Možno stále verím, že nájdem to, čo hľadám...
zatiaľ sa však stále potkýnam a padám...
Už ma nebaví rozprávať o šťastnom živote,
keď sedím sama vo svojom úkryte.
Ľudia si myslia, že som šťastná a spokojná
Kto vlastne chápe, že som iná?
Raz snáď príde, bez slova ma objíme
a od prvého stretnutia sa nerozdelíme...
Príde obyčajný človek, čo bude iba pre mňa,
pre ktorého budem tá bohyňa,
Bez zbytočných gést,
bude ma nežne viesť.
Viesť ma za ruku životom,
bozkami na pery nechávať všetko na potom...
Pomôže mi zabudnúť na okolie,
na to ako zarobiť na živobytie.
Na všetko zlé dnes chcem zabudnúť,
stretnúť len teba, do trávy ľahnúť.
Chytiť sa za ruku a skúmať oblaky,
neriešiť kto je aký
Nepočuť ľudské slová a pritom sa dohodnúť,
tak prosím ťa, skús sa pre mňa rozhodnúť.
Nie som zlá, ani dokonalá, som človek,
čo z lásky neváha spraviť čokoľvek.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára