Týždeň 30. 04. 2024 - 06. 05. 2024

Utorok - Vstala som o pol šiestej, chvíľu som sa len tak premávala po byte. Okolo šiestej vstal Pampúšik a tak sme sa trochu hrali v posteli, obliekol sa, dostal zvyšok lízanky zo včera a potom sme vyrazili do škôlky. Dnes majú to fotenie, tak som zvedavá na fotky.

V robote to začalo celkom zhurta, za prvých 16 minút som mala troch zákazníkov, ale potom to ustalo, tak som si čítala "Prečo skáčem?" a počúvala videá na YT.

Kolega mi hovoril, že vo štvrtok už má opäť pršať, tak uvidíme. Zajtra by sme mohli vymyslieť nejaký výlet, keď je to voľno, ale obávam sa, že to napadne každému.

V robote bolo toho tak málo, že príjemka o 12:40 ani nebola a v tej o 10:40 bol len môj kábel. Dočítala som "Prečo skáčem?". Však to nemalo ani dvesto strán. Vypočula som si 4D celý album asi 3x alebo aj viac. 

Bola tu na chvíľku obchoďáčka si dobiť elektronickú cigaretu, tak som si ju obzrela lepšie. Je fakt krásna. Začínam chápať, čo na nej vedúci dopravy vidí. Ale asi len fyzická krása nestojí za to, aby sa niekomu rozpadla rodina alebo? Ani netuším, prečo ma to všetko okolo nich tak strašne zaujíma. Možno je to tým, že poznám aj jeho zákonitú...Neviem. Možno len vidličkujem niečo, čo vidličkovanie vôbec nepotrebuje. Ako to hovoril Heriban? V trojuholníku sú všetky rohy ostré? Asi tak nejako. Keď budem niekedy u maminy, prečítam si knihy od neho znovu, ak nezabudnem. Chýba mi PP. Ten sen, čo sa mi nedávno sníval, bol taký zvláštny, keďže v ňom bol aj jeho brácho. Kto vie, či sa aj naozaj tak podobajú ako na fotkách. Neviem, či to nie je ten jeho brácho, čo býval v Hlavnom meste kedysi. Neviem. Kto sa v tom má vyznať, keď sú štyria dokopy :-D a hlavne, ja som sa na to vtedy až tak dopodrobna nepýtala a hlavne si to už nepamätám. Viem, že jeden z nich je narodený na Deň detí a myslím, že práve on, ale istá si tým nie som. 

Občas mám obrovský pocit, že sa mu niečo stalo. Niekedy mám vidinu roztrepaného modrého mondea s TT ečv. Niekedy, keď počujem, že v Keksoch je nehoda, až mi zovrie srdce. Som šibnutá.

Poobede som išla s chalanmi do Sisnayu v Grobe. Už na parkovisku sme sa niečo s Drahým chytili, až na mňa vyštekol, že sa tam vždy pohádame, že či tu mám milenca alebo čo.  Malý chcel ísť do Zoo. Tak, ak nebude pršať, tak pôjdeme. 

Streda - Ráno sme vstali pomerne skoro. Najedli sme sa, pobalili a vydali sme sa do Hlavného mesta do Zoo. Dokonca som tam trafila na prvý pokus. Keďže bolo len krátko po deviatej, ešte tam nebolo ani tak veľa ľudí. Chodili sme proste po záhrade, bolo čoraz teplejšie, ale bolo to fajn. Pampúšika síce najviac oslovilo ihrisko a potom chcel ísť velice hľadať krokodíly a až na menšie nervozitky pri palacinkách to bol fajn deň.

Aj domov sme trafili úplne v pohode, hoci som odbočila trošku skôr než som musela, ale bez problému som sa potom vrátila na diaľnicu, takže nič strašné.

Štvrtok - Ráno trochu popŕchlo a trochu sa ochladilo. V robote bolo toho hrozne málo a takmer neustále sa mi chcelo spať.

Keď som prišla domov, tak Drahý hneď, že musí ísť do práce. No, reku, čo už. Tak sme sa s Pampúšikom hrali a dala som oprať jednu várku. Drahý prišiel okolo siedmej, osprchoval Pampúšika a potom sme sa hrali v posteli, lebo sa mu moc nechcelo spať, no nakoniec obaja zaspali a ja som pozerala Nemocnicu a tam to bolo také divné, že tam bol pán, už taký staručký a prišiel pozrieť svoju prvú lásku a že nikdy na ňu nezabudol a tak. Dlho som o tom premýšľala.

Piatok - Ráno bolo dosť zamračené a keď som prišla do práce, začalo riadne liať. Do obeda už bolo sucho. Proste aprílové počasie, aj keď je máj. 

V robote inak pohoda. 

Sobota - Napriek tomu, že sa malo zhoršiť počasie, bolo krásne slnečno. Chalani išli dopoludnia von a ja som upratovala, dala som prať a urobila som granadír a myslím, že mi parádne vyšiel. Pampúšik sa ho ledva dotkol so slovami, že to on nemá rád. Skoro ma roztrhlo, ale tak si hovorím, že OK. 

Potom sme ho uspali. Ja som si čítala a Drahý pozeral TV. 

Keď sa Pampúšik zobudil, tak že či ideme na Jazerá. Veľmi sa mi nechcelo, ale tak reku OK. Len sme sa blížili k bufetu, zbadala som na parkovisku modrú octaviu so zlínskymi EČV. Si hovorím, no už len títo mi tu chýbali, lebo mi bolo úplne jasné, že vedúci dopravy tam bude aj obchoďáčkou, ale to, že ich stretneme hneď na prvej lavičke, to som nečakala. Po pár trápnych pozdraveniach sme na šťastie všetci mali dosť trápenia s vlastnými deťmi, aby došlo k nejakému rozhovoru. 

Drahý potom objednal pre Pampúšika a pre neho lagnoš, ale v podstate ani jeden z toho veľa nemal, lebo Pampúšik chcel ísť na každú atrakciu a keď zbadal skákací hrad, tak ho langoš už netrápil vôbec a Drahému volal riaditeľ, že im opäť niečo v robote nejde, takže nakoniec sme takmer celý jeden langoš nechali tam a takmer celú moju kofolu a išla som Drahého odviesť do práce. 

Pampúšik sa chcel vrátiť na Jazerá, ale mne sa teda nechcelo už dívať na to, ako sú kolegovci a ešte aj detičky šťastné, hlavne obchoďáčkina dcérka vyzerala, že si "bračeka" užíva. Akože ja im to prajem, aj keď na to nevyzerám, len proste sa mi nechcelo na to pozerať ešte aj cez víkend.

Išla som s Pampúšikom do bývalej Žabky kúpiť Salko a na moje prekvapenie ho aj mali, aby som konečne zajtra mohla urobiť tú kokosovú griláž. Potom sme ostali u nás na ihrisku von. 

Pampúšik už spinkal, keď sa Drahý vrátil.

Nedeľa - Zobudila som sa nejaká umorená, ale rozhodla som sa, že upracem aj kúpeľňu a Pampúšik mi dosť pomáhal. Drahý urobil dal variť polievku a potom ho zobral von a keď prišiel, tak sa najedli, urobil potom ešte fašírku so zemiakovou kašou a ledva sa nejedol a išiel do práce. Teda, aspoň to tvrdil. Tak som potom Pampúšika uspávala, spočiatku to nevyzeralo nádejne, ale nakoniec predsa len zaspal a ja som si chvíľu čítala a potom som začala žehliť, lebo som zistila, že Pampúšik má spolužiakovo pyžamko, tak aby sme ho mohli v pondelok vrátiť. 

Akurát som sa rozhodovala, že pôjdem zobudiť Pampúšika, aby nespal príliš dlho, keď prišiel Drahý a hneď začal vyrývať, že kedy zase pôjdem k mame a už to išlo...Proste, že prečo tam chodím iba ja, že aj tak plače len za bratom a potom to už išlo, že ja s ním byť nechcem, že on by si nikdy nedovolil telefonovať s nejakou ľahkou devou doma a proste. Hovorím, že sa môžeme porozprávať, keď nebude opitý. Tak vzal Pampúšika von a prišli domov až po ôsmej a že boli na Jazerách a že sa tam stretli s nejakým policajtom. 

Takže, kým sa najedol a osprchoval a zaspal, bolo viac ako deväť hodín, takže zajtra pred siedmou asi nevstane, ale tak uvidíme.

Dnes je taký krásny dátum. 05. 05. to je taký na svadby a keďže je nedeľa, určite nejaké boli. Takto pred siedmymi rokmi bol piatok. 

Občas si hovorím, že tým našim prvým stretnutím sa to malo všetko aj skončiť, že PP mal v tomto pravdu a všetko to bol len klam už vtedy. Keby niekde dávali ceny za naivitu, tak ja dostanem olympijské zlato.

Pondelok - Ráno som sa zobudila krátko po piatej a Drahý už nebol doma, čo bolo fakt dosť divné, ale tak čo už. Chcelo sa mi spať, tak som si ešte ľahla a zobudila som sa krátko pred šiestou a išla som sa osprchovať, potom som ešte trochu žehlila.

Okolo siedmej som zobudila Pampúšika, moc sa mu nechcelo, ale nakoniec sa obliekol, lebo som mu dovolila vziať si džínsy. Zbalili sme obe pyžamká a vyrazili sme do škôlky.

Potom som sa zastavila ešte v malom Tescu a kúpila som si raňajky, doma som ešte trochu poupratovala a potom vyrazila do práce.

V práci totálna nuda. Som si hovorila, že by som zajtra mohla ísť fotiť, ale potom som v rádiu počula, že poobede majú prísť búrky a že sa má ochladiť a pršať zajtra aj najbližšie dni. Tak si hovorím, že ja som nešla fotiť dnes, kým bolo pekne slnečno.

V robote sa zastavil u nás v kancelárii vedúci dopravy a hneď sa spýtal, koľko má náš malý rokov. Tajne som dúfala, že sa k nášmu sobotnému stretnutiu rodiniek nebudeme priznávať, ale čo už...Tak sme sa trochu v náznakoch porozrpávali, že sme urobili trochu chyby vo svojich životoch. Nepovedal to síce priamo, ale došlo mi, že by sa asi neženil a nemal by s pani manželkou rovno dve deti. Aj keď, keď si to tak vezmem, že už bol ženatý, keď prišiel na Slovensko, takže už sú spolu s manželkou dosť dlho a staršie dieťa nemá ani 2,5 roka, takže sa dosť poznali. Lenže dieťa zamáva so vzťahom a to teda poriadne. Ale na čo potom druhé? Veď to už asi bol s obchoďáčkou alebo to vzniklo počas tehotenstva? Neviem. Akože na jednu stranu asi ani nechcem vedieť, na druhú stranu ma to ako zaujíma, že ako to všetko vzniká tieto vzťahy a prepletenia a všetko toto.

Ing sa neozval, nevadí. Možno sa ozve a možno nie. Uvidíme. V poslednej dobe to dosť analyzuje s Hamty.

Doma bola pohoda. Drahý ležal na gauči a Pampúšik sa tam hral, dojedla som kúsok pizze, čo mi chalani nechali. Drahý sa presunul do spálne, chvíľu som sa hrala s Pampúšikom, potom chcel fotiť na mobile, tak sme sa s tým chvíľu zabávali. Sprcha, pyžamo, potom si rozmyslel, že je ešte hladný, tak dojedol guličky v mlieku a potom sme sa ešte chvíľu hrali s plyšiakmi v posteli. 

Obaja chalani zaspali. Pozerala som von oknom v kuchyni a zdalo sa mi, že je mokrý chodník a mrholilo, tak si hovorím, že si spravím menšiu prechádzku, tak som asi na polhodinku vyšla do toho mrholenia. Pri LL bytovke pozerám, že vedúci dopravy je v Slniečkove. Dokonca v tej octavii aj sedel, ale myslím, že ma nespoznal. 

Doma nám nešla wi-fi, tak som pomerne rýchlo aj zaspala.

Nič o mne nevieš

Ahojte,

úvaha na túto tému mi chodí v hlave už nejaký ten čas a často mi to tak príde, keď ma niekto presviedča, ako veľmi ma pozná a pritom nadnesene nevie o mne nič alebo aspoň o danej situácii. 

Častokrát o sebe počujem strašné nezmysly a naozaj premýšľam ako k tomu ľudia dospeli. 

Už som si o sebe toho vypočula naozaj dosť, napríklad, že som skrytá rasistka. 

Dala som meno synovi po Danielovi Landovi. (a keby aj áno, čo je na tom?)

Tiež, že som tehotná a včera dokonca, že mám pohlavnú chorobu, ktorou som sa nakazila od svojho milenca aj keď pár viet predtým som sa dozvedela, že s ním používam pánsku ochranu. Na toto som už ani nedokázala niečo povedať. Však na toto sa ani nedá.

Pravidelne som namyslená až ignorantka, neempatická, neschopná sebareflexie, egocentrická mrcha, ktorú vychovala ulica. 

A čo vy? Počuli ste už o sebe niečo, čo vám vyrazilo dych?

Týždeň 23. 04. 2024 - 29. 04. 2024

Utorok - Zobudila som sa okolo pol štvrtej a asi hodinu som nevedela zaspať, ale nejako zvlášť mi to nevadilo. Počula som Drahého budík, aj svoj, ale vstala som pred siedmou aj s Pampúšikom. Mal dobrú náladu a dosť vyvádzal. Dokonca "musel" byť so mnou v kúpeľni, keď som sa sprchovala. Tak som zvedavá, ako to dnes bude s ním mamina zvládať. Včera to mala celkom na pohodu, keďže ja som do desiatej bola s ním a okolo jednej už spinkal.

V robote som dopozerala posledný diel Ivety z nedele a nejaké videá na YT. Doma som sa najedla, potom som sa hrala s Pampúšikom a potom som začala žehliť a keď sa Pampúšik osprchoval, tak som ho šla nakrémovať a uspávať a mamina dožehlila zvyšok. 

Pozerali sme potom Nemocnicu a potom som šla spať.

Streda - Ráno som sa s Pampúšikom zobudila, keď Drahý odchádzal do práce. Asi hodinku sme teda ešte ležali v posteli a hrali sme sa na mobile a s plyšiakmi na škôlku. Potom som zhodnotila, že by bolo dobré sa najesť a ísť, ak to chcem všetko stihnúť. Tak sme išli zobudiť maminu a ja som sa obliekla, aj Pampúšika a nakrájala som mu chlebík so slaninou a potom som išla. Samozrejme, kým som našla, kde sedí tá psychologička, tak som prišla krátko po ôsmej, ale aj tak som ešte chvíľku čakala, ale fakt sa mi venovala plnú hodinku a bolo to veľmi zaujímavé. 

Nikdy mi nedošlo, že ako sa prelínajú osoby milujúce poriadok v mojom živote. 

Do práce som sa síce pípala 09:29, ale to nevadí, stihla som to, stihla. Tesne? Tesne. 

V práci celkom pohoda, aj keď som bola sama, možno to tak je aj lepšie. 

Za to doma to bolo peklo. Drahý hneď na mňa začal, či už som kúpila ten byt v BB a že to ma nahovoril ten môj Ex (jasné, keďže býva v BA a nedokáže mi odpustiť neveru, ako som sa zase raz utvrdila) a dokonca pred Pampúšikom povedal, že som tehotná. Samozrejme, že mal vypité. Sám sa priznal, že prišiel domov len krátko predo mnou. Hlavne, že Pampúšikovi sľuboval, ako sa bude z práce ponáhľať. To už som naozaj nezvládla. Ja už to tak nedávam. Myslím, že v tomto sa pani psychologičky mýli, toto nemá viacero možností alebo možno aj má, ale obávam sa, že v rámci môjho duševného zdravia tam proste nie je možnosť zachovania rodiny. 

Dlho do noci som o tom všetkom premýšľala. Niekedy si pripadám ako na pustom ostrove. Nikto blízky a jediné dve osoby, pri ktorých som dospela k pocitu, že im môžem povedať všetko, sa so mnou ani jedna nebavia. Teda, s jednou z nich sa už nebavím ani ja, keďže neskutočne táto osoba zradila moju dôveru, ale to už je teraz jedno. 

Štvrtok - Ráno som sa obliekla, dala si lieky a vyrazila k doktorke, s tým, že som sa ešte zastavila na pumpe. Opäť tam boli tí dvaja páni, čo mi aj minule tankovali auto. Dokonca aj vedúci dopravy išiel predo mnou. Ono, nevšimnúť si tú jeho modrú Octaviu so zlínskymi EČV je dosť náročné. Keď som to auto videla počas volebnej noci, nebola som si istá, či je to ono, ale potom som si to EČV zapamätala. Niekedy tak premýšľam nad tým, že ako sa im takto žije. Muž tu, pani s dvomi malými deťmi v Hlavnom meste. Možno sa už prevalila jeho nevera s kolegyňou a manželka ho doma už ani vidieť nechce. Kto vie. Mne to neprináleží súdiť. Nie každá je ochotná odpustiť neveru a ísť ďalej a hlavne on ani nevyzerá, že by to chcel s tou našou kolegyňou z obchodného ukončiť. 

Vzťahy sú fakt tak náročno-zaujímavé. 

K doktorke som samozrejme zablúdila a ešte som aj následne zle odbočila, ale nakoniec som tam trafila a bola som tam okolo pol ôsmej. Tak povedala, že hrdlo nie je zapálené, CRP je 15, takže nič vážne, ale pre istotu zobrala výtery. Tak uvidíme. 

Potom som autobusom zašla ešte do Inštitútu, keďže som si naposledy zabudla vypýtať priepustku, potom som sa vrátila naspäť do Mlynskej doliny k autu a vyrazila som naspäť domov. 

Keď som prišla domov, nikto nebol doma, tak som volala mamine, že kde sú a že na ihrisku blízko nás. Tak som prišla za nimi a pýtala som sa Pampúšika, či chce ísť so mnou kúpiť Kubimu darček, keďže dnes má 4 roky, tak sme vyrazili všetci traja do Dráčika, cestou sme ešte stretli Pampúšikovu triedu na vychádzke. V Pepcu sme kúpili električku pre Kubina a išli sme domov. Mamina urobila halušky, najedli sme sa a išli sme spať.

Okolo tretej mi volala jedna pani ohľadom hračiek, ktoré som dávnejšie inzerovala a potom si po to aj prišla, ale Pampúšik sa na to zobudil. Tak sme išli von, keďže bolo slnečno oproti včerajšiemu dažďu. Vybrala som si balíček zo zásielkovne a išli sme potom na ihrisko a napísala mi Susan, či nie sme von, tak som išli k ich bytovke, ale ešte neboli von. Po ceste som videla, že Drahý má zaparkovaný bicykel pri krčme. Tá jeho oranžová farba je úplne jasná. Ani som to nekomentovala. Vybrali sme sa hore po proviant a električku a keď sme prišli pred Susan vchod, akurát celá rodinka vyšla von. Tak sme tam chvíľu kecali, chalani sa zabávali s tou električkou. Potom prišiel aj Drahý za nami a tak. 

Doma sme sa už len najedli a šli spať. Hneď som zaspala. Predsa len som nachodila dnes o mnoho viac než zvyčajne.

Drahý že v sobotu by sme mohli ísť na výlet do Hlavného mesta. Skoro som omdlela. Dobre vie, že tam nerada chodím autom a tak, ale hovorím si, že OK, že ako myslí.

Piatok - Zobudila som okolo polnoci, bola som chvíľu hore, ale fakt len chvíľu a potom som sa zobudila okolo pol šiestej. Potom som sa umyla, odmerala tlak (nech má dokinka radosť), potom sa zobudil Pampúšik, prezliekol sa a chcel pozerať rozprávku, tak som mu ju pustila a potom som už išla do práce.

V práci toho bolo dosť, aj nejaké tie trochu náročnejšie situácie, ale všetko sme vyriešili. Dala som Vedúcej obe ospravedlnenky na tento mesiac. Objednala som si v Alze aj parák, nech babka teda môže napariť buchty, ak ich teda ešte nejakým spôsobom nenaparila už. Ani neviem ako prešiel ten týždeň, čo je s Pampúšikom doma.

Sobota - Ráno sme vstali pomerne skoro a chalani sa potom išli dať ostrihať a potom sme vyrazili do Hlavného mesta. Na diaľnici ťahali nový asfalt, takže tam bola viac ako hodinová zápcha. Potom sme zle odbočili a tak. Nakoniec sme niekde zaparkovali, inde ako som chcela, ale Drahý, že to bude OK a išli sme električkou na Hviezdoslavovo námestie k bráchovi. Bol prekvapený, že je s nami aj mamina a v podstate sa s ňou ani moc nebavil. Ani ma to nejako zvlášť neprekvapilo. Pampúšik sa tam potom nudil a začal tam na takú techno hudbu tancovať. Myslela som si, že Drahý ma prepáli pohľadom. Potom sme pochodili dosť po Starom meste, ale tým, že bolo pekne, tak bolo všade veľa turistov. Nakoniec sme skončili v prezidentskej záhrade a potom sme išli domov. Keď sme prišli k autu, tak bola na ňom papuča, takže paráda, ale na šťastie policajti boli celkom milí a pokuta bola "len" 30€ na mieste a ešte to zaplatil aj Drahý, takže pohoda. 

Domov sme prišli vyšťavení. Ešte, keď sme boli v Hlavnom meste, mi písala LL, či nepôjdeme na kofolu do tej novo otvorenej krčmy a ja som povedala, že môžeme. Takže pred siedmou som vyrazila k nej, lebo sme sa nejako nedohodli, kde sa stretneme. Tak sme sa stretli tam a vyrazili sme. Krčma vyzerá cca rovnako, akurát vzadu majú pec na pizzu a tak. Dali sme si pizzu na polovicu a bola superná a kecali sme teda asi cca do jedenástej, čo bola aj zavieračka, ale nevyháňal nás nikto a domov som prišla cca okolo pol dvanástej.

Nedeľa - Pampúšik vstal už okolo šiestej, takže som ho mala veľmi málo spánku a celkovo som sa cítila nejako divne a podráždene. 

Drahý išiel kúpiť brokolicu a smotanu na polievku a potom ju aj urobil, takže o desiatej sme mohli ísť jesť a dal piecť aj kura a vzal Pampúšika von. Ja som sa šla osprchovať a dozerali sme s maminou striedavo na to kura. Neskôr mi volal, že mu volal bývalý kolega, že okolo dvanástej pôjde na kofolu. Si hovorím, že OK. Akože nie, že by si bol v krčme minimálne v stredu a vo štvrtok a vlastne asi aj v piatok večer, ale nemala som chuť to riešiť. Len som nejako dúfala, že sa stihne vrátiť, kým pôjdeme odviesť maminu na stanicu, čo stihol dokonca s dosť predstihom.

Tak sme krátko po pol druhej vyrazili. Skoro som spravila nehodu, takže Drahý skoro umrel od strachu, samozrejme sme sa potom nebavili a na stanici mi hovorí, že nech sa ho ja už nepýtam, kam ide. Si hovorím, ja sa ťa už nikdy nič neopýtam, že prečo som musela ísť do Keksov a tak. 

Pampúšik zaspal v aute, tak sme sa zastavili v Lidli, s tým, že ja som ostala v aute a Drahý išiel dnu a kúpil mi zmrzlinu, tak sme ju zjedli a išli sme domov, Pampúšik sa prebral, ale doma spal ďalej. 

Ja som zatiaľ hľadala jednu fotku PP. Tušila som, že som ju poslala Terinke, ale predsa len prejsť 7 rokov konverzácie "chvíľu" trvalo, ale našla som ju.

Potom Drahý zobudil Pampúšika a sme sa hrali. Von sme už nešli, lebo predsa len ešte stále občas kašle a hoci bolo slnečno, dosť fúkalo.

Zaspal tým pádom až okolo deviatej. Potom sme si s Drahým pustili Ivetu zo záznamu. Zrejme tá séria dnes skončila.

Pondelok - Zobudila som sa v noci a pamätala som si, že sa mi sníval veľmi zaujímavý sen s PP a jeho bratom, ktorého som videla iba na fotke, aj to už dosť dávno, ale ten sen bol hrozne živý. Úplne som sa prebudila a dlho som sa spamätávala z toho, že to bolo také reálne. 

Asi po hodine som zaspala a zobudila som sa pred pol šiestou, ale Drahý už nebol doma, ale bolo cítiť jeho voňavku. Tak som chvíľu žehlila, nech úplne nepremárnim čas na telefóne. O chvíľu sa zobudil aj Pampúšik, tak sa obliekol a pustila som mu rozprávku, kým som žehlila a potom som sa poobliekala, najedla a zbalila a krátko po siedmej sme vyrazili do škôlky.

V robote bolo fajn, akurát taká náročnejšia reklamácia na konci a veľké platby od našej hlavnej personalistky, tak som sa trochu bála, aby mi sedela pokladňa, ale všetko dopadlo super.

Chalani neboli doma, keď som prišla, tak som hneď šla do sprchy. Bola som nejaká unavená a mala som aj dosť kŕče v podbrušku, čo nezvyknem, tak som bola z toho taká nejaká, ale večer som na rozdiel od chalanov nezaspala, tak som si pustila v telke včerajšieho Červeného kapitána. Keď to skončilo, tak som to vypla a zaspala, lebo som sa zobudila tesne pred polnocou a premiestnila som sa do postele.

Hana Bořkovcová - Zakázané holky

Toto je po dlhšej dobe knižka, ktorú som prečítala v elektronickej podobe. Dostala som sa k nej vďaka článku u Iwky 

Zakázané holky (anawiblog.blogspot.com)

Príbeh spolužiačok, kde jedna bola "normálna" česká občianka a druhá Židovka, ktorá kvôli okolnostiam nemohla chodiť do školy. 

Knižočka by v reálnom svete asi bola pomerne útla, v on-line svete mala niečo cez 230 strán.

Príbeh sa mi páčil, lebo aj keď skončil veľmi nešťastne, tak bol vlastne veľmi zaujímavý a v podstate pre hrdinku a rozprávačku skončil šťastne. 

Týždeň 16. 04. 2024 - 22. 04. 2024

Utorok - Celú noc pršalo a aj ráno. Pampúšik v noci párkrát zakašlal a trochu zakašlal aj ráno, ale v škôlke kašlali asi ďalšie dve deti.

V práci sa mi hrozne chcelo spať. 

Drahý mi volal do práce a bol taký divný. Som zvedavá, čo bude zase doma. Všetko sa to tak komplikuje. Aj v práci. Pani, ktorej v piatok strhlo 2x platbu, mi volala asi 3x a že zajtra príde. Teším sa.

Po práci som prišla domov, Drahý hneď odišiel, že má dôležité stretnutie a vrátil sa okolo ôsmej, keď už Pampúšik spinkal. 

Drahý hneď začal, že sa môžem vysťahovať, že som hnoj, že môžem ísť a že mi vezme Pampúšika, že Pampúšikovi ničím život a podobne. 

Strašne ma bolí chrbát. Celú noc som sa prehadzovala.

Streda - Ráno mi písala Di, či môže vrátiť noťas, tak som jej napísala, že jasné, že nech dôjde. 

Pred desiatou volala tá právnička, čo jej strhlo v piatok 2x platbu. Na šťastie tu už bola Vedúca. Myslím, že moje vyhliadky na zmluvu sú v háji po tejto komplikácii.

V práci to prebiehalo celkom v pohode, síce som spísala 5 reklamácií. Keď som sa šla vyúčtovať, tak si hovorím, že sa spýtam Vedúcej ako sa rozhodla, ale si ma vzala trochu bokom, že poď, mám pre Teba prekvapenie a dala mi podpísať zmenu zmluvy. Až doma som mi došlo, že som si tie papiere vôbec neprečítala, či tam mám dobre osobné údaje a hlavne od kedy je tá zmena.

Doma bolo taká atmosféra, že ani - ani. Také dusno pred búrkou. Ale ešte neprišla. Volal m aj Ing., ale pre pokoj v byte som mu to radšej nedvihla. Však si všetko môžeme napísať aj v robote. Aj sme si chvíľu písali a ako mi pripomenul nie veľmi pekne moju neveru, tak mi došlo, že mi to fakt asi nikdy v živote neodpustí a o to by ani nešlo, ale hlavne na čo si stále takto ubližovať? Neviem. Možno je to to, čo mu prvé napadne, keď si na mňa spomenie. Možno mi jasne dáva najavo, že medzi nami už nikdy nič viac ako kamarátstvo nemá šancu byť. A možno zase na pár mesiacov sa odmlčí. To už asi tak býva v mojom živote. 

"Ľúbil som ťa ľúbil, ako ľúbia muži, chvíľu áno a potom zas nie."

Štvrtok - Ráno sme sa zobudili už o pol šiestej, ale dosť sme ešte polihovali. Pampúšik chcel potom vyskúšať štvorkolku, čo včera priniesol s Drahým z pivnice, ale nešla. Vraj tam treba zmeniť nejaký kábel, ale ja neviem. Myslím, že to už môžeme rovno dať na jeseň do odpadu, lebo keď nefunguje, kto sa s ňou bude naťahovať. Ťažká ako svet je aj tak. 

GG z reklamačného mi hneď ráno písal kvôli tomu notebooku od Di, že ho nevie vyresetovať, lebo sa do neho nedokáže dostať. Potom prišla do toho jeho šéfka a ešte aj príjemka, takže hneď také perné ráno. Notebook som nakoniec vzala sem a s pomocou Di som sa do neho dostala a vyrestovala som ho a GG si ho bol okolo obeda zase vziať, takže pohoda.

Vedúca mi hovorila, že mi donesie ten dodatok a že to mám k 01. 05. 

Volal mi aj realiťák a sme predbežne dohodnutí, že v sobotu poobede sa môžem prísť na byt pozrieť. Tak som volala mamine, že prídem. Ona, že sa chystala ku starkej, ale že to môže preložiť, aby som nebola na dome sama, ak teda Pampúšik nepôjde so mnou. Hoci zrovna dnes ráno sa pýtal, kedy pôjdeme k babke Ivke. Tak uvidíme, keďže u neho sa to mení každou chvíľou.

Dočítala som Zakázané holky.

Piatok - Ráno som sa Pampúšika pýtala, či chce ísť teda so mnou k babke a povedal, že áno, tak som mu zbalila pár vecí, že aby som nemala veľa vybaľovania, keby si to rozmyslel. 

V práci bola celkom pohoda. Trochu som si písala s Ing., bo je hrozne zvedavý. 

Po práci som prišla domov, trochu som sa zakecala so susedom na parkovisku. Mi hovorí, že nemala ste opustiť manželovi, že išiel tam vedľa. Jáj, si reku hovorím, mala-nemala, teraz je to už aj tak jedno.

Tak sme dobalili posledné veci a vyrazili. Vrátila som sa ešte po plienky a potom sme už úplne v pohode vyrazili na diaľnicu a cesta bola takmer po Keksy úplne v pohode. Tam začalo pršať. Aké prekvapivé. No, nevadí.

Sobota - Striedavo pršalo a nepršalo, ale bola dosť zima. Pampúšik sa statočne rozkašľal. Paráda. Okolo desiatej mi volal pán z realitky ohľadom tej obhliadky. Dohodli sme sa na pol dvanástu, ale už krátko po jedenástej som bola na mieste. Bytovka bola ozaj teda na zaplakanie, aj to okolie. Chvíľu sme s Pampúšikom pozerali rozprávku, keď prišiel pán a vyrazili sme. Pršalo už menej. Byt je nádherný. Síce je kúpeľnička mikro, ale v zásade to nevadí. Izby boli možno až moc veľké a balkónik bol tak akurát na fajčenie, ale v zásade mi ani to nevadilo. 

V podstate som sa zamilovala. Strašne by som ho chcela, ale bojím sa, že nie som jediná.

Pampúšik zaspal v aute a potom už nechcel spinkať, tak sme sa najedli a boli sme sa prejsť trochu po dedine, ale bolo už chladno, tak sem sa vrátili dnu a hrali sme sa s legom.

Nedeľa - Dnes už toľko nepršalo. Pampúšik sa zobudil pomerne skoro. Chvíľu sme sa hrali v spálni a potom sme vyrazili pozrieť mmainu do obývačky. 

Mamina potom varila a rozhodla sa, že pôjde s nami k nám a bude sa starať o Pampúšika, keď je taký chorý. Drahý za celý deň nezavolal, takže pre neho to bolo trochu prekvapenie, keď sme prišli domov, ale nepovedal v podstate nič, iba to, či pôjdeme na nákup. Tak sme išli iba my dvaja do Tesca. Čakala som, že povie niečo v aute, ale nie, bol ticho.

Zastavili sme sa ešte v DMke po pár drobností a išli sme domov. Aj tak už bolo dosť neskoro. Pampúšik pozrel ešte nejaké rozprávky,  osprchovala som ho a išli sme spať.

Pondelok - Ráno sa mi veľmi nechcelo vstávať, ale tak nakoniec sme vstali a išla som s Pampúšikom k doktorke. Čakali sme tam takmer hodinu, čo tam bolo tak veľa ľudí. Popočúvala ho, popýtala sa a predpísala mu antibiotiká do nosa a nejaký sirup.

Prišla som domov a zhodnotila som, že na 10tu to už nestihnem, tak som sa vybrala do práce na pol jedenástu, však v piatok budem celý deň, tak to bude pohoda.

V robote celkom fajn. Pozerala som na nehnutelnusti.sk a najprv som nevidela "môj bytík" v obľúbených položkách. No, skoro som infarkt chytila. No, nakoniec som ho našla. Kto vie, či ešte mesiac na mňa počká. Keď nie, tak sa asi rozplačem. Teda, určite. Napísala som aj Ing. k meninám.

Keď som končila v práci, tak mi volal Drahý, že čo potrebujeme do tej fazuľovej polievky. Vravím, že však nech sa opýta maminy, čo tam treba a že či sa stretneme pred Tescom, ale Pampúšik ešte spal. Hovorím, že by ho mali zobudiť, ak to chcú stihnúť a aj tak celkovo. Tak mi volal, keď som tlačila uzávierku, že nech prídem pre nich pred bytovku. Vravím, že OK. Išli sme do Kauflandu, že len po zemiaky a fazuľu, ale boli sme skoro v každej uličke. Si hovorím, že toto ja už nezvládam. Na šťastie sme už potom išli domov.

