Utorok - Ráno som vstala, keď Drahému zazvonil budík a keďže sa mi už nedalo spať, zvliekla som posteľnú bielizeň a hodila som to rovno do práčky a kým sa pralo, tak som žehlila, umyla som aj sporák a nejaké drobnosti odložila.
O pol deviatej som vyrazila z bytu, lebo som sa chcela zastaviť ešte na pošte, tam bolo dosť ľudí, ale šlo to rýchlo a tak som sa stihla zastaviť ešte aj v Z-boxe vyzdvihnúť zásielku a do práce som prišla tak akurát na čas.
Niekedy pred obedom prišla vedúca a že sa so mnou potrebuje porozprávať. Taká nervózna som už dávno nebola a ešte niečo vybavovala, tak to dlho trvalo, kým sme sa dostali do zasadačky. Bola som morálne pripravená podpísať výpoveď. O to väčší šok bol, že ma v podstate iba chválila. Že si všimla, že som na sebe zapracovala, že si veľmi cení, že som prišla minule na celý deň, že keby čokoľvek bolo, nech prídem za ňou a proste, že ona je spokojná a chce, aby som tu pracovala aj naďalej.
Pozerala som akurát, že koľko dní písali na objednávku z Dráčika, keď mi v tom prišiel @, že už mám tovar pripravený na výdaj.
Na obed som volala mamine, že ako sa majú a vyzerali, že v pohode, že už menej Pampúšik kašle, ale že stále dosť soplí a že núti maminu rešpektovať jeho vymyslené trate a závory a že dnes už pôjdu aj von trošku zrejme, že u nich je celkom pekne.
Aj závidím, my už dva dni žijeme v hmle.
Streda - Zobudila som sa pomerne skoro, tak som trochu začala upratovať a potom som išla ešte pred deviatou do kaviarne po balík, ale ani o 09:05 nemali ešte otvorené, tak si hovorím, no na parádu, ja tam do 18tej prísť nestihnem, ani keby čo bolo. Poprosila som Drahého, či by nezašiel, že uvidí, ako bude stíhať.
V práci celkom pohoda. Bolo viac ľudí, ale dalo sa to stíhať. Po práci som sa s Drahým stretla pri Tescu, tam sme urobili nákup k mamine a ešte sme sa vybrali do Kauflandu.
Potom sme spolu vypratali auto a Drahý si potom ľahol pre telku a tam aj zaspal a spal tam do rána.
Ja som pozerala potom začiatok Barbie filmu na HBO, ale chcelo sa mi tak spať, že som to nakoniec vypla a išla spať.
Štvrtok - Zobudila som sa krátko pred piatou a o chvíľu sa zobudil Drahý a išla som ho zaviesť do práce, aby som odtiaľ vzala od kolegovej ženy koláče.
Potom som prišla domov a nejako sa mi už nič nechcelo, ale vybalila som ešte nejaké drobnosti a zabalila alkohol do tašky, čo berieme ešte k mamine.
Poučenie na dnes: My ženy máme jednu blbú vlastnosť a to, že keď sa zamilujeme, spravíme aj z idiota princa na bielom koni....
Problém je, že len v našej hlave...
Myslím, že v niektorých prípadoch je to naozaj presné.
Celý deň pršalo a vraj aj zajtra má. Tak to snáď nie.
Po práci som išla po Drahého domov, potom k nemu do práce po vianočný balíček ovocia a zeleniny a víno. Následne mi hovorí, že mamina nemá lieky, že musíme ísť ešte do Tesca do lekárne. Tak si hovorím, že jo.
Tam pán lekárnik, že on potrebuje kartičku poistenca, že rodné číslo nestačí. To kým mi mamina úspešne poslala, potom, že majú len jeden liek a druhý musia objednať, že bude zajtra. Tak si hovorím, že OK. Následne som volala s maminou, že či má mať len dva lieky, tak že nie, ale že to musí ešte zavolať. No na parádu a že ten, čo som už mala v kabelke, ani nepotrebuje :-D
Už aby bolo zajtra.
Zaspala som ani neviem ako.
Piatok - Počula som, že Drahý ide do práce, ale nebola som schopná sa zobudiť, aj svoj budík som celkom statočne odignorovala a zobudila som sa o siedmej. Vôbec sa mi nejako nechcelo, ale urobila som tú moju druhú "najobľúbenejšiu" vianočnú činnosť - pobalila som darčeky. Potom som sa ešte zastavila po druhý balíček zo Sinsay. Aspoňže konečne po toľkých dňoch svietilo slniečko - to sa na pravé poludnie zmenilo na vietor a malinké krúpy.
Okolo jednej mi písala mamkina susedka, že aby som sa nebála, že mamina má vybitý telefón a vypadla opäť elektrina.
Samozrejme sa ľudia zbláznili a volajú nám vo veľkom a chodia po tovar.
Kolegyňa je totálne chorá a o pol druhej pôjde už domov, zrejme má covid, lebo necíti chuť ani čuch. Juchú. Čo viac si dnes priať :-D
Prišiel ma pozrieť aj bývalý kolega z dopravy, s ktorým sme vyriešili niekoľko situácií kedysi pred rokmi. Bolo to veľmi milé prekvapenie.
Ponáhľala som sa domov, kde nikto nebol. Tak som zavolala Drahému, že kde je a on že na dome. No skoro ma porazilo. Tak som naložila auto a keď som si hovorila, že mu hádam nebudem volať 2x, tak sa zjavil. Prezliekol sa a konečne sme vyrazili. Teda zastavili sme sa ešte v Tescu po lieky, ale potom už naozaj sme vyrazili. Prekvapivo sa mi šoférovalo veľmi dobre a išla som skutočne rýchlo, ale bolo minimum áut a ani Drahý do toho nekecal, aby som spomalila. V podstate ľad začal až v dedine, čo som očakávala. Naši už spali, lebo nešla elektrina, ale potom ju asi pustili, lebo Drahý si zapol telku a zaspal pri nej, takže k Pampúšikovi som si ľahla ja a mamina.
Sobota - Do rána snežilo, nie moc, ale k tej kope snehu to statočne stačilo. Mamina hneď ráno postavila na kapustnicu, že ak by náhodou vypli elektrinu.
Tak sme sa potom najedli a Pampúšik odmietal spinkať, ale za to ja som zaspala ako nič a spala som asi dve hodiny, potom sme sa boli prejsť a tak.
Mamina urobila šalát, ja som upratovala, chalani blbli vonku.
Nedeľa - Ráno opäť nešla elektrina a teda nešla celý deň. Ohriali sme si kapustnicu u susedky na piecke a potom sme dali Pampúšikovi prvý darček, lebo ho aj tak zbadal, keď ho mamina išla zabaliť a dobre sme urobili, lebo elektrina nešla až do pol šiestej, tak nám hralo aspoň autíčko a svietilo. Síce sme z toho boli úplne ohlučaní, ale tak aspoň malý mal radosť.
Keď zapli elektrinu, tak mamina na rýchlo hneď volala starkej a strýkovi, zároveň dala vyprážať filé a rezne.
Rozbalili sme si darčeky, dostala som panvicu s pokrievkou. Akože ja som si ju chcela kúpiť, takže som aj rada, ale tak OK.
Pampúšik mal hroznú radosť z vláčika, aj keď sme do neho zabudli kúpiť baterky. Proste mi to nenapadlo. Možno to Alza mohla niekde zdôrazniť, že k nemu treba dokúpiť baterky.
Pondelok - Ráno som sa zobudila s totálnymi sopľami, takže väčšinu dňa som ledva dýchala a hrala som sa s Pampúšikom, kým Drahý s maminou robili vonku s drevom, potom sme sa najedli a tak nejako prešiel deň. Bol odmäk a pluhár odhŕňal sneh a zrovnal to až na ľad, takže sa teším, ako zajtra vyjdem vôbec z dediny.
Dnes netradične vám prvýkrát píšem článok na mobile, ale chcem si tu uložiť také drobnosti, ktoré ma predvčerom a včera veľmi potešili a týkali sa jednej a tej istej veci a to môjho auta.
Pre vysvetlenie, v SC som so svojimi BB EČV dosť rozoznateľná a keď vidíte čierny Swift s BB značkou a Z na zadku, máte 100%, že som to ja. V BB je to iné, keďže tam majú takmer všetky autá BB značky a teda aj čierne Swifty a čuduj sa svete, niektoré majú aj Z 🤣🤣🤣
Preto ma pobavila správa, ktorú som dostala v pondelok 25. 12., či šoférujem a keď som chcela vedieť prečo, tak som dostala túto odpoveď:
Takže to bolo také milé, že si táto osôbka myslela, že som to ja 😍 aj keď som nebola 😢
Ale keď som na druhý deň večer dostala obdobnú správu od človeka, ktorý mi nenapísal od apríla, žasla som:
V tomto prípade som to dokonca naozaj bola ja 🤣
Tak ja len toľko, že aj takéto maličkosti sú pre mňa veľmi hrejivé pri srdiečku 🥰
Máte to aj vy tak, že keď vidíte auto podobné niekomu blízkemu, že si na neho spomeniete?
Úprimne, ja to tak mám asi len s dvomi autami, z toho jedno je také, že tam mám 99% šancu, že to je auto presne toho človeka, na ktorého myslím, lebo má jedinečnú farbu a tiež značky z iného kraja.
Druhý prípad je kamoškine auto, ktoré je síce na prvý pohľad dosť bežné, akurát, že to jej má takú úpravu, že to je tiež na 99% ona.
Tak priatelia, tešte sa z drobností, ktoré vám život prináša ☺️
Už som sa nad tým zamýšľala viackrát, že aké náročné musí byť jednorodičom. Náročné je to občas, aj keď sú tí rodičia dvaja, ale sám a to myslím ozaj sám rodič, teda bez nejakej blízkej možnosti pomoci od rodičov, súrodencov, tetičiek, babičiek, kamarátok a ja neviem koho všetkého, je to podľa mňa extrémne náročné.
Keď si len vezmem príklady z môjho okolia, tak ani v jednej rodine to nie je tak, že by ten istý rodič napríklad dával dieťa do škôlky a aj ho zo škôlky vyzdvihoval a popritom chodil na 8 hodín do práce (nemyslím HO). Väčšina rodín má model podobný ako máme aj ja s partnerom, teda jeden rodič ráno dieťa do škôlky zavedie a druhý ho poobede vyzdvihne. Takže už len taká "drobnosť" ako je práca skĺbená so škôlkou musí byť pre jednorodiča bez pomoci neskutočným orieškom. Sama som mala obmedznejšie možnosti pracovných príležitostí s ohľadom na pracovnú dobu a to som riešila "iba" začiatok pracovnej doby.
Nemôžem nespomenúť fakt, že v drvivej väčšine sa jednorodičom stáva žena-matka, ktorá zvyčajne nemá až tak vysoký plat ako muž. Samozrejme, sú výnimky, kedy zarába vynikajúco žena a samozrejme sú prípady, kedy je jednorodičom je muž.
Tak ako časová, finančná aj emočná stránka jednorodiča musí byť veľmi náročná, ale plne chápem každého kto sa na to odhodlá trebárs pri toxických vzťahoch, pri alkohole, napätí, dlhodobom strese...
Každopádne chcem vzdať úctu a obdiv každému rodičovi, ale jednorodičom obzvlášť.
Utorok - Drahý zaspal v obývačke, takže niekedy v noci som mu šla vypnúť TV. Zobudila som sa krátko pred budíkom a pomerne vyspatá, teda nie že by som si rada ešte neľahla, ale bolo to o poznanie lepšie než v posledné dni.
Obliekla som sa a zobudila som aj Pampúšika, potom sa prebral Drahý a som mu navrhla, že ak sa rýchlo dajú dokopy, že ich stihnem odviesť na stanicu.
Trochu som sa bála, či to stihnem do práce, ale prišla som ešte o pár minút skôr než včera.
Po práci som bola s chalanmi na nákupoch. Bolo to v rámci našich možností celkom fajn. Drahý potom ešte išiel na dom, však čo by ma nevytočil na záver dňa. Nákup, hladné dieťa, nepripravená večera a on si odíde. Však prečo nie....
Potom prišiel, uspali sme Pampúšika a išli sme pozerať Nemocnicu.
Streda - Ráno som sa zobudila o 05:19 na to, že Drahý odchádza do práce. Krátko na to sa zobudil aj Pampúšik, tak sme mali také pomalé ráno a pomaly sme sa vychystali do škôlky. Aj napriek tomu som zabudla pyžamko aj potvrdenie od doktorky, takže som sa ešte vracala, ale aj tak som prišla do práce len o pár minút neskôr než včera.
V práci celkom pohoda. Už trochu boli ľudia aj dopoludnia.
Šéfka bola tiež v pohode.
Po práci som sa ešte zastavila na pošte po balík z Mattelu a ešte po druhý balík do zásielkovne, takže domov som prišla trošku neskôr.
Štvrtok - Dnes bolo menej ľudí ako včera a bola celkom pohoda v robote. Drahý išiel po práci do budovy, že im neschne penetrák, či čo. Došiel domov o ôsmej, proste na parádu.
Pampúšik počas hovoru s dedkom chytil úplný amok, rozhádzal všetko lego, hodil pod posteľ krémy, ledva so ho osprchovala a dala do pyžama. Do toho teda prišiel Drahý, začal hneď nadávať, že aký neskutočný bordel máme po celom byte (áno, mali sme) a že ja hojdám dieťa v náručí. Áno, snažila som sa ho trochu upokojiť.
Piatok - V práci celkom fajn. Nešlo mi urobiť nejako návratku. Aj som sa tam sekla v jednej veci, ale hádam to nebude až taký hrozný prúser. Pochybujem, že by práve tento rýžovar niekomu strašne chýbal ešte pod stromčekom.
V poslednej dobe som nejaká unavená.
Pampúšik sa v noci budil, zaspal asi o jednej.
Sobota - Vstala som krátko po piatej a cítila som sa už úplne vyspatá, ale vedela som, že to na mňa potom doľahne.
V práci toho bolo minimum. Okolo 11tej prišlo pár ľudí, ale inak to bola pohoda. Prišla dokonca nová zástupkyňa za mnou sa pokecať, to bolo milé.
Písala mi LL ohľadom tých fotiek a zrušenej besiedky, že malá LL totálne soplí, že budúci týždeň nepôjde do škôlky.
Prišla som domov a Pampúšik tiež celý zasoplený, ukašlaný. Drahý, že on s ním nemôže už ostať doma, že šéf má už teraz nervy, že by sme ho zaviezli k mamine, že uvidíme ako na tom bude zajtra.
V noci kašľal a budil sa, takže asi o moc lepšie to nie je.
Nedeľa - V robote bola dosť nuda, zastavila sa za mnou opäť aj zástupkyňa. Volal mi aj Drahý, že volal mamine, že mám teda Pampúšika doviesť a že čo má pobaliť.
No, nemám z toho dobrý pocit, ale tak čo už. Tak som prišla domov, najedla som sa a vyrazili sme na cestu.
Drahý s nami nešiel, lebo by sme sa museli ešte dnes vrátiť a takto som mohla aspoň prespať u maminy a ísť až ráno.
Cesta bola v pohode, svietilo slniečko a bolo to moc fajn. Prišli sme krátko po štvrtej a v dedine čisté ľadové kráľovstvo.
Hrali sme sa, Pampúšik moc nechcel papať. Mamina mu vybalila všetky veci pekne do skrine. Som zvedavá, ako to budú spolu zvládať.
Inak Pampúšik sa predvádzal, vyvádzal neskutočne. Nakoniec sa ešte večer tak rozkašľal, až sa dovracal. Ale bola to možno aj moja chyba, lebo som mu dala mucosolvan ešte dosť krátko pred spaním.
Pondelok - Krátko po polnoci chytil Pampúšik strašný záchvat kašľa. Potom o piatej a znovu o šiestej a to už sme vstávali, predsa len som sa potrebovala vypraviť na cestu.
Rozmrazila som auto, pobalila si tých pár vecí a vyrazila som na cestu. Pred Nitrou bola nejaká veľká havária, takže odkláňali autá z diaľnice, takže som šla asi hodinu obchádzkou a pomaly, lebo aj na tej obchádzke sa ešte stala ďalšia nehoda. Do práce som prišla o pol hodinu neskôr, ale to nevadilo. Šéfka o tom vedela dopredu.
Mamina mi okolo pol 12tej volala, že je Pampúšik zlatý, ale že sa neustále pýta, kedy pôjde domov, lebo mamina mu nevie poskladať naspäť lego pizza autíčko.
V práci celkom fajn. Prišiel mi aj @ zo škôlky, že besiedka bude 20. 12. 2023. No, takže my tam určite nebudeme, čo už. Možno niekedy nabudúce.
Som zvedavá, ako to mamina s Pampúšikom spolu zvládnu. Mám z toho miestami celkom výčitky.
Keď som prišla domov, tak Drahý akurát volal s maminou a Pampúšikom.
Doniesol mi dokonca hamburger na večeru. Chvíľu sme sa spolu rozprávali, ale potom zaspal na gauči, tak som vypla telku a zhlasla som mu a išla som sa osprchovať.
Utorok - V práci celom pohoda. Šéfka bola v pohode. Po práci som sa zastavila ešte v obchode.
Streda - Nejako som si ani neuvedomila, že dnes treba nakúpiť na Mikuláša :-D V poslednej dobe nejako nestíham vôbec. Takže som sa po práci zastavila ešte v Lidli. Po obrovskej dileme som si vzala ešte jednu z tých základných Barbie, aj keď mali všetky hrozné oči, ale tak ja som ju chcela kvôli šatám hlavne, ale možno si nechám aj bábiku. Uvidím.
Chalani doma dosť kašlú, tak neviem.
Štvrtok - Ráno som rozdala dievčatám na príjme čokolády. Vyzerali celkom potešené, kto vie. Nám dal vedúci skladu čokoládovú lízanku, bolo to fajn.
Kolegyňa bola dosť odpálená a tak išla na obed domov a zajtra budem sama. Tak prídem trochu skôr. Aj keď sa baby dohodli, že Bryndziarka bude ráno, ale však to nevadí, ja zatiaľ upracem.
Piatok - Tak som prišla do práce okolo pol ôsmej a každý, že čo tu robím. Bryndziarka sa asi urazila, hoci som jej len chcela pomôcť, ale tak čo už. Nevadí. Tak som si urobila príjemku aj návratku sama, na šťastie ani jedno nebolo nejako extra veľké. Aj som pretrela poličky a trochu pozametala, nech sa nepovie.
Na šťastie šéfka s tým, že som prišla až taký problém nemala.
Dokonca, že ak chcem, môžem si to niekedy vybrať ako nadčas. Tak super.
Sobota - Drahý išiel hneď ráno maľovať tie priestory, že či mu vezmem pár vecí, ale nechcelo sa mi ani z postele, tak išiel sám autom. Tak som bola s Pampúšikom sama doma. Okolo obeda sme sa vybrali do obchodu, to už začínal vyvádzať, ale zdarne sme prišli domov, najedol sa a spinkal asi tri hodiny. Oprala som všetko, čo som doma našla.
Drahý prišiel asi okolo šiestej a takmer ihneď zaspal, že mu nie je dobre.
Nedeľa - Do rána napadalo snehu, ale že kopa. Drahý napriek tomu, že včera umieral, išiel aj tak maľovať. To už som nemala ani chuť komentovať.
Susedia odhadzovali sneh a tak som sa vybrala aj ja s Pampúšikom, ale ten nemá dobré rukavice, tak bol rýchlo premočený, ale aspoň sme odkopali auto, aj tak do toho začalo potom pršať.
Volala som mamine a potom aj tatinovi. Potom som urobila rezne a kašu a keď Pampúšik zaspal, došiel Drahý a že keď sa Pampúšik zobudí, tak pôjdeme natankovať a na nákupy. Tak sme išli do Grobu, to už mi svietila kontrolka, čo ma spoľahlivo dostane do nepohody, takže mi v hlave šrotovalo iba to, kde je čerpacia stanica najbližšia. V Sinsay zase niekam Drahý sa odpojil, samozrejme Pampúšik za ním s jednou rukavicou nasadenou, ktorú som mu chcela vyskúšať. Proste úchvat, takže sme sa samozrejme pohádali, domov sme šli nahnevaní s vrieskajúcim dieťaťom na zadných sedadlách. Ja fakt už prisahám, že s nimi na nákup nikdy nepôjdem.
Pondelok - Kolegyňa prišla do práce skôr, aby si nadrobila ten štvrtok. Mali sme trochu viac roboty ako zvyčajne, chodili ľudia už aj dopoludnia. Ale bolo to fajn.
Po práci sme sa s Drahým opäť nepochopili, takže som šla v takom daždi cúvať, potom som prešla cez obrubník, ale asi som to zvládla, nevyzerá, že by autu niečo bolo. Pampúšik zaspal v aute, kým Drahý vyložil veci na opravu toho priestoru z auta a potom išiel do krčmy, údajne dať chlapom peniaze. Povedal, že príde okolo šiestej, o pol ôsmej ešte nebol doma, tak sme sa s Pampúšikom najedli, osprchovali a keď som ho obliekala, tak došiel Drahý. Išiel sa ešte osprchovať.
Potom sme spolu pozerali Modré z neba, ale Pampúšik sa budil, tak som viac bola s ním v spálni ako v obývačke.
Utorok - Pampúšik väčšinu noci prekašľal, takže ráno sa mu nechcelo vstávať, ale nakoniec sme sa celkom slušne vychystali.
V práci bolo celkom v pohode. So zástupkyňou je to väčšinou celkom fajn.
Po práci som išla teda k obchodu s farbami v našej ulici, naložili sme doplna auto a išli sme to odviesť do toho domu pri kruháči, kde bol doteraz bike obchod. Ani som netušila, že skončili. Pani bola milá, pomerne rýchlo sme jej to tam naskladali, Pampúšik sa jej veľmi páčil.
Nechala som Drahého vycúvať a aby sme nebrzdili premávku, poprosila som ho, nech odšoféruje až do Tesca. Sú to také dve minúty, možno ani to nie. Bol z toho síce vystrašený, ale zvládol to. Naozaj o šiestej na hlavnom ťahu je taká premávka, že nebol priestor si presadnúť. Nakúpili sme nejaké potraviny a Pampúšikovi ešte sirup od kašľa.
Chcela som pozerať Nemocnicu, ale úplne som zaspala s chalanmi.
Streda - Zobudila som sa okolo polnoci a asi hodinu som nevedela zaspať. V robote celkom fajn, dokonca nás šéfka pochválila za poriadok :-O
Kolegyňa si so mnou bez problému na zajtra vymenila zmenu. Ostala som v šoku, dokonca aj šéfka s tým bola v pohode.
Po práci Drahý naložil do auta ešte nejaké veci a išli sme opäť do tej budovy, tam to zložil a potom sme chceli ísť natankovať, ale na tej čerpačke za Tescom bola nejaká porucha, tak hovorím, že ja naspäť na diaľničnú v tomto čase nejdem, že tam sa nevymoceme, tak sme išli za Kaufland a zastavili sme sa v Lidli, lenže Pampúšik medzičasom v aute zaspal, tak do Lidlu išiel len Drahý.
Prišli sme domov, Pampúšik sa trochu prebral a potom išiel opäť spinkať.
Štvrtok - Ráno som sa zobudila spolu s Drahým a ožehlila som aspoň pár drobností, aby sme mali na zajtra. Napísala mi aj LL, tak sme sa dohodli, že pôjdeme spolu do škôlky, nech sa aspoň trochu vidíme.
Tak som jej dala konečne tie pančuchy pre malú LL a potom som ju išla ešte odprevadiť k jej bytovke, nech sa trochu porozprávame.
V práci to bolo fajn, šlo to pomerne rýchlo.
Doma sme sa snažili nastaviť telku od O2, ale nešlo to, tak som im nakoniec volala, aby sme zistili, že budem potrebovať ešte nejaké zariadenie, aby nám to šlo, že zajtra nám to odošlú na predajňu. Drahý bol úplne na nervy a ja z neho v podstate tiež. Podarilo sa mi to nainštalovať aspoň do mobilu a chcela som si pozrieť Nemocnicu, ale totálne som zaspala.
Piatok - Zobudila som sa okolo jednej, tak som si pozrela aspoň Nemocnicu zo záznamu a trochu som potriedila veci, čo chcem zobrať k mamine.
Potom zaspala a zobudila som sa o pol siedmej, napchala som nejaké veci do tašky a išla dať Pampúšika do škôlky.
V práci toho bolo dosť veľa, keďže som robila návratku, upratovala som sklad a ešte som robila aj nové zakladače, keďže je nový mesiac. Vôbec mi to nešlo a hlavne som vôbec nestíhala a to som chcela ešte aj povysávať. No, nehrozilo.
Ale aspoň som si našla na nete jednu veľmi milú radu:
Len ti chcem pripomenúť, že s človekom, ktorého si vyberieš na spoločný život, budete spolu naozaj ŽIŤ...Riešiť problémy, platiť účty, starať sa o domácnosť. Budete mať deti, budete ich vychovávať...Budete si každý večer spolu líhať do postele a každé ráno, keď vstaneš, uvidíš jeho tvár...Bude to človek, ktorý ti ostane, keď už raz nebudeš mať rodičov a tvoje kamarátky či súrodenci budú mať vlastné životy a rodiny...Tak ja len že....VYBERAJ OPATRNE.
Ďakujem za milú radu, akurát, že prišla "trošku" neskoro.
Pršalo, snežilo, bolo proste "krásne" krásne počasie.
Drahý mi okolo štvrtej volal, že keď bol po Pampúšika v škôlke, že mu hovorili, že asi bude chorý, lebo že mal zimnicu, že mu viackrát merali teplotu, ale že nemal teplotu.
Tak som si ešte nechala tie šanóny nie úplne dokončené, že to proste v pondelok dorobím. Do toho mi písala mamina, že nech kúpim ešte chlieb a bryndzu. Proste úplne na parádu.
Prišla som domov, Pampúšik mal už teplotu, bol dosť horúci, horeli mu líčka, takže Drahý či naozaj chcem ísť k mame a ja že už to nebudem teraz meniť, že uvidíme, keď tak, v meste je predsa veľká nemocnica, že cez víkend by sme aj tak museli ísť do Hlavného mesta do nemocnice.
Kým som sa dobalila, išiel kúpiť do Žabky chlieb s bryndzou, ale že bryndzu nemali, tak čo už. Poriešime zajtra asi.
Ledva som vyšla na diaľnicu, začalo totálne liať a lialo celú cestu, akurát pred Keksami sa to zmenilo a už nepršalo, ale poletoval sneh.
Napriek tomu všetkému sme prišli ani nie za 2,5 hodiny.
Napriek pokročilej hodine bolo vonku dosť príjemne. Pampúšik mal teplotu aj v noci a v podstate sám zaspal pri jedle, tak som ho preniesla do postele. V noci som mu potom dala čípok na teplotu
Sobota - Zobudila som sa pomerne skoro, lebo prišli susedovci z nočnej. Som rada, že práve E. je naša susedka, lepšie to dopadnúť nemohlo.
Pampúšik ešte o deviatej spal, tak som sa vybrala do mesta zháňať bryndzu. Mamina síce nebola nadšená, že ho nechávam s ňou, že bude za mnou plakať, ale ja som verila, že to zvládnu.
Zašla som do Billy a potom som si hovorila, že skúsim ešte pozrieť v Kiku také tie lyžiarske rukavice pre Pampúšika, nech sa môže trochu pohrať na snehu. No, nemali. Tak som sa vrátila hore. Pampúšik sa na mňa vraj len opýtal, ale že inak bol v pohode, akurát, že nechcel jesť. Tak som mu dala jeho obľúbený muffin z Lidlu, ale aj do neho len párkrát zahryzol.
Bol odmäk, sneh sa menil na ľad. Mamina urobila halušky, ale Pampúšik ich aj tak moc nechcel papať. Potom sme išli pomôcť trochu s drevom, ale fakt len trochu, lebo som nechcela, aby Pampúšik pobehoval po tej stodole, ale vonku samého som tiež moc nemohla nechať a potom už bol aj premočený a chcel ísť do vnútra, takže mamina si to ponosila viac-menej sama. Ešte sa potom vydala aj lopatovať sneh, ale bol strašne ťažký, keďže bol mokrý a nešlo to dobre.
Dnu prišla už dosť neskoro a celá zničená. Pampúšik na večer opäť chytal teplotu a zaspal, kým som išla mamine ohriať polievku.
Pozerali sme Modré z neba a takmer ihneď ako to skončilo, tak vypadol prúd. Vybil sa mi úplne mobil medzitým.
Nedeľa - Ani ráno ešte nešla elektrina. Človek si hneď uvedomí, že všetko je na elektrinu. Asi okolo šiestej prešiel pluh po dedine, takže zhrnul to minimum snehu, čo v noci napadlo a nechal úplný ľad. V rámci toho, že celý deň bolo pod nulou, bol to skvelý ťah. Akoby nemohol popluhovať včera, keď bola brečka.
Keďže ani o desiatej nevyzeralo, že by išli pustiť elektrinu, tak za Mikulášom k tajchu išla s nami aj mamina. Rýchlo sme to vybavili, lebo bolo fakt nechutne zima. Na šťastie, keď sme prišli domov, tak po chvíli spustili elektrinu a mamina mohla dať piecť mäso.
Najedli sme sa a vyrazili sme na cestu domov. Pampúšik v aute takmer ihneď zaspal a spal asi hodinu a pol. Zobudil sa pomerne blízko k cieľu.
Drahý doma nebol, tak som mu volala, že kde je, tak prišiel asi o pol hodinu.
Pondelok - Chalani išli ráno k doktorke, tak dala malému ATB, že má slabší zápal priedušiek. Drahý mi volal, že stále nejde zvuk na TV. Tak sme po práci sa s tým ešte hrali a tak chalan, že nám to zariadenie vymenia. Takže na parádu.
Utorok - Pampúšik sa zobudil okolo piatej, že sa precikal, asi budem musieť kúpiť nejaké iné plienky, tieto očividne nestačia.
Po ceste do škôlky sme stretli celú rodinku LL. Bolo to hrozne fajn. Predbežne sme sa s LL dohodli, že zajtra dáme kávu u nás. To by bolo moc fajn.
V práci úplné zúfalstvo. Bola porada. Kvôli jednej chybe ma zástupkyňa úplne neznáša. Stále rieši ten poriadok. "Nechápem ako niekto mohol stratiť pozíciu." No, tak sa stalo. Hrozné to čosi, čo sa nedalo vyriešiť. A zase furt vyhrážky. Myslím, že to nevydržím. Kiež by som mala niečo iné. Jedine Bryndziarka je milá. Lenže tá so mnou priamo vlastne vôbec nesúvisí. Ju zástupkyňa, teda od zajtra už šéfka, iba chváli. Nás nikdy. Mňa už tobôž nie. Podľa mňa ledva prežijem skúšobku. Možno ani to nie.
Okolo štvrť na šesť sa mi odpojil systém v práci, takže som nemohla vydávať zákazky. Vôbec sa sem nenahrnulo milión ľudí vtedy, dobre teda štyria. Lenže aj vodiči akurát vtedy prišli, takže mala toho nad hlavu. Nakoniec ešte prišiel Matík a povedal, že by bol rád, keby som jej tie objednávky vydala. V podstate mi to už bolo jedno, či tu budem o dve minúty dlhšie, tak som jej ich vydala. Tvárila sa potešene, ale kto ho vie. V nej sa človek nevyzná.
Domov som prišla neskoro, lebo som dlhšie hľadala miesto na parkovanie a zaparkovala som nakoniec pred Romčinou bytovkou. Aspoň to budem mať zo škôlky bližšie.
Doma boli chalani vykvasený pred telkou dole na koberci a po celom byte voňal popcorn. Chytili sme sa hneď s Drahým, lebo som si dovolila opýtať sa ho, prečo neopral všetky veci, ktoré boli v kúpeľni a z toho sa hneď všetko strhlo. Až mi zase povedal, že akosi vyskakujem, keď už som zamestnaná. Akoby som mala šancu z tohto platu si zaplatiť nejaký podnájom pre mňa a Pampúšika.
Dosť dlho som si do noci písala s LL, lebo sa pýtala, či teda platí ráno, že pôjdeme k nám a písali sme si o robotách, že aj ju akurát dnes vytočila jej šéfka.
Streda - Ráno som vstala, keď zazvonil Drahému budík, na šťastie Pampúšik sa nezobudil, tak som začala žehliť a akurát som mala si posledné tri vecičky, keď mi zazvonil budík, tak som sa obliekla a išla som zobudiť Pampúšika. Nechcelo sa mu vstávať, ale potom si vypýtal mlieko a už sa prebudil. Následne chytil poriadny záchvat kašľa, niekoľkokrát po sebe, až sa trošku dogrckal. Potom som ho obliekla a nejako sme sa s LL nepochopili, kde sa stretneme, nakoniec sme sa našli pred škôlkou. Išla som potom preparkovať auto a zakotvili sme na cca hodinku u nás, kým musela ísť do práce. Ja som počkala, kým doperie práčka, vyvesila som bielizeň a utekala som ešte na poštu, lebo po práci sa mi už určite nebude chcieť.
V robote celkom pohoda. Veľkú zákazku na slúchadlá prevzala kolegyňa, za čo som jej bola dosť vďačná.
Okolo obeda mi volal Drahý a zase sa tváril akoby sa včera nič nestalo. Ja som z toho vždy taká rozhodená a on sa vyspí a ide ďalej.
PP sa neozval. Možno si myslí, že sa hnevám. Akože hej, hnevala som sa, ale skôr sama na seba, než na neho. Hoci dnes som si prezrela celú našu konverzáciu za ten mesiac a niekoľkokrát sa o tej danej téme bavíme a nikdy nenapísal, že by to bol problém. Možno to chcel ukončiť a nevedel ako. Však on sa ešte ozve. Neverím, že nie. Dávam tomu tak mesiac. Aj tak vie, že budem v Keksoch na Vianoce.
A toto je fakt hrozné, dosť, že chlapcov opustila mama, tak ich tato týral:
Ahoj, včera mi dobre padlo ťa stretnúť - Tak toto je aké milené <3 Moja žienka a pritom to bola taká náhoda. Prísť o pár minút skôr alebo neskôr, tak už tam ani jedna nie sme.
Štvrtok - Ráno sa chalanom nechcelo vstávať, ale nakoniec som ich v pohode zaviezla na stanicu. Vlak meškal len 10 minút, čo bola úplná pohoda.
Vrátila som sa ešte na chvíľu domov, ale v podstate som hneď šla do práce. V práci celkom pohoda, síce ráno v mailoch zase riešili tú moju skazenú reklamáciu, ale kým tu nie je šéfka, tak to nikto nerieši priamo so mnou. Maily zvládnem prečítať, ani neviem, či na to bolo treba nejako reagovať, takže som radšej nereagovala. Akože nemám problém to zaplatiť, akože nie že by som si nevedela predstaviť tú sumu aj inde, ale zase je to moja chyba, musím prijať následky. Akurát chcem, aby o tom vedela šéfka. Lenže "mne-môžete-povedať-všetko" môže človek povedať akurát tak nič a nie všetko, obzvlášť ak nevie zvoliť správne slová a tón ako ja.
Vybavila som nám nového poskytovateľa netu a TV. Dúfam, že bude Drahý spokojný.
Keď som večer parkovala, išla okolo akurát Susan, že ide zaniesť niečo Prvej žene, tak som šla s ňou a aspoň trochu sme pokecali. Nemá dobré výsledky krvi. Dosť sa o ňu bojím.
Chalani boli v kuchyni, keď som prišla. Veľký jedol a malý si strihal. Síce s tým vždy narobí neporiadok, aj tak som bola rada, že nesedia pred TV.
Potom som si s Dankom vyfarbovala omaľovánku, osprchovala som ho a išli sme spať. Zaspala som úplne s ním.
Piatok - Zobudila som sa krátko po druhej a bola som chvíľu hore, ale na šťastie som ešte zaspala a zobudila som sa až keď išiel Drahý do roboty. Osprchovala som sa a išla som zobudiť Pampúšika. Ten tak vymýšľal, nechcel sa obliekať a nakoniec mi hodil mobil, tak som mu dala riadne po riti. Aj plakal, aj mi to bolo ľúto potom. Lenže ja už som z toho jeho hádzania vecami fakt zúfalá.
Ešte tu nebola šéfka, ale to príde. Vôbec sa mi s ňou nechce baviť.
Zrovna čítam, že 15 ročný chlapec skočil zo strechy školy a zabil sa. To je už neskutočné, čo sa deje v poslednej dobe. O to viac ma to vzalo, že sa volal ako Pampúšik. Vraj šikana na škole. Čo je tým deťom? A že mama to videla. To mňa by mohli rovno odviesť. Vidieť, ako sa mi zabije dieťa. Brrr...
Už sa teším k mamine. Síce je to až na ďalší týždeň, ale aj tak sa teším.
Mesiac do Vianoc. Vôbec sa necítim vianočne.
Šéfka ma zavolala na koberček. Vraj nie je veľmi spokojná a v skúšobnej dobe by som mala ukázať viac. Že či mám nejaké problémy, že som nepozorná. Že proste aj na poradách jej prídem, že nemám o nič záujem, že ju nepočúvam. No neviem, už čo na to povedať. Keď ma tu nechce, nech povie rovno.
Bola som z toho dosť zničená.
Keď som prišla domov, povedala som to Drahému, tak mi povedal, že som sa mala brániť. Úplne ma dostala tá jeho podpora.
Sobota - Z rána bolo celkom fajn, chalani išli na menšiu prechádzku a ja som zatiaľ urobila kuracie medailóny na šampiónoch s ryžou. Drahý potom išiel pozrieť priestor, ktorý by mal maľovať jeden pani. Vrátil sa o dosť neskôr, v podstate sa už stmievalo. Snažím sa mu veriť, ale moc mi to nejde. Stále rozpráva ako kúpi nové auto z tých peňazí. Lenže ja už neviem, čomu mám veriť. Aj hovorí, že predáme Pištíka. Lenže ako potom budem chodiť do práce?
Keď sa vrátil, tak sa spýtal, či chcem ísť do Hlavného mesta, chcela som sa zastaviť v Ikei kúpiť stoličku. Lenže on povedal, že by sme mohli zavolať aj môjho bráška, ale ten bol v práci a tak, že sa pôjdeme najesť k nemu. Lenže robí v úplnom centre mesta, nemala som kde zaparkovať, trochu snežilo, nakoniec som auto nechala pri Tescu, takže sme išli kúsok peši, našli sme to raz-dva, objednali sme si dva hamburgery a kopu hranoliek. Bolo to moc fajn. Pampúšik potom chcel ísť na trhy za veľkým stromčekom.
Prešli sme potom cez námestie, Pampúšik sa ešte odviezol na kolotoči a naspäť sme išli električkou. Poprosila som Drahého nech ide zaplatiť parkovné, kým sa Pampúšik vycikal a napchala som ho do auta, ale on mi povedal, že to sa platí na rampe. Samozrejme, že sa to neplatilo na rampe, takže sme tam zablokovali tri autá, ktoré chceli vyjsť. Nakoniec to teda zaplatil a mohli sme ísť domov. Do Ikei sme už nešli, už by sme to stihli len veľmi na tesno a už som nebola úplne v pohode. V tme, miernom snežení v Hlavnom meste nebolo šoférovanie pre mňa úplne komfortné.
Nedeľa - Bolo sychravo. Striedavo pršalo a do toho trochu poletovali aj vločky. Drahý, že sa ešte čosi musí ísť dohodnúť s tou pani, čo jej robí zákazku, tak asi na hodinku odbehol. Potom začal pozerať na bazároch štvorkové Swifty a preratával, akoby mu to vyšlo, aby sme kúpili nové auto.
Ja som neustále myslela na to, čo mi povedala šéfka v piatok. Proste ma to zobralo, že ma nazvala flákačom. Aj som uvažovala, že jej napíšem, ale nakoniec neviem, či by to bol až taký dobrý nápad.
Pampúšik nechcel večer zaspať, trápili sme sa hádam do pol desiatej s ním.
Pondelok - Ráno samozrejme Pampúšik nechcel vstávať, ale stihli sme sa pekne vychystať do škôlky. Stále dosť kašle a ja by som ho úprimne rada nechala doma, ale Drahý s ním doma byť nechce.
V práci bolo pomerne fajn, ráno síce bola 100 kusová príjemka, ale stihla som to. Dosť z toho boli telefóny, takže to bolo fajn.
82 kusov si potom pán prišiel pred obedom aj zobrať, takže to bolo fajn.
Keď som prišla z práce, chalani ešte neboli doma, tak som dala prať a uvarila som špagety. Asi po polhodinke prišli, ostrihaní obaja. Pampúšik mal aj trochu gélu na vlasoch, tak bol z toho nadšený.
Volala som s maminou, či niečo nepotrebuje na piatok doniesť. Aj sa teším, aj sa trochu bojím, že aké budú cesty.
Najlepšie na tom je, že Drahý mi až dnes povedal, že on s nami nepôjde, že musí ísť už prerábať ten dom. Takže úplne super.
Utorok - Zobudila som sa okolo tretej na kašeľ a asi hodinu som bola hore a keď som sa konečne pokúsila zaspať, tak sa zobudil Pampúšik a už nezaspal. Má to tiež so spánkom nejaké posunuté teraz. Ale vraj spinkal včera v škôlke trochu.
Stále počuť, že má upchaté dutiny, tak som zvedavá, čo sa z toho vyvinie ešte. Keď som potom autom vychádzala z ulice, akurát išla okolo LL na aute, ale ešte odbočila do škôlky.
V práci celkom pohoda. Po práci do Billy po pečivo. Myslím si, že som si pri cúvaní šuchla nárazník, ale moc to na šťastie nevidieť. Ako keby nebolo aj bez toho toho dosť.
Pozerala som Nemocnicu a keď som chcela ísť spať, tak Pampúšik spal skoro na konci postele, keďže Drahý sa rozhodol, že chce spať pri radiátore, tak sme sa vymenili.
Takže som spala v obývačke.
Streda - Pampúšik vstal, keď Drahý išiel do práce a potom už nezaspal. Má to s tým spánok zase nejaké divoké. Napriek tomu sme sa do škôlky vybrali až po siedmej, takže som šla do roboty v najlepších zápchach.
Musela som písať zástupkyni kvôli včerajšiemu odvodu aj mail aj správu, lebo mail asi odignorovala. Tak neviem, či som urobila až tak dobre, ale tak potrebovala som, aby mi dala peniaze, keďže zákazníci chodia so 100€. Kde berú toľko peňazí?
Poobede prišla opäť zástupkyňa, že proste tu máme bordel, že aby to tu všetko bolo tip-top, keď bude inventúra, lebo že nás zastrelí. A že ona nám neverí, potom ma obvinila, že som len posunula paletu, ktorej som sa ani nedotkla, dosť sa ma to všetko dotklo. Drahý ma presvedčil, aby sme dnes šli na nákupy, že zajtra bude všade veľa ľudí, keďže v piatok je sviatok. Keď som odovzdávala platby, tak mi zástupkyňa ešte povedala, že som sa ráno nepípla. Viem, že áno, ale možno to ten systém nezaznamenal, že či som prišla na čas. Hlavne, že mi nedávno povedala, že nemusím chodiť tak skoro a potom sa ma pýta, či som prišla na čas. Akože na to som veľmi nemala ani síl odpovedať. Po týchto úžasných milých správach sa mi vôbec nechcelo do Tesca, hlavne, keď Drahý nemohol obsedieť doma a vzal nachladnutého Pampúšika do toho vetra na prechádzku. Perfektné. Som zvedavá, ako ochotne s ním bude doma na OČR aj tento mesiac. V Tescu samozrejme milión ľudí, úplné nervy som mala. Dobre že sme sa tam priamo nepohádali, ale nakoniec som to nejako ustali a išli sme ešte Pampúšikovi kúpiť do Deichmannu papučky a pri tej príležitosti sme mu kúpili rovno aj zimné topánky, keďže keď zbadal Labkovú patrolu, tak to bolo jasné. Zastavili sme sa ešte aj v Kiku, lebo som chcela pre Pampúšika pančuchy. Síce v jeho veľkosti nemali, len dievčenské, ale jedny boli také, že dvojbalenie béžové a ružové, tak som ich vzala a tie ružové niekomu už podarujem a vzala som mu aj dvoje zateplených legín. Tie vyzerali super.
Doma sme sa najedli, chvíľu sme s Pampúšikom pozerali bagre a potom sprcha a spánok.
Išla som do obývačky, lebo som si myslela, že má ísť After 2, ale asi som si to nejako zle pozrela, lebo nešiel, ale pozerala som si to on-line na mobile.
Osprchovala som sa a chcela som si ísť ľahnúť, ale na vankúši mi spal Pampúšik, tak som to nechala tak a išla som si ľahnúť do obývačky.
Štvrtok - Zobudila som sa krátko po štvrtej a už som mala správu od PP z tretej ráno. Čo ten chlapec nemôže spávať?
Išla som na záchod, super, dostala som menzes, štyri dni vopred. Akože čo som komu urobila? Ale aspoň dáva zmysel, čo som bola posledné dni taká zo všetkého rozhodená. Na to, to ešte bolo celkom fajn.
Keď som prišla do roboty, tak som povysávala kanceláriu, vyhodila tú krabicu, čo som mala pod stolom už asi 3 týždne, potom som utrela naše poličky v sklade a povysávala aj sklad. Samozrejme ma pritom videl snáď celý sklad, reklamačné aj vodiči, ale bolo mi to fakt u prdele.
Napísal mi aj PP takú info, že som skoro odpadla, že úplne vôbec nechápem, na čo si potom píšeme tri týždne o tom. Akože také nervy mám sama na seba, že hoci som si povedala, že už ho nikdy v živote nezablokujem, tak mám chuť to urobiť. Ja sa fakt už musím naučiť páliť mosty.
Keď som išla odložiť bedničku, aby zástupkyňa nemala zase problém, že ich nechávame na palete do večera, stretla som vedúceho skladu a sa pýtal, že či sa niečo deje, tak som sa mu jemne posťažovala na to, ako s nami zástupkyňa jedná, že sa ma to dotklo. Len dúfam, že to s ňou nebude riešiť, lebo ma asi porazí.
Potom došli hneď dvaja chalani z reklamačného, do toho sa náš telefón zmenil na pobočku infolinky, jedna pani volala kvôli objednávke mrazničky 5x.
Kolegyňa potom išla opäť upratať sklad. Už sa tu cítim ako doma. Nulová komunikácia a potom dvaja ľudia urobia tú istú robotu. Fakt skvelé. Mám chuť sa rozplakať. Toto bude fakt náročný deň.
Ešte aj zákazníci chodia každú chvíľu. Toľko ich tu hádam za celý týždeň nebolo ako za dnešný deň (ale bolo, ja viem, ale aj tak ich je tu dosť).
O 12tej tu bola zástupkyňa, že sa ešte nikdy nestratila pozícia, že čo sme tu robili, že nabudúce môžeme ísť za najvyšším šéfom samé. Mám chuť dať výpoveď ešte viac ako včera. Tu si fakt človek musí dávať pozor aj na myšlienky. Kiež by som našla niečo lepšie. Lenže s takým platom a v takomto čase je to nereálne. Už aby bolo 16:30.
Veve, tak mi už dávno nikto nepovedal.
Piatok - Voľný deň mi padol vhod. S Drahým sme sa čosi chytili, tak na mňa vypálil, že sa mi už machruje, keď zarábam. Dosť sa ma to dotklo, akoby sme sa predtým nehádali. Poobede išiel akože do práce a vrátil sa v dosť napitom stave a takmer okamžite zaspal.
Pampúšik spal tri hodiny až do piatej, ale inak bol veľmi zlatý. On, keď sme na neho len ja alebo len Drahý, tak je o mnoho poslušnejší.
Sobota - Pampúšik začal dosť kašľať. Neviem, čím by som mu tie dutiny odpchala. Dávam mu Sinupret, ale nemám pocit, že by to nejako extra pomáhalo. Inak celkom pohoda. Pršalo, tak sme boli viac-menej celý deň doma.
Nedeľa - Drahý musel ísť do práce, že či ho odveziem, tak som zašla ešte po pečivo do Tesca a odviezla som ho. Keď sme s Pampúšikom vystúpili z auta, bolo krásne slnečno, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme pozrieť, či nie sú slimáčiky pri jazere. Tam mi potom volala mamina. Videli sme taký stroj, čo zarýval také železá medzi podvaly, bolo to veľmi zaujímavé. Pampúšik poskákal po mlákach a aj som zistila, že tie jeho "zimné" topánky sú tak do suchej zimy, tak budem dúfať, že snehule mu budú ešte dobré.
Keď sme prišli domov, tak som ho hneď vyzliekla, bol celý mokrý. Usušila, dal si 1,5 misky polievky a ešte mäso s knedľou a kapustou. Potom trochu vymýšľal, ale nakoniec zaspal.
Krátko na to, ako sa zobudil, prišiel aj Drahý, že prečo sme nerobili halušky, tak ich začal robiť, ale hneď sa porezal, tak som ich nastrúhala ja a on ich potom varil. Spokojne sme sa najedli a pozerali telku, potom sa chalani išli spolu okúpať. Pampúšik nevedel zaspať, zaspal hádam o deviatej. Išla som pozrieť nejaké videá na notebooku, ale počula som malého kašľať.
Pondelok - Pampúšik sa zobudil o šiestej na to, že je precikaný, tak som ho prezliekla a takmer okamžite zaspal. Potom mi volal Drahý, že nech ho skúsim dať do škôlky. Nemala som z toho dobrý pocit, síce kašle hlavne ráno a v noci, ale aj tak. Ale chápem to, že Drahý nechce byť opäť OČR. Hlavne, keď ide sezóna.
V škôlke na "šťastie" kašlali takmer všetky deti. Minimálne tri som videla na vlastné oči. Stretla som sa tam aj so Smrtkou, jej malá hrozne plakala, že bola týždeň doma. To sa nedivím, že sa jej do škôlky nechcelo.
Pampúšik tiež zastal vo dverách. On tam má v poslednej dobe zásek. Asi takého, že by sa tešil do škôlky, nezažijem.
V robote mala toho kolegyňa veľa, obrovská príjemka, máme vyše 250 položiek na výdajni, takže podvečer to bude asi husté, ale nevadí.
Oficiálne sme sa rozlúčili so šéfkou, o dva dni má nástup na MD.
Zo škôlky ešte nevolali a v rámci toho, že sú skoro dve hodiny, už to ani neočakávam.
Drahý hovoril, že v škôlke na to nepovedali nič. Tak to je zaujímavé.
V noci Pampúšik najprv dosť kašľal, ale od desiatej myslím už spal až do piatej, keď sa zobudil na to, že je precikaný. Asi budem musieť kúpiť nejaké lepšie plienky.
Touto témou som sa na prelome svojej dochádzky na ZŠ a SŠ venovala dosť intenzívne. Teda, nie že by som verila na nejaké denné horoskopy, dokonca ani na také ročné, ale skôr na také charakteristiky a myslím, že to dosť sedí.
Ja to mám síce trošku komplikovanejšie, síce som sa narodila v znamení Váh, ale mala som sa narodiť až do znamenia Škorpión a povedala by som, že obe charakteristiky na mňa sedia.
Keď sa mamina išla rozviesť (krásna veta, ale tak hádam chápete, ako to myslím), tak pobehala pár kartárok/veštíc/divných indivíduí a každá jej povedala, že som škorpiónka. Ja si to osobne zase až tak nemyslím, ale také to, čo sa hovorí, že pichajú na citlivých miestach, tak to na mňa sedí úplne. Na svoju obranu musím povedať, že občas zo mňa niečo vyletí, čo ani tak nemyslím, lenže keď už je to raz z pusy von, tak sa to nedá vrátiť späť.
Skúsim vám sem dať pár charakteristík, ktoré som v poslednej dobe našla na nete (resp. na mňa vyskočili) a skúste posúdiť, či to sedí na Váhy/Škorpiónov.
Váhy milujú harmóniu a rovnováhu. Šťastie nachádza vo vzťahoch, o ktoré sa svedomito starajú. Radosť im robí, keď môžu urobiť svet okolo seba krajší a v živote potrebujú hľadať spravodlivosť, za ktorú bojujú.
Škorpióni sú známi svojou intenzitou a vášňou. Radosť im robí, keď môžu odhaľovať tajomstvá života, odkrývať najrôznejšie tajomno a prepojovať sa skrz medziľudské vzťahy na hlbokej úrovni.
Negatívne vlastnosti príslušníkov Váh je skutočnosť, že akonáhle sa v ich okolí objaví niekto veľmi silný, môže nimi začať manipulovať. Títo jedinci sa môžu až príliš zameriavať na vonkajšiu krásu a zabúdajú, že ľudia sú viac než len telo a tvár. Taktiež môžu byť až prehnane dramatickí, nespoľahliví a nepredvídateľní. Osoby narodené v znamení Váh vám raz pripadajú, že sú spokojné a šťastné a zrazu sa otočia o 180 stupňov a začnú z nich sršať blesky alebo beznádej. Akoby mali dve tváre.
Príslušníci Škorpióna musia naozaj veľmi pracovať na tom, aby sa nestali chorobne žiarliví, hádaví a tiež aby ostatným nerobili zle. Užívajú si, keď môžu niekoho ovládať. Majú teda sklony byť veľmi dominantní, majetnícki, nedôverčiví a závistlivý. Rovnako ako škorpióny v prírode aj ľudia narodení v tomto znamení sú zameraní na korisť. Hocikedy to môže prerásť až do tej miery, že sa ňou stanú posadnutí. Môžu potom škodiť nielen ostatným, ale aj sami sebe. Nikdy nezabúdajú na staré krivdy.
A ako to máte vy? Sedí na vás charakteristika vášho znamenia? Prípadne, ste hraniční/na prelome dvoch znamení?
O téme nevery som premýšľala už viackrát, ale úprimne, nepamätám si, kedy naposledy som sa o tom bavila s mužom, ak nerátam jeden rozhovor v aute, ktorý prebehol pred dvomi týždňami. Bol to veľmi zaujímavý rozhovor a úprimne, prekvapilo ma, aký pohľad na neveru má dotyčný, hoci sám nie je verný typ ani náhodou. Od vtedy na tie rozdiely myslím...
Až do vtedy som si vlastne ani neuvedomila, že nemám na to, čo je pre mňa nevera, jasný názor. Pre niekoho je aj flirt alebo horúce správičky nevera, pre niekoho ani sexuálny styk so všetkým nemusí. Ja som zistila, že mi najviac vadí asi duševná rovina nevery. Teda, nie že by mi tá telesná nevadila, ale vlastne si myslím, že najdôležitejšie je, aký dopad má daná nevera na ten pôvodný vzťah.
Myslím si, že najdôležitejšie je, aby sa na ponímaní nevery zhodli hlavne tí partneri. Spätne si vlastne uvedomujem, že v každom vzťahu, bola tá hranica nevery, niekde inde.
A dá sa nevera odpustiť? Tak týmto si vôbec nie som istá a osobne si myslím, že nie. Aj keď poznám ľudí, ktorí išli spolu ďalej, ale osobne si myslím, že ten vzťah už nikdy nebude taký ako predtým.
Niekde som raz čítala, že každý vzťah raz prejde neverou. Ja pevne verím, že úplne každý nie. Aj keď, keď sa v práci nudím, tak si čítam kde-čo na nete a natrafím tam na nadpisy typu:
Bára (36): Dokážu se s manželem milovat, jen když myslím na jiné muže. Je to nevěra?
Aneta (32): Řekla jsem manželovi, že jsem ho podvedla. On teď po mně žádá něco, co mě totálně vykolejilo
A ako to máte s neverou vy? Ocitla sa niekedy vo vašom živote? Prípadne, dokázali by ste ju odpustiť?
Utorok - Pampúšik sa zobudil niekedy o pol štvrtej, že chce mliečko. Ešteže som ho bola včera kúpiť. Dosť sme sa prehadzovali, ale o šiestej akoby proste mal v sebe vlastný budík a bol hore. Vychystali sme sa do škôlky, aj keď povedal, že pani učiteľku nemá rád. Ach, bábo, úprimne, ani ja nie, ale táto vám aspoň ostala. Aj keď je to úžasné, že nám ako rodičom nikto nedal vedieť, že druhá pani učiteľka s nimi už nebude. Tento mesiac vlastne končí aj 3 mesačný adaptačný proces. K tomu tiež ešte nikto nič poriadne nepovedal.
Je krásne slnečno, vôbec sa mi nechcelo do práce. Vedela by som si predstaviť deň úplne inak, než sedieť v kancli :-D
V práci zatiaľ celkom pohoda, aj zástupkyňa celkom v pohode. Šéfka sa už asi ani nevráti a nastúpi rovno na MD.
Volala som mamine, či objednať ten vláčik pre Pampúšika pod stromček, tak som ho objednala z Alzy.
Keď som prišla domov, Drahý akurát dovaril špagety, tak sme sa najedli a potom sme sa hrali. Chalani sa spolu osprchovali a zaspali.
Pozerala som Nemocnicu a keďže Pampúšik zaspal krížom cez celú posteľ a ja som ho nechcela budiť, tak som si vzala vankúš a paplón do obývačky.
Streda - Snívalo sa mi s PP. Že len tak prišiel, proste si zaparkoval auto pod našim oknom a keď som išla zobrať Pampúšika do škôlky, tak sa k nám pridal. Tak sme ho zobrali do škôlky a potom sme riešili, že čo tu do hája robí, ale potom som sa už zobudila.
Ráno mi napísal, že ide za nejakou kamarátkou. Na čo mi to píše? Nestačí, že s jednou ženou žije? Neviem si predstaviť, že by sme sa stretli a zároveň by som ho hrozne chcela vidieť. Podľa fotky, čo mi poslal, je stále rovnako pekný a podľa správ rovnako "namyslený", hravý, úprimný až drzý a urážlivý. Proste presne taký, ako keď sme sa stretli prvýkrát na námestí a išli najprv do nejakého podniku, ktorý som nepoznala a to sme sa ešte bavili viac-menej o práci. Potom sme sa premiestnili do podniku, kde som kedysi pradávno chodila ešte s prvým chalanom. Bola som taká nervózna, že som sa skoro obliala kofolou. Aj ma mrzí, že som na niektoré drobnosti už zabudla. Škoda, že správy z toho obdobia už nemám. Celkom by ma zaujímalo, čo sme si písali.
Drahý mi poslal fotku kiwi v dvoch miskách. Tak takto vyzerá vzťah po 6,5 roku. Kiwi. Fakt sexy. Niekto mi posiela porno a niekto kiwi. Niečo medzi tým by sa nenašlo?
Popoludní mi prišiel @ s výplatnou páskou. Veľmi príjemne ma prekvapil. Odmeny mi boli priznané v plnej výške. Aj keď bude mať Drahý teraz slabú výplatu, keďže bol viac doma ako v práci, ale aj tak by to malo byť fajn. Aj keď mi bude treba natankovať plnú nádrž. Ale ak by to šlo takto ďalej, mohla by som si opäť niečo málo nasporiť, aj tak budem potrebovať na jar nové pneumatiky a celkovo olej vymeniť, klímu doplniť. Ach jáj, autíčko je proste žrút peňazí :-D Ale je to moja láska.
Po práci som sa ešte zastavila po pár drobností v Tescu. Doma sme sa hrali s Legom, puzzle a potom sme všetci traja zaspali.
Štvrtok - Zobudila som sa okolo pol tretej, resp. zobudil ma Pampúšik, ale keď som si odbehla na wc, tak som sa už prebrala komplet a už som v podstate nezaspala.
Napísala som ráno PP, ale v poslednej dobe mám pocit, že ho obťažujem. Pritom ešte pred týždňom sme sa spolu rozprávali úplne normálne. Ja sa v tých mužoch asi naozaj nevyznám.
Okolo pol šiestej sa zobudil Pampúšik a potom sme už pomaly povstávali všetci. Drahý s ním išiel dnes na logopédiu, tak som ich ráno zaviezla na stanicu. Vlak meškal tak, že ten, ktorý mal ísť o pol ôsmej šiel o ôsmej, ale v podstate im to nevadilo. Kto vie síce koľko bude tým pádom meškať vlak naspäť. Celkovo som zvedavá, ako to zvládnu a tiež som zvedavá, či budeme mať už dnes výplatu alebo až zajtra.
V práci bola nuda, tak som študovala internet a veľmi ma zaujali teórie citových väzieb. Aká náhoda, že mne vyšla úzkostná:
ÚZKOSTNÁ (ZÁVISLÁ) Každému vztahu se hned od začátku plně oddáte. Chcete si být s partnerem maximálně blízcí, stále bojujete o jeho pozornost. Máte pochybnosti o síle partnerovy lásky a potřebujete hodně ujišťování a projevů náklonnosti. Vztahy pro vás jsou často zdrojem stresu a napětí. Díky své nejistotě se obáváte opuštění. Máte pocit, že vaše snaha o blízkost je jednostranná. Jste na partnerovi závislí, žárlíte na něj, cítíte úzkost, když spolu nejste. Jste citliví na změny jeho nálad a býváte kritičtí. Chováte se nepředvídatelně a iracionálně. Jste schopni volat partnerovi stokrát za noc nebo ho sledovat, co a kde dělá. Když jste single, cítíte se hrozně a proto hrozí nebezpečí, že skončíte v nezdravém či toxickém vztahu. Tento typ citové vazby se častěji vyskytuje u žen. Vzniká u dětí, u kterých jsou potřeby naplňovány jen do určité míry a nepředvídatelně.
Úzkostný attachment pozorujeme u dětí, jejichž rodiče byli dostupní nespolehlivě, střídavě. Projevuje se větší úzkostí a závislostí na pečující osobě. Matka takových dětí někdy citlivě reagovala na jejich poteby, jindy reagovala spíše na svoje potřeby nebo nereagovala vůbec (např. nechala dítě vybrečet). Rodič není emočně dostupný tak, jak dítě potřebuje. Dítě často cítí zcela vědomě potřebu pomoci rodiče, přičemž ale znovu a znovu zažívá, že to, co se mu dostává není to, co potřebuje. Odloučení od matky děti snáší hůře. Při návratu se projevuje tendence ke kontaktu s matkou, ale zároveň i tendence k odporu, vztek.
Matky těchto dětí se nebrání fyzickému kontaktu s dítětem, ale proti matkám s bezpečnou vazbou k dětem reagují méně citlivě na dětský pláč, vystupují méně empaticky. Jejich chování osciluje mezi laskavostí, vřelostí a odmítáním dítěte, je více emočně labilní. V dospělosti jsou lidé s touto vazbou často pohlceni emocemi, bývají zaujatí negativními postoji k vztahové osobě, působí úzkostně, ustrašeně, závisle.
Tak toto na mňa tak sedí, že to až bolí. Akurát si nie som celkom istá, že čo s tým.
Piatok - Do práce sa mi vôbec ale vôbec nechcelo. Pršalo a písal mi akurát PP, keď som zamykala byt. Prišla výplata, takže som vyplatila včerajšiu logopédiu a nejaké drobnosti. Volal mi Drahý, že či ho vezmem potom do tej Trnavy. Tak si hovorím, že strašne sa mi chce, ale pôjdem. Aspoňže prestalo pršať. Prišla sem ešte aj jedna bývalá kolegyňa s úplne malinkým bábätkom v ružovej čiapočke. Proste krásne. Objednala som si aj žehličku. Na chvíľu prišla aj šéfka. Na sklade nám ostalo 24 vecí. Takto pred sezónou. A to je z toho 5 telefónov do jednej objednávky, takže úplná paráda. Po práci som teda Drahého odviezla v daždi a tme do Malého Ríma. Na šťastie mi zasvietila nádrž ešte tam a tak som prvé peniaze z výplaty nechala na Slovnaftke :-D Domov sme prišli neskoro a takmer ihneď sme išli spať. Kedy prišiel Drahý, netuším.
Sobota - Zobudila som sa okolo pol piatej a chvíľu som sa pokúšala zaspať, ale rýchlo som pochopila, že to nemá význam. Ožehlila som, potom sa zobudil Pampúšik, pozerali sme TV a keď sa zobudil Drahý, tak sme išli na poštu, vyzdvihla som si balíček z Mattelu, potom sme išli do Lidlu, do Kauflandu, do DMky a ja som ešte vybehla aj do Tesca. Na obed sme si spravili pizzu a chalani potom obaja zaspali. Do večera sme sa len tak ponevierali.
Nedeľa - Ráno sa mi strašne chcelo spať, tak ma chalani nechali a oni sa hrali a pozerali TV. Potom sme sa najedli a Pampúšik nechcel spinkať a keďže bolo slnečno, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme do Petržalky, tak sme zavolali aj Krstného a išli sme sa prejsť, že pôjdeme k Draždiaku, ale v polovici cesty začala byť Pampúšikovi zima a celkovo sa mu moc nechcelo chodiť, tak sme išli domov, aj v aute takmer ihneď zaspal, ani sa nijako nezobudil, tak sme ho len preložili na posteľ a neskôr som mu dala plienku.
Pondelok - Pampúšik sa zobudil asi o pol štvrtej, spravila so mu mlieko a dlho sme nevedeli zaspať. Ja som hlavne opäť kašľala. Takže, keď zazvonil budík, bolo posledné, čo sa mi chcelo, vstávať. Nakoniec sme sa predsa len vychystali do škôlky. Do práce som išla neskôr, takže v celkom slušnej kolóne, ale prišla som na čas. Tovaru bolo celkom dosť, ale zákazníci aj tak moc nechodili. Aspoň dopoludnia nie. A ani poobede sa to veľmi nezmenilo. Po práci som sa zastavila v Alze, trochu som tam poblúdila, ale milý pán SBSkár mi pomohol. Potom som zašla ešte do Billy a konečne domov. Pampúšik s Drahým mi pripravili večeru dokonca so sviečkou :-D
Dnes si sem opäť odložím jednu krátku recenziu na prečítané dielo. Táto knižka sa ku mne dostala náhodne darovaním spolu s inou. Možno o to viac ma príjemne prekvapila.
Opisuje príjemné aj menej príjemné krásy materstva a výchovy detí humorným miestami možno až drsným štýlom, ktorý ja osobne mám veľmi rada a vyhovuje mi.
Utorok - Zle som spala, budila som sa, aj Pampúšik sa viackrát prebudil. Dokonca o štvrtej som mu urobila mlieko. Drahý spal opäť v obývačke, ale chcel prísť do spálne, lenže som zaspala krížom cez posteľ, musel by ma zobudiť, aby si mohol tiež ľahnúť. Vnímala som, že prišiel, ale nebola som schopná urobiť nič preto, aby som mu urobila miesto.
Zobudila som sa ešte pred budíkom a Pampúšik viac-menej tiež. Takže sme sa postupne do škôlky vychystali hádam ešte okolo siedmej. Bola tam učiteľka z druhej triedy a teda ledva sa pozdravila. Pampúšik tam očividne nechcel ísť, hoci tam boli jeho spolužiaci. Potom sa začal taký chlapček chytať za bruško, tak sa ho asi 4x spýtala, či chce kakať a potom, čo neodpovedal, sa konečne zdvihla zo stoličky a išla k nemu, či mu nie je zle. To už tam bežala aj pani upratovačka. Radšej som išla. Do práce som mala pomerne voľnú cestu, teda až po výjazd, tam sme šli krok sun krok.
Napísala som PP ráno už asi po 10x, že prečo sa mi vôbec ozval a on mi na to napísal: To je jedno. EE, nie je, mne nie. Ani som mu na to neodpísala. Ani mi nenapísal, že som sa zase urazila. Proste to je posledné. Asi to tak má byť, ale aký by to potom všetko malo zmysel? A musí mať všetko zmysel? Nevidličkujem to všetko až moc? Sama neviem.
Mrholí a mne sa chce neskutočne spať. Len byť vedľa neho na tej úzkej posteli a vychutnávať si to horúce objatie a konečne si poriadne pospať.
Okolo obeda začalo riadne liať a fúkať, je tma skoro ako v noci, v tomto by som teda šoférovať nechcela, aj keď možno o štyri hodiny budem na chvíľku musieť.
Ráno sa ma pýtal vedúci celého logistického centra, že ako sa mám a či je všetko v pohode. Na obed sa ma to pýtal vedúci skladu. Keby som nebola taká podozieravá, tak si myslím, že im snáď na mne záleží, ale ako mi včera pripomenula Liptáčka, veľa sa tu zmenilo a nikomu sa nedá veriť. Vedúci skladu sa ma dokonca pýtal, že ako sa má malý a ako to ide s Drahým a uistil ma, že všetko bude dobré. Tomu sa dosť ťažko verí.
Streda - Pampúšik sa zobudil pomerne skoro a aj keď som sa snažila, aby bol potichu, moc to nepomohlo a čoskoro zobudil aj Drahého, ktorý bol z toho, že je hore o pol siedmej cez voľno, nadšený.
Pampúšik chcel robiť muffiny, tak sme spolu pár urobili. Neboli až také super, lebo som nemala ten svoj recept.
Na obed sme urobili halušky. Poobede som sa vybrala za kamarátkou pozrieť bábätko. Je to také úžasné, môcť sa na chvíľu starať o bábätko. Ešte k tomu o dievčatko.
Štvrtok - Zobudila som sa okolo štvrtej a potom som ešte zaspala. Pampúšik sa zobudil pred šiestou a ešte sme chvíľu ležali v posteli. Nechcel ísť moc do škôlky, ale neplakal, ani nerobil scény. Učiteľka sa pýtala, či je už v poriadku kvôli tom výsypu, čo riešili v utorok. Zopakovala som jej, čo povedala doktorka, že to je z liekov, že to nie je piata choroba a že môže ísť do škôlky.
Okolo ôsmej som vyrazila do Hlavného mesta na vstupnú lekársku prehliadku. Zle som odbočila a ocitla som sa v časti, kde má Ex byty. Tak som niekde tam v bočnej uličke zastala, aby som si nastavila navigáciu a keď som prechádzala 30tkou okolo jednej zastávky, tak som ho na 90% zazrela. Aspoň si to myslím, že to bol on.
Na chvíľu ma to vykoľajilo. Na miesto som dorazila takmer s hodinovým predstihom, tak som sa tam prechádzala hore-dole. Zašla som si aj do Lidlu po raňajky a tak. Bolo tam aj také mini hračkárstvo, kde mali z Barbie presne jedného Kena, ale v Lidli mali dve série Barbie. Asi začínam ľutovať, že som si černošku vo fialových šatách nevzala. Tie motýlikové šaty by som chcela všetky, ale odmietam kvôli tomu dať 24€. Čo by som potom robila s tými bábikami? Ale jednu si asi kúpim a potom niekde na Vinted budem zháňať šaty.
Volala som aj s PP. Jeho smiech je tak nákazlivý.
V práci bola celkom pohoda a dokonca, keď som prišla, boli aj nejakí tí zákazníci. Potom prišla zástupkyňa a mi hovorí, že ako dopadla prehliadka. Tak hovorím, že schválené. Akurát kvôli tomu tlaku budem musieť ísť k doktorke. Lebo z 160/120 vyrútilo skoro aj mňa. Hlavne ten spodný je hrozný. Takže sa tam zastavím. Už sa tááááák teším, že budem opäť šoférovať do Hlavného mesta, ale to ešte chvíľu bude musieť počkať.
Potom mi zástupkyňa povedala, že chce so mnou prebrať dve veci. Dosť to vo mne hrklo, ale nakoniec to boli len také drobnosti.
Po práci som sa zastavila aj v Tescu po pár drobností. Už doplnili brigádnikov na pokladniach a šlo to celkom fajn.
Drahý doma robil karfiolovú polievku a chystal sa robiť karfiol, trochu som na to dohliadla a hrala som sa s Pampúšikom s legom, potom sprcha a zaspal hrozne rýchlo.
Pozerali sme s Drahým Nemocnicu.
Piatok - Zobudila som sa ešte pred piatou a chcela som zaspať, ale potom zvonil Drahému budík a okolo pol šiestej sa zobudil už aj Pampúšik. Pršalo. Keby som nemusela ísť do práce, tak by ma tie kvapky na okne a parapete nesmierne potešili, ale takto som v tom jednoducho nemohla nájsť zaľúbenie.
Chvíľu sme sa s Pampúšikom hrali a potom sme sa vychystali do škôlky. Opäť tam bola tá blond pani učiteľka, čo aj včera. Jedna maminka na svojho synčeka bola taká nie moc milá, lebo mu povedala, že nerev, lebo poviem ocinovi, že už žiadne autíčka.
Chápem, že bola nervózna, ale aj tak ma to bolelo aj za chlapčeka.
Pampúšik na šťastie už neplače, ale dáva mi asi tak 10 pús a k neznámej pani učiteľke sa mu moc nechce.
Zašla som si ešte kúpiť do Žabky raňajky a vyrazila som na cestu. Aj keď pri benzínke bola dosť kolóna, prišla som celkom v pohode.
V práci to bolo celkom v pohode. Pršalo, takže zákazníkom sa nijako zvlášť extra nechcelo trepať sa sem, pokiaľ nemuseli.
Drahý bol doma taký divný, aj som sa ho pýtala, že čo sa zase raz stalo, ale nepovedal nič, ale úplne som čakala, kedy vybuchne ako sopka, ale nejakým zázrakom sa to nestalo.
Sobota - Strašne sa mi nechcelo nič. Chalani boli dopoludnia trochu von a ja som upratovala. Stále sa nejako neviem zmieriť s tým, že nevieme nájsť tú jednu kocku puzzle. Nechápem, kde môže byť, však nie je až taká malá, ale už som prehľadala všetko. Drahý potom dokonca odsunul aj skrinku pod TV a našiel tam pár kociek lega, ale puzzle teda nie.
Dojedli sme karfiol a Pampúšik potom zaspal.
Urobila som zatiaľ domáci perník. Myslím, že mi celkom dobre vyšiel. Poobede už opäť pršalo, tak sme pozerali Coco.
Nedeľa - Zaspala som dosť neskoro a Pampúšik bol už o šiestej hore. To dieťa fakt nevie spať v poslednej dobe. Tak sme sa hrali a pozerali TV a Drahý vstal okolo ôsmej. Potom išli ešte po rožky a fliačky do obchodu a trochu na prechádzku.
Drahý potom urobil granadír a aj cuketové placky. Pampúšik poobede odmietol spinkať, ja som na chvíľu zaspala, ale prebudil ma hluk a tak sme sa šli prejsť na Jazerá. Bolo to fajn, domov sme prišli asi po dvoch hodinách.
Pondelok - Ráno som sa zobudila pred šiestou a krátko po mne sa zobudil aj Pampúšik. Vychystali sme sa do škôlky, tam akoby nechcel ísť do triedy. Nepovedal síce nič, ani neplakal, ale ostal stáť vo dverách. Učiteľka hovorila, že on s Kubíkom sú čistá pohroma spolu, že si nevie predstaviť, že by boli spolu v triede.
Zašla som potom do Tesca po chlieb a nejaké drobnosti a pozerala som, že DMka otvára už o 8mej, tak to ma potešilo, že tam nebudem musieť ísť po práci, aby som Pampúšikovi kúpila mliečko.
Najedla som sa, trochu upratala a mohla som ísť do práce.
Pomaly sa začínajú prejavovať Vianoce aj u nás, máme na výdajni akurát 103 položiek, oproti 30 v piatok večer celkom nárast :-D
Máme tiež už dve odstúpenia od kúpnej zmluvy.
Domov som prišla okolo pol siedmej a Pampúšik už spal. Najedla som sa a išla som za ním do spálne a tam som si čítala články na nete. Asi o desiatej prišiel Drahý a že prečo som za ním neprišla do obývačky, že sme si mohli niečo spolu pozrieť.
Nechcelo sa mi hádať, tak som mu na to nepovedala radšej nič.
Aj keď mám pocit, že som úplne bežná nijako zvlášť výrazná žena, mám čoraz častejšie pocit, že v mužoch zanechávam hlboké stopy. Nie, že by som bola až taká namyslená na svoju vlastnú osobu, ale v podstate sa mi všetci po čase a občas po mnohých rokoch, opäť chcú dostať do života. Niektorí výraznejšie, iní menej, ale aj tak...
Prvý chalan - dobre, tomuto ku cti slúži, že asi takých 15 rokov o ňom naozaj nič neviem, ale predtým, 10 rokov prerušovaného kontaktu, napriek tomu, ako ma neznášal. Tak prečo? Dobre, chápem, na prvú sa vraj nezabúda. Dobre, však to mu nikto neberie, ale prečo pri tom spomínaní treba chytiť aj telefón do rúk a vypisovať niekomu, aký je dokonalý len na to, aby ste mu o pár mesiacov povedali opäť raz, že to nemá význam, že sa k sebe nehodíme a podobne. Akože vážne? Asi preto som Ex, že?
Ing. - s prestávkami sa mi ozýva po pár rokoch. Teda, keby mne, predposlednýkrát zavolal mojej mamine. Akože prosím? Kto už viac ako 15 rokov opatruje číslo mami svojej Ex? Prečo pre Boha? A keby som ho aj v telefónnom zozname našla, tak posledné, čo by mi asi napadlo je, že ho vytočím....Posledne mi napísal na meniny pred takmer dvomi rokmi, po niekoľkých rokoch a ešte sa tváril, že to robí bežne. Nie, neželáme si k narodeninám, meninám, Vianociam a podobne. Tak prečo? Kokos, chlape, zlomila som ti srdce na miliónkrát, tak prečo? Pochovaj nutkanie o mne vedieť viac, než vieš.
Otrava - hádajme prečo má asi túto prezývku. Pretože čo? Pretože otravuje....úplne logické. Je úplne jedno, či som slobodná, zadaná, bezdetná, detná. Proste vyhodíš dverami, vráti sa oknom.
Slniečko - Nevidela som ho tuším niečo cez dva roky, keď sa mi ozval. A takto to šlo tiež niekoľkokrát. Dokonca mi volal týždeň pred svadbou. Akože na čo?
Jacob - Akože chalan mi po mnohých rokoch napíše, že keby sme boli spolu, tak sme spolu už xy rokov. Akože vážne? My sme spolu ani neboli a on mi napíše, koľko rokov by sme boli spolu. Akože haló. To mi fakt prišlo riadne divné.
Mig - tak s ním sme sa síce po oficiálnom rozchode stretávali celé roky, ale medzitým boli ešte dosť pauzy a aj keď sme si v máji 2017 vymenili posledné svoje veci, tak sme sa stretli raz náhodne pri nákupnom centre, kde robil. Následne sme si písali a asi dvakrát sme sa stretli, ale v podstate sa mi iba vysmieval, že nedokážem byť sama a strašne som sa na neho ešte hnevalo, čo mi napísal, keď som sa spoznala s PP. Nakoniec sme sa videli v decembri 2018 na koncerte jednej z našich obľúbených kapiel. Len sme sa pozdravili a zhodnotili, že každý máme miesto v úplne inej časti. Po koncerte sme sa už nevideli, ani nekontaktovali.
PP - Koncom novembra 2018 mi už urobil také nervy, že som ho zablokovala na FB a po 5 rokoch mi blikne od neho správa na IG. A tvári sa akoby sme tých pár rokov proste sa ani neprestali baviť.
Akože ono je to všetko pekné, to aby ste si nemysleli, že mi to nelichotí. Lichotí, ale zaobišla by som sa bez toho. Ja takéto chúťky síce občas tiež mám, ale na 90% sa ovládnem.
Zase si prišiel do môjho života. Presne ako vtedy. Ako veľká voda. Akurát. Akurát, že je to tak dávno. Pomaly sedem rokov a ja. Chcela by som si nahovárať, že som už inde. Ale dnes ma to vrátilo tak naspäť, že ma to samú zaskočilo tak veľmi, že som na chvíľu až fyzicky cítila ochromenie.
Včera sme sa držali viac-menej témy, teda tej našej jedinej. Ale my sme neboli iba obyčajní milenci. Dokonca si myslím, že ani ty si to tak nebral a ja už vôbec. Zamilovala som sa do teba, strašne moc. Ako pubertiačka, bolo to až smiešne. No slzy z myšlienok, ako sa miluješ s tou svojou, neboli smiešne vôbec. A žiaľ nie sú ani teraz. Ani netuším, prečo to vlastne musím prežiť znova. A to si sa ma ešte ani nedotkol a ja plačem v práci ako malinké dievčatko. Ešteže tu nikto nie je, dokonca aj zákazníci majú ešte chvíľu čas. Takú polhodinku až hodinku. Moje oči musia vyzerať úplne úžasne, keďže celý deň s prestávkami poplakávam. Ešteže sa šéfka nespýtala, či mi niečo nie je. Lenže mne je. Celé srdce mám na trilión kúskov a vôbec nechápem prečo vlastne. Nikdy si mi nič nesľuboval, nedal ani zrnko nádeje a ja. Ja ťa aj tak ľúbim. Po celé tie roky ostala tá láska, vášeň, to všetko niekde vo mne a teraz sa to derie von ako granát. Odistila som poistku a už v tom idem.
Ľutujem, že som Ti vôbec odpísala. Mohla som vedieť, že to bude takéto. Nie, to, že ma to zoberie, som nemohla tušiť.
Ja viem, si ešte nevhodnejší partner než všetci ostatní. Lebo si mi hneď napísal, že si svoju terajšiu podviedol. Akoby nejaká existovala, ktorú nie.
Ty si taký môj Hardin. Akurát, že Hardin Tessu miluje. Už by som s tým After mala aj skončiť, ale je to sakra dobré. O mnoho lepšie ako film a ten sa mi páčil. A myslím, že tebe by sa tie knihy tiež páčili. Okrem iného je v nich kooooooooooooooooopa sexu.
A to som sa ešte nespamätala z Kocúrika. Áno, to je ten môj potetovaný kolega. Viem. Ticho. Nehovor to nahlas. Mne je to úplne jasné, že by si sa mile rád podelil a ešte by sa možno chcel aj dívať. Mne je to jasné, ty zvrhlé prasa.
No ja viem, ja viem. Je to v celku normálne. Nie, nie úplne bežné, ale normálne áno. Si v mieste bydliska mojej maminy. Máme tam pochovaného starkého. Chýba mi. Kurnik, všetci mi dnes nejako chýbate.
Si mi písal, že čo viac by som si mohla priať, že mám muža a dieťa, všetko, čo som chcela. Môžeš si myslieť o mne čokoľvek, ale nechcela. Dieťa som nechcela, ale o to viac ho ľúbim. Aj keď mu ubližujem. Celé je to také, že najradšej by som dnes na miesto domov, zišla na diaľnicu a išla za Tebou, ale nemôžem...Teba čaká doma iná. Nemôžem sa toho zbaviť. Nechcem sa pýtať, ako vám to klape. Viem, že by si v takom vzťahu ako ja nebol a ja mám na to tiež len jeden dôvod.
Tak si čítam After, kým Ty asi šoféruješ alebo sa vezieš, neviem. Nejako som to nepochopila, ale nechávam to tak, však sa snáď ozveš, keď prídeš domov. Uff. Objíme ťa a dá ti pusu nejaká prepáč za výraz pani, veď je ešte staršia ako ja. A ja som tiež už pani, teda aspoň vekom, keď už nie statusom, ale dobre, to teraz nechcem rozoberať.
Toto som našla v tej knihe a myslím, že sa to neskutočne hodí:
To jen dokazuje, že člověk
může změnit jedině sám sebe. Nemůžete se pokoušet měnit někoho, kdo
o žádnou změnu nestojí.
Pokud je ten někdo příliš upnutý ke svému současnému já, nedokážete ho dost
podporovat a vyvracet mu nízké mínění, které o sobě má, není možné ho milovat
tak, abyste mu vynahradili, že se nenávidí.
Je to předem prohraná bitva
Začínam si dosť myslieť, že vrátiť sa do Retardu bola obrovská chyba. Neviem. Verím, že z nejakého prasprostého dôvodu som tu, akurát ešte neviem, prečo.
A z nejakého dôvodu si sa ozval práve teraz aj ty. Naposledy, keď si mi vstúpil do života, si mi poriadne otvoril oči a vlastne, svojim spôsobom, Ty môžeš za to, že som s mojim mužom a tým pádom za to, že mám syna, takže Ti vlastne extrémne ĎAKUJEM. ĎAKUJEM Ti.
Akurát sa obávam, čo mi ukážeš teraz. Lebo to s Ex som nechcela vidieť, ale to, čo mám doma, to vidím jasne. Možno až príliš jasne.
Tak potom, čo sa deje? Lebo toto. Toto nemôže byť náhoda. Ja náhody neverím. Tak som zvedavá.
Utorok - Ráno som vzala Pampúšika do škôlky. Išiel celkom ochotne. Bol tam piaty. Chlapci sa hrali spolu a jediné dievčatko bolo pri pani učiteľke. Pampúšik išiel opäť tam dozadu si sadnúť na také veľké kocky, ale nevyzeral, že plače, aspoň kým som tam bola.
Doma som si urobila kávu, upratala to najdôležitejšie a zašla som si k Tescu po zásielky. Bábika je nádherná. Úplne ma ochromila.
Bol tu dispečer a mi nešiel nejako systém a mu hovorím, že môj prvý zákazník a nejde mi to. A on: takže som tvoj prvý dnes?
Tak mu hovorím, že nepokračujme v tejto debate, lebo to neznie dobre. Tak sme sa schuti zasmiali. Dnes je úplne iný deň ako včera.
Dokonca sme prehodili pár viet s kolegyňou. Akože väčšina bola pracovných, ale došlo aj na tému hudby v rádiu. Wau.
Myslím, že kolegyňa sa bojí o tatina, lebo v piatok spomínala, že má ísť na operáciu a dnes, keď telefonovala, tak som počula apa a operáció a termín. Teda, to minimum, čo som dokázala pochopiť z tej záplavy maďarských slov a pár slovenských, veľa tiež nadávala.
V tom rádiu hrajú dnes takú dobrú staršiu hudbu. Britney, Metalicu a proste také pesničky, ktoré poznám.
Zasmiali sme sa s kolegyňou, keď odfrngla lienku priamo do pavučiny a rozbehol sa k nej taký mikro pavúk. Mám pocit, že dnes sme prehovorili viac slov ako za celý minulý týždeň. Mám takú radosť. Mám chuť objať vesmír.
Rozprávame sa. Naozaj sa rozprávame, aj o osobných veciach. A keď prišli baby z vedľa, tak sme sa tak nasmiali. Tento deň sa zapíše do histórie.
Tento deň, resp. tento dátum síce už v mojej osobnej histórii je štvrtý rok. Presne pred štyrmi rokmi som si našla dve čiarky. Ešte dnes sa vidím ako so Sluhom plačem, že som si pokazila život a čo teraz budem robiť. Ako rýchlo to prešlo a potom prišla láska. Na prvý pohľad. To bitie srdiečka.
Chvíľu som kecala s vedúcim z HD, že kto z mojich obľúbencov ešte robí. Moc ich teda už nezostalo, ale tak od zlúčenia sú to koľko 5 rokov? Myslím, že 5. Alebo možno 6. Lebo to bolo rok na to, ako Drahý prišiel do BA a to bude sedem v máji, tak asi 6 rokov. 6 rokov v Retarde je ozaj dosť :-D
Streda - Ráno som išla s Pampúšikom do škôlky a predo mnou pani, že jej synček prekonal piatu chorobu, tak hneď skontrolovala aj Pampúšika a nepáčil sa jej taký výsyp, čo mal na trupe. Ani mne sa osobne až tak nepáčil, ale myslela som si, že len niečo zjedol a tak. No učiteľka nás pre istotu poslala k doktorke, tak som išla. Volala som aj Drahému, že teda zrejme dnes bude musieť byť doma.
Doktorka ma úplne zglbala, že prečo sme ho dali do škôlky, že mal byť ešte doma, že to má z toho, ale že piata choroba to teda nie je. Tak sme sa zvrtli domov, chvíľu sme sa bavili ešte s Drahým, ten vytočený do nepríčetnosti, že však jemu dala OČRku len do 20teho a tak. Ale ostal s ním doma, že bude chodiť možno poobede do roboty a ráno.
Napísal mi PP. Ani netuším, že prečo som mu odpísala. Toľko rokov ho mám zablokovaného na FB a zrazu mi príde správa od neho na IG. Podľa prezývky som na 90% vedela, že je to on. V rámci toho, že som mu v noci zo soboty na nedeľu skoro napísala, zdalo sa mi to ako neskutočné znamenie.
Písali sme si len pár minút, keď začali hrať Kým ťa mám. Akože vážne? Kým ťa mám
Akože veľa pesničiek sa mi s ním spája, ale táto úplne najviac. Sedeli sme v pizzérke a on sa ma na ňu opýtal: Nepoznáš klasiku? Práveže poznám. Kým ťa mám. A to som vtedy ešte netušila, ako veľmi som sa do neho zaľúbila a ako veľmi mi zmení život. Nedával mi nádej na nič viac než chvíle rozkoše, keďže mal oficiálnu partnerku a ešte kopu neoficiálnych. Ale vtedy v tej pizzérke, keď sme sa vzájomne provokovali s fajčením, mi to bolo dosť jedno.
Písali sme si celý deň, aspoň lepšie prešiel čas o mnoho rýchlejšie. Čítala som si pomedzi jeho správy After3, čo samozrejme umocnilo náladu medzi nami.
Pospomínali sme na "staré dobré časy" a samozrejme, že sa spýtal, či ho chcem vidieť aj na živo. Ofšem, že chcem, ale nie je to také jednoduché a samozrejme sa ma opýtal, prečo som sa nezastavila vtedy, keď sme sa videli v Terminály. No, myslím, že prvýkrát som sa zdržala za ruku so svojim mužom, takže to by asi nešlo a druhýkrát som si tuším ani nebola plne istá, či je to vôbec on. Na to mi napísal, že on ma potom hľadal.
Drahý musel ísť do práce, keď som prišla domov, ale bol len na chvíľu, krátko po deviatej už bol aj doma.
Štvrtok - Chalani teda ostali doma a ja som vyrazila do práce. Bolo dosť plno, musela som dávať veľký pozor, ale medzi tým som aspoň dokázala napísať pár slov PP.
Dokonca mi tesne pred začiatkom zmeny volal. Bolo to také opojné počuť opäť jeho hlas. Tú jeho jednoduchosť žitia.
V robote boli takmer všetci v našej kancelárii a tie reči. Uff, príliš veľa hormónov.
Potom mi PP napísal, že má 6 rokov vzťah s o 12 rokov staršou. Úplne ma to dostalo. Keby sa ma ešte niekto cez víkend spýtal, či sa rozplačem kvôli PP, tak sa zasmejem. Koľko citu môže v človeku ostať po 6 rokoch? Očividne veľa. (Keď to teraz píšem je mi zo seba na blití, keďže dotyčného záujem trval presne 4 dni).
Dokonca mi ráno volal, bolo to také dokonalé, počuť ten hlas. Však volaním to celé začalo. Ako si odo mňa neustále pýtal telefónne číslo, dokonca si ho pýtal aj od jeho šéfa. Pamätám si, ako s tým prišiel za mnou a ako som mu síce na firemný mobil, ale volala u maminy a ako sme sa potom stretli. A na druhý deň znova.
Samozrejme mi prezradil veci, ktoré som ani nechcela veľmi počuť, ale dokonca mi prezradil aj meno slečny Jáj. Nie že by na tom záležalo.
A to jeho extrémne sebavedomie, ktoré vlastne krásne odráža, že si je sebou tak neistý:
Chceš tvrdiť, že po tých rokoch stále chceš len jednu jedinú osobu a to mňa?
Tak toto ma vystrelilo do vesmíru. Nie, to vôbec tvrdiť nechcem, lebo to nie je pravda. Chcem len niekoho, kto by ma ľúbil tak ako ja jeho, ale s mojou psychopatickou povahou sa to asi ani nedá, ale potom som dostala krásny kompliment:
Tak ako ťa poznám ja, tak sa snažíš ňou byť ako najlepšie vieš (matkou tisícročia). To ma strašne dojalo, keďže ani otec dieťaťa nevidí moju snahu.
V tých pár hodinách som patril len tebe. Tak to je zhrnutie úplne najvýstižnejšie. Akože človeka vlastniť aj tak nemožno, ale zároveň to ľudia tak veľmi chcú. Chcú niekomu/niekam patriť a chcú, aby niekto bol ich: moje dieťa, môj partner, moja robota, moji rodičia, moji súrodenci. Moje, moje, moje a reálne nič nikoho nie je.
A zase až taká zlá nie si...Veď si mala napísané litánie a neposlala si jej to...A na čo? Nepomohlo by mi to. To som nechala na inú :-D Ja sa len potrebujem vypísať, potom je už dobre. Aspoň na chvíľu.
Ale všetko to okolo, čo sme páchali bolo mega a vďaka tomu mal ten sex potom zmysel...Tak lepšie by som to nevystihla ani ja. Bolo to mega.
Čiže keby ma máš pred sebou, tak povieš aj to, čo nevieš...Milujem tú jeho drzosť a hrané ego. Proste sa na tom bavím neskutočne. Milujem tie doťahovačky, keď mu niečo nechcem povedať.
Dievčatko, hráš hrdinku teraz...ale keby ma máš už pred sebou, by si ináč rozprávala....
Vlastne ani neviem, aké by to bolo, mať ho znovu pred sebou. Tých pár momentov, keď som ho videla v Keksoch, som si to nestihla poriadne ani uvedomiť.
No ver, že raz sa to stane ... No, raz asi áno, ale kto vie, kedy to bude a potom uvidíme, čo bude, či sa vôbec pozdravíme.
Išiel na dolniaky. Tak by som šla s ním. Šla by som na cintorín za starkým. Aspoň na chvíľu, síce by som na hrob asi netrafila, ale to sa dá tuším vyhľadať. Naposledy som tam bola so starkou a strýkom a mojimi chalanmi. Pamúšik to potom rád spomínal, že sme pálili sviečky.
Celú noc som sa prehadzovala. Pršalo.
Piatok - Ráno stále pršalo. Volal mi Drahý, či prídem po neho do práce, keď tak prší, tak si hovorím, že jasné, prečo by som neotočila diaľničnú cestu 3x :-D
Keďže sme sa vychystali moc skoro, zašla som ešte do zásielkovne pri Tescu po balík a na chvíľu som volala s PP. S Pampúšikom to bol síce hovor za milión, ale aj tak bolo skvelé ho počuť.
Ale už sa ti nemusím tak páčiť ako vtedy keď si videla aj rebrá...Velice vtipné. Ako keby na tom záležalo. Telo je jedna vec, ale sexeapeal s tým až toľko nemá.
Ráno v robote nešli systéme, lebo v noci prebehla nejaká aktualizácia, takže som si musela všetko naištalovať a nastaviť znova. Nevadilo by mi to, keby sa zástupkyňa neprišla každú chvíľu opýtať, či už to ide, ale vlastne ani to mi nevadilo.
Nežný je niečo, čo nie som najradšej....Vážne? To ma ale prekvapuje.
Chcel mi zavolať, tak som vybehla von, poslal mi dokonca na seba číslo. Možno jedno z mnohých, ale v podstate je mi to fuk. Vonku bola ale nechutná zima, tak som sa zastavila v prázdnej kuchynke, tam so sa neskôr zrazila s jeho bývalým šéfom. Bolo to také zaujímavé.
Dookola sa ho pýtam, prečo mi vlastne napísal po toľkých rokoch, ale poznám ho, to mi povedať nechce. A keď nechce, tak nepovie. Jeho tvrdohlavosť je ešte horšia ako to jeho akože-ego.
Inak to šlo dobre. Po práci už Drahý nemusel do svojej roboty.
Celú noc som sa budila a striedavo som zaspávala v obývačke a striedavo v spálni. Pomedzi to so si ešte čítala After4.
Sobota - Ráno som bola samozrejme dosť nevyspatá, ale cítila som sa celkom fajn. Osprchovala som sa a Drahý volal Pampúšika s ním na poštu, ale nechcelo sa mu, tak sme sa hrali doma.
Ty si bola posledná, na koho som myslel...Radšej sa nepýtam pri čom.
Celý deň mi prešiel akoby v hmle. Boli sme v obchode, boli sme sa prejsť, ale ja som bola duchom niekde úplne inde.
Nedeľa - Menil sa čas, takže som vstala pred siedmou a už ma čakalo dobré ránko na displeji telefónu, čo tak ostro kontrastovalo s tým, aké dobré ráno mi spravil Drahý, keďže bol velice milí na nás oboch aj s Pampúšikom už od samého rána.
Ale som zvedavý, keď sa raz stretneme, ako si budeš vychutnávať ten pocit, že som zase pred tebou...Tak to by úprimne zaujímalo aj mňa. Podľa mňa sa na teba poriadne ani nepozriem, ako veľmi sa budem hanbiť. Hľadala som, či mám ešte nejaké fotky nás dvoch, ale žiadne som nenašla, asi som ich vymazala, keď som sa nahnevala. Našla som síce kopu iných fotiek, hlavne Ex a na blogu som dokonca našla listy, ktoré som imaginárne posielala tej PP frajerke.
Drahý išiel poobede na pivo a ja som si pozrela After 4. Oproti knihe to bol slabý odvar. Kopa vecí je tam úplne inak, ale pozerať sa to dalo. Tak na Heroa sa dobre pozerá.
Hlavne, keď mu nakreslia tetovania Hardina Scotta.
Pred obedom som vybehla na aute do Lidlu, ale strašne sa mi chcelo šoférovať, tak som si zmyslela, že sa vrátim cez diaľnicu domov, avšak prešla som výjazd, takže som vyšla pri Grobe, ale tam som zle odbočila, takže som sa ocitla na starej ceste, takže som bola dokopy preč možno aj hodinu. Nikto nič nepovedal. Tak možno by som mu nechýbala ani keby som bola preč pár hodín. Škoda, že PP je až v Keksoch. Keby bol bližšie. Mala by som sa spamätať, toto je horšie ako pubertiačka. Ako z nejakého zlého románu.
Hamty ma večer riadne schladila, že na čo by mi bol taký chlap (ček). No, na nič. To má pravdu. To sa musí nechať.
Chvíľu sme si volali a prezradil mi, že teraz býva na rovnakom sídlisku, na ktorom som žila 18 rokov, dokonca na rovnakej ulici len o pár vchodov ďalej.
Ešte stále si chcem nahovoriť, že toto je len tak? Neviem. Mám z toho toľko pocitov, že je to až divné. Neverím na náhody, ale ešte som neprišla ani na to, prečo som opäť v Retarde, potom do toho príde PP. Čo ma ešte čaká? No tak život, čo mi chceš povedať?
Keď prišiel Drahý z piva, ak vôbec bol na pive, začal provokovať, že ako mi on pomáhal po pôrode, ako sa o nás bál a takéto hovadiny. Snažil sa vyprovokovať hádku, ale nedala som sa. Radšej som sa šla prejsť okolo jazera.
PP bol už taký divný, ani moc nepísal a neviem, asi ho to prešlo. Čo už. Pred pár dňami som ani netušila, že vôbec existuje, tak to až tak nevadí.
Aj Drahý s Pampúšikom išli von, na cintorín. Vrátili sme sa takmer v rovnakom čase a začal zase provokovať, ale teraz pre istotu Pampúšika, že či nechce sestričku alebo bračeka. Na šťastie ten ho schladil, že nie, ale potom povedal, že by sestričke požičal motýlika. To je tak úžasné dieťa.
V noci som toho opäť moc nezaspala. Všetko mi to išlo v hlave.
PP sa ma pýtal, či v stredu nejdem do Keksov na hroby. No, to teda nejdem, keďže my tam nikoho pochovaného nemáme a ešte mi napísal, že pár minút by si na mňa našiel. Pár minút? Jasné, že budem šoférovať dve hodiny tam a dve hodiny naspäť kvôli pár minútam. Akože som dosť cvok, ale až taký nie.
Aj keď on to pre mňa spravil, ale nebolo to na pár minút a stálo ho to určite viac času, keďže išiel vlakom. Ale to bolo dávno a hlavne, vtedy som bola slobodná a bezdetná.
Pondelok - Ráno mi PP napísal, či som rozmýšľala nad tou stredou a áno rozmýšľala a potom mi napísal, že aby sme sa na nej nedohadovali, že nevie, čo povie doma. Tak mi to prišlo také, že uvidíme, ako to bude na Vianoce. Pff. Poznám to, Vianoce prejdú ako nič, to je prvá vec a druhá je to, že tam budem aj s chlapcami, takže čo potom poviem ja? Že idem na povianočné nákupy do zatvorených obchodov? Alebo?
No a potom mi napísal na tú stredu, že tá jeho ešte nevie, či niekam ide a ak aj pôjde, či ho nebude chcieť zobrať so sebou, takže asi tak...
No, tak to asi fakt necháme tak a bude pokoj. Tak by to bolo asi najrozumnejšie. Aj som mu napísala, že či sa chce vrátiť to ignoru, keď mi píše také ľadové sprchy.
Šéfka napísala, že si berie nečakane PN. Jaká paráda. Nie, že by mi vadila, ale kto už nie je rád, keď šéfka nie je v práci.
Poobede mi napísala Susan, či nenapíšem chlapcom, či nepôjdu von, tak som Drahému poslala jej číslo, nech sa dohodnú, lebo riešiť to cezo mňa je také. Keď som prišla, tak som sa k nim pripojila, akurát sa chystali na prechádzku po sídlisku. Tak mi to dobre padlo, trochu sa prejsť. Škoda, že sa kvôli zmene času tak rýchlo zotmelo.
