Toto je môj prvý článok po presune z blog.cz sem. Chcela by som ešte dokončiť tehu denníček a až následne sem dať všetky svoje pocity z pôrodu, pobytu v nemocnici a všetkého, čo bolo potom...avšak, veľmi dobre viete ako je to s mojou pamäťou...takže dnes je 23. 07. 2020 (áno, pri presune blogu som zistila, že roky sú dôležité, lebo niektoré články majú dátum bez roku a ja vôbec netuším, či sú z 2018 alebo 2019, každopádne viem, že nie sú z 2020, lebo tehu som ozaj nepila energetické nápoje), ale späť k téme.
Rozhodla som sa sem spísať ešte to málo, čo mi ostalo v hlave, ale priznám sa, že z tej pamätnej noci si už pamätám len to, ako som cez okno videla do nemocnice prichádzať Krstného a nedokázala som uveriť, že je to naozaj on, lebo som nedokázala prísť na to, prečo by tam išiel. Neskôr mi to môj Drahý vysvetlil a potom si pamätám, ako Drahý skoro zamdlel, keď uvidel akú veľkú striekačku epidurálu sa mi chystá pôrodná asistentka vliať do katétra a následne si už pamätám len o moju žiadosť na toaletu (zamietnutá - dostala so misu - fakt veľmi príjemné :-D) a následne si pamätám už len dve vety: Pani S. súhlasíte s cisárskym rezom? ...priznám sa, že ani neviem, či som odpovedala slovne, či len pokývnutím hlavy, ale pre protokol asi potrebovali aspoň slovný (keď už nie písomný) súhlas a následne si pamätám: Oholím vám bruško, dobre? - To už som ani nevnímala a slečna už mala aj tak holiaci strojček v ruke a celé to trvalo asi pol minútky, však čo by chcela holiť na bruchu, že áno?
Utorok - tu si pamätám len ako mi dali k hlave to biele stvorenie. Ani neviem, či vôbec niekto slávnostne prehlásil, že mám syna. Mám pocit, že nie, ale to sú moje pocity a na tie by som sa teda nespoliehala. A potom si pamätám, že anesteziologička povedala, že Apargar je 9/10.
Priznám sa, že som síce tušila niečo o apargar skóre, ale vôbec som si v tej chvíli nevybavovala, aké majú byť hodnoty.
Vtedy som si myslela, že synček je s mojim mužom a preto som sa o neho vôbec nebála, až neskôr som zistila, že nič nebolo tak, ako som si myslela ...
Aj keď to možno odo mňa nevyznie môj pobyt v nemocnici pozitívne, chcem POĎAKOVAŤ každému, kto tam vtedy bol, ešte aj tej pani upratovačke, čo tam každú chvíľu chodila vysypať kôš a umyť podlahu. Moja srdečná VĎAKA patrí docentovi, všetkým doktorom/doktorkám, pôrodným asistentkám, sestričkám z pôrodnice, sestričkám zo šestonedelia, sestričkám z novorodeneckého a celému pomocnému personálu. Tiež všetkým mojim spolubývajúcim, predovšetkým Tebe, Vikyna. Viem, že sa k tomuto zrejme nikdy nedostaneš, ale prajem Tebe, dcérke, synčekovi a manželovi všetko len to najlepšie. Veľmi ste mi pomohli. Srdečná VĎAKA.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára