také drobnosti.

Po práci som sa zastavila aj v Tescu po pár drobností. Už doplnili brigádnikov na pokladniach a šlo to celkom fajn.

Drahý doma robil karfiolovú polievku a chystal sa robiť karfiol, trochu som na to dohliadla a hrala som sa s Pampúšikom s legom, potom sprcha a zaspal hrozne rýchlo. 

Pozerali sme s Drahým Nemocnicu. 

Piatok - Zobudila som sa ešte pred piatou a chcela som zaspať, ale potom zvonil Drahému budík a okolo pol šiestej sa zobudil už aj Pampúšik. Pršalo. Keby som nemusela ísť do práce, tak by ma tie kvapky na okne a parapete nesmierne potešili, ale takto som v tom jednoducho nemohla nájsť zaľúbenie. 

Chvíľu sme sa s Pampúšikom hrali a potom sme sa vychystali do škôlky. Opäť tam bola tá blond pani učiteľka, čo aj včera. Jedna maminka na svojho synčeka bola taká nie moc milá, lebo mu povedala, že nerev, lebo poviem ocinovi, že už žiadne autíčka. 

Chápem, že bola nervózna, ale aj tak ma to bolelo aj za chlapčeka.

Pampúšik na šťastie už neplače, ale dáva mi asi tak 10 pús a k neznámej pani učiteľke sa mu moc nechce. 

Zašla som si ešte kúpiť do Žabky raňajky a vyrazila som na cestu. Aj keď pri benzínke bola dosť kolóna, prišla som celkom v pohode.

V práci to bolo celkom v pohode. Pršalo, takže zákazníkom sa nijako zvlášť extra nechcelo trepať sa sem, pokiaľ nemuseli.

Drahý bol doma taký divný, aj som sa ho pýtala, že čo sa zase raz stalo, ale nepovedal nič, ale úplne som čakala, kedy vybuchne ako sopka, ale nejakým zázrakom sa to nestalo.

Sobota - Strašne sa mi nechcelo nič. Chalani boli dopoludnia trochu von a ja som upratovala. Stále sa nejako neviem zmieriť s tým, že nevieme nájsť tú jednu kocku puzzle. Nechápem, kde môže byť, však nie je až taká malá, ale už som prehľadala všetko. Drahý potom dokonca odsunul aj skrinku pod TV a našiel tam pár kociek lega, ale puzzle teda nie.

Dojedli sme karfiol a Pampúšik potom zaspal. 

Urobila som zatiaľ domáci perník. Myslím, že mi celkom dobre vyšiel. Poobede už opäť pršalo, tak sme pozerali Coco.

Nedeľa - Zaspala som dosť neskoro a Pampúšik bol už o šiestej hore. To dieťa fakt nevie spať v poslednej dobe. Tak sme sa hrali a pozerali TV a Drahý vstal okolo ôsmej. Potom išli ešte po rožky a fliačky do obchodu a trochu na prechádzku. 

Drahý potom urobil granadír a aj cuketové placky. Pampúšik poobede odmietol spinkať, ja som na chvíľu zaspala, ale prebudil ma hluk a tak sme sa šli prejsť na Jazerá. Bolo to fajn, domov sme prišli asi po dvoch hodinách.

Pondelok - Ráno som sa zobudila pred šiestou a krátko po mne sa zobudil aj Pampúšik. Vychystali sme sa do škôlky, tam akoby nechcel ísť do triedy. Nepovedal síce nič, ani neplakal, ale ostal stáť vo dverách. Učiteľka hovorila, že on s Kubíkom sú čistá pohroma spolu, že si nevie predstaviť, že by boli spolu v triede. 

Zašla som potom do Tesca po chlieb a nejaké drobnosti a pozerala som, že DMka otvára už o 8mej, tak to ma potešilo, že tam nebudem musieť ísť po práci, aby som Pampúšikovi kúpila mliečko.

Najedla som sa, trochu upratala a mohla som ísť do práce. 

Pomaly sa začínajú prejavovať Vianoce aj u nás, máme na výdajni akurát 103 položiek, oproti 30 v piatok večer celkom nárast :-D

Máme tiež už dve odstúpenia od kúpnej zmluvy. 

Domov som prišla okolo pol siedmej a Pampúšik už spal. Najedla som sa a išla som za ním do spálne a tam som si čítala články na nete. Asi o desiatej prišiel Drahý a že prečo som za ním neprišla do obývačky, že sme si mohli niečo spolu pozrieť. 

Nechcelo sa mi hádať, tak som mu na to nepovedala radšej nič.

Som nezabudnuteľná?

Aj keď mám pocit, že som úplne bežná nijako zvlášť výrazná žena, mám čoraz častejšie pocit, že v mužoch zanechávam hlboké stopy. Nie, že by som bola až taká namyslená na svoju vlastnú osobu, ale v podstate sa mi všetci po čase a občas po mnohých rokoch, opäť chcú dostať do života. Niektorí výraznejšie, iní menej, ale aj tak...

Prvý chalan - dobre, tomuto ku cti slúži, že asi takých 15 rokov o ňom naozaj nič neviem, ale predtým, 10 rokov prerušovaného kontaktu, napriek tomu, ako ma neznášal. Tak prečo? Dobre, chápem, na prvú sa vraj nezabúda. Dobre, však to mu nikto neberie, ale prečo pri tom spomínaní treba chytiť aj telefón do rúk a vypisovať niekomu, aký je dokonalý len na to, aby ste mu o pár mesiacov povedali opäť raz, že to nemá význam, že sa k sebe nehodíme a podobne. Akože vážne? Asi preto som Ex, že?

Ing. - s prestávkami sa mi ozýva po pár rokoch. Teda, keby mne, predposlednýkrát zavolal mojej mamine. Akože prosím? Kto už viac ako 15 rokov opatruje číslo mami svojej Ex? Prečo pre Boha? A keby som ho aj v telefónnom zozname našla, tak posledné, čo by mi asi napadlo je, že ho vytočím....Posledne mi napísal na meniny pred takmer dvomi rokmi, po niekoľkých rokoch a ešte sa tváril, že to robí bežne. Nie, neželáme si k narodeninám, meninám, Vianociam a podobne. Tak prečo? Kokos, chlape, zlomila som ti srdce na miliónkrát, tak prečo? Pochovaj nutkanie o mne vedieť viac, než vieš. 

Otrava - hádajme prečo má asi túto prezývku. Pretože čo? Pretože otravuje....úplne logické. Je úplne jedno, či som slobodná, zadaná, bezdetná, detná. Proste vyhodíš dverami, vráti sa oknom.

Slniečko - Nevidela som ho tuším niečo cez dva roky, keď sa mi ozval. A takto to šlo tiež niekoľkokrát. Dokonca mi volal týždeň pred svadbou. Akože na čo?

Jacob - Akože chalan mi po mnohých rokoch napíše, že keby sme boli spolu, tak sme spolu už xy rokov. Akože vážne? My sme spolu ani neboli a on mi napíše, koľko rokov by sme boli spolu. Akože haló. To mi fakt prišlo riadne divné.

Mig - tak s ním sme sa síce po oficiálnom rozchode stretávali celé roky, ale medzitým boli ešte dosť pauzy a aj keď sme si v máji 2017 vymenili posledné svoje veci, tak sme sa stretli raz náhodne pri nákupnom centre, kde robil.  Následne sme si písali a asi dvakrát sme sa stretli, ale v podstate sa mi iba vysmieval, že nedokážem byť sama a strašne som sa na neho ešte hnevalo, čo mi napísal, keď som sa spoznala s PP. Nakoniec sme sa videli v decembri 2018 na koncerte jednej z našich obľúbených kapiel. Len sme sa pozdravili a zhodnotili, že každý máme miesto v úplne inej časti. Po koncerte sme sa už nevideli, ani nekontaktovali. 

PP - Koncom novembra 2018 mi už urobil také nervy, že som ho zablokovala na FB a po 5 rokoch mi blikne od neho správa na IG. A tvári sa akoby sme tých pár rokov proste sa ani neprestali baviť. 

Akože ono je to všetko pekné, to aby ste si nemysleli, že mi to nelichotí. Lichotí, ale zaobišla by som sa bez toho. Ja takéto chúťky síce občas tiež mám, ale na 90% sa ovládnem. 

PP

Zase si prišiel do môjho života. Presne ako vtedy. Ako veľká voda. Akurát. Akurát, že je to tak dávno. Pomaly sedem rokov a ja. Chcela by som si nahovárať, že som už inde. Ale dnes ma to vrátilo tak naspäť, že ma to samú zaskočilo tak veľmi, že som na chvíľu až fyzicky cítila ochromenie.

Včera sme sa držali viac-menej témy, teda tej našej jedinej. Ale my sme neboli iba obyčajní milenci. Dokonca si myslím, že ani ty si to tak nebral a ja už vôbec. Zamilovala som sa do teba, strašne moc. Ako pubertiačka, bolo to až smiešne. No slzy z myšlienok, ako sa miluješ s tou svojou, neboli smiešne vôbec. A žiaľ nie sú ani teraz. Ani netuším, prečo to vlastne musím prežiť znova. A to si sa ma ešte ani nedotkol a ja plačem v práci ako malinké dievčatko. Ešteže tu nikto nie je, dokonca aj zákazníci majú ešte chvíľu čas. Takú polhodinku až hodinku. Moje oči musia vyzerať úplne úžasne, keďže celý deň s prestávkami poplakávam. Ešteže sa šéfka nespýtala, či mi niečo nie je. Lenže mne je. Celé srdce mám na trilión kúskov a vôbec nechápem prečo vlastne. Nikdy si mi nič nesľuboval, nedal ani zrnko nádeje a ja. Ja ťa aj tak ľúbim. Po celé tie roky ostala tá láska, vášeň, to všetko niekde vo mne a teraz sa to derie von ako granát. Odistila som poistku a už v tom idem. 

Ľutujem, že som Ti vôbec odpísala. Mohla som vedieť, že to bude takéto. Nie, to, že ma to zoberie, som nemohla tušiť. 

Ja viem, si ešte nevhodnejší partner než všetci ostatní. Lebo si mi hneď napísal, že si svoju terajšiu podviedol. Akoby nejaká existovala, ktorú nie. 

Ty si taký môj Hardin. Akurát, že Hardin Tessu miluje. Už by som s tým After mala aj skončiť, ale je to sakra dobré. O mnoho lepšie ako film a ten sa mi páčil. A myslím, že tebe by sa tie knihy tiež páčili. Okrem iného je v nich kooooooooooooooooopa sexu. 

A to som sa ešte nespamätala z Kocúrika. Áno, to je ten môj potetovaný kolega. Viem. Ticho. Nehovor to nahlas. Mne je to úplne jasné, že by si sa mile rád podelil a ešte by sa možno chcel aj dívať. Mne je to jasné, ty zvrhlé prasa. 

No ja viem, ja viem. Je to v celku normálne. Nie, nie úplne bežné, ale normálne áno. Si v mieste bydliska mojej maminy. Máme tam pochovaného starkého. Chýba mi. Kurnik, všetci mi dnes nejako chýbate. 

Si mi písal, že čo viac by som si mohla priať, že mám muža a dieťa, všetko, čo som chcela. Môžeš si myslieť o mne čokoľvek, ale nechcela. Dieťa som nechcela, ale o to viac ho ľúbim. Aj keď mu ubližujem. Celé je to také, že najradšej by som dnes na miesto domov, zišla na diaľnicu a išla za Tebou, ale nemôžem...Teba čaká doma iná. Nemôžem sa toho zbaviť. Nechcem sa pýtať, ako vám to klape. Viem, že by si v takom vzťahu ako ja nebol a ja mám na to tiež len jeden dôvod. 

Tak si čítam After, kým Ty asi šoféruješ alebo sa vezieš, neviem. Nejako som to nepochopila, ale nechávam to tak, však sa snáď ozveš, keď prídeš domov. Uff. Objíme ťa a dá ti pusu nejaká prepáč za výraz pani, veď je ešte staršia ako ja. A ja som tiež už pani, teda aspoň vekom, keď už nie statusom, ale dobre, to teraz nechcem rozoberať. 

Toto som našla v tej knihe a myslím, že sa to neskutočne hodí:

To jen dokazuje, že člověk může změnit jedině sám sebe. Nemůžete se pokoušet měnit někoho, kdo o žádnou změnu nestojí. Pokud je ten někdo příliš upnutý ke svému současnému já, nedokážete ho dost podporovat a vyvracet mu nízké mínění, které o sobě má, není možné ho milovat tak, abyste mu vynahradili, že se nenávidí. Je to předem prohraná bitva

Začínam si dosť myslieť, že vrátiť sa do Retardu bola obrovská chyba. Neviem. Verím, že z nejakého prasprostého dôvodu som tu, akurát ešte neviem, prečo. 

A z nejakého dôvodu si sa ozval práve teraz aj ty. Naposledy, keď si mi vstúpil do života, si mi poriadne otvoril oči a vlastne, svojim spôsobom, Ty môžeš za to, že som s mojim mužom a tým pádom za to, že mám syna, takže Ti vlastne extrémne ĎAKUJEM. ĎAKUJEM Ti. 

Akurát sa obávam, čo mi ukážeš teraz. Lebo to s Ex som nechcela vidieť, ale to, čo mám doma, to vidím jasne. Možno až príliš jasne. 

Tak potom, čo sa deje? Lebo toto. Toto nemôže byť náhoda. Ja náhody neverím. Tak som zvedavá.