Pampúšik nechcel takmer nič jesť, ale robili sme si v obývačke piknik a hrali sme sa spolu asi hodinu a pol na škôlku. Bolo to fajn. Zaspal pomerne neskoro a my s ním. Iba mamina pozerala životopisný film "Lietajúci Škót".

Týždeň 09. 04. 2024 - 15. 04. 2024

Utorok - Udržuj si odstup od ľudí, ktorí nikdy nepripustia, že urobili chybu...ktorí urobia všetko preto, aby si mal Ty pocit viny, že si schybil...

Jojo, budem sa snažiť, čo najviac.

Ráno som sa zobudila a nič sa mi nechcelo, ale išla som sa osprchovať. Myslela som si, že sa Pampúšik zobudí, ale nie, tak som ho okolo siedmej šla zobudiť, aby sme to ešte stihli do škôlky :-D Potom som trochu upratala doma, vybrala som zimné pneu z auta a išla som do mesta. Pred deviatou som bola pred bankou. Pani ma veľmi nepotešila, keďže vyrátala, že by mi mohli dať tak maximálne 70.000, čo ma na chvíľu teda dosť vykoľajilo, ale tak uvidíme, čo ešte povie poradca. 

Som aj pozabudla, že dnes tu nie je Vedúca, ale o to lepšie. Kolegyňa mi nakoniec vymení zmenu na 25. 04. Takže môžem ísť opäť s Pampúšikom na logo. Dúfam, že to dopadne lepšie ako včera. 

V práci pohoda. Po práci som išla za chalanmi na ihrisko, stretla sa tam rodinka Susan aj rodinka Romči, takže sme šli domov až po siedmej a keďže Pampúšik nespal v škôlke, tak už bol dosť K.O. 

Takže doma zjedol kúsok rožka a banán, sprcha a spánok. Obaja chalani zaspali a ja som išla pozerať Nemocnicu.

Streda - Nakoniec skončíš tam, kde máš byť, s kým máš byť a budeš robiť to, čo by si mal robiť.

No, to by sa mi páčilo. 

Ráno som sa zobudila a bolo zatiahnuté a nehorázne fúkalo. Pampúšik spinkal dosť dlho, som zvedavá, ako to bude budúci týždeň, keď budem musieť byť o 8mej v práci, ale nejako to zvládneme.

Počasie je naozaj bláznivé. Oproti včerajšku sa ochladilo asi o 10 stupňov, možno aj viac.

V škôlke som stretla Di a aj napriek vetru, sme sa asi hodinku prechádzali po sídlisku a opisovali našu zúfalostnú situáciu s mužmi. 

O pol deviatej som prišla domov, hodila som rýchlu sprchu, lebo som sa potrebovala zahriať, trochu som upratala, vybrala som bielizeň z práčky a povešala a utekala do auta. Vonku stále neskutočne fúka. Našla som celkom peknučký bytík v Môlči.

PREDAJ, 2 izbový kompletne rekonštruovaný byt, 2. p., balkón, 61 m2 | Nehnuteľnosti.sk (nehnutelnosti.sk)

Prišla výplata. Vyplatila som veci do škôlky a logopédiu. V práci viac-menej nuda. Striedavo som si čítala Čenkovej deti a Zakázané holky. 

Drahý mi volal tesne pred skončením v práci, že bude musieť ísť do roboty. Si hovorím, že no OK. Pampúšik sa napapal, osprchovala som ho a takmer ihneď zaspal. To vidieť, keď v škôlke nespí. 

Drahý prišiel okolo ôsmej, chvíľu sme sa rozprávali, ale v TV išli blbiny, tak som si ľahla do spálne a chvíľu som počúvala ešte na YT nejaké videá.

Štvrtok - Keď Ti ublížil niekto, koho miluješ, je lepšie mlčať. Pretože ak pre neho nič neznamená tvoja láska, čo budú znamenať tvoje slová?

Neustále sa pozerám na fotky toho bytu. Pripomína mi trochu PP. Tiež ma to k nemu neskutočne ťahá. Ach, PP. Už je to pomaly mesiac, čo mi napísal sám od seba a aj to, že nemá čas. Hej, napísať "dobré ráno" trvá tak tristo hodín. 

Ráno bolo krajšie ako včera, aj teplejšie. Hlavne, žiadny vietor. Najradšej by som sa niekomu pochválila tým bytom, ale nie je komu. Dievčatá ani nevedia, že mám takéto plány, hoci som to jemne povedala aj Di aj Susan. 

Keď som prišla domov, chalani doma neboli, ale našla som ich pred Susan bytovkou sa lúčiť, takže sme takmer ihneď išli domov. Najedli sme sa, chvíľu hrali, osprchovali a chalani obaja takmer ihneď zaspali. Išla som pozerať Nemocnicu. Dlho som nevedela zaspať. Možno je to tým, že by som sa chcela zajtra porozprávať so šéfkou. Možno to bolo kapučínom v robote. Možno tým rozhovorom s advokátkou. Nejako neviem stráviť, že by ma súd mohol donúť vrátiť sa do blízkosti druhého rodiča. Ide mi z toho normálne hlava vybuchnúť.

Piatok - Opakom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť. Kedysi mi toto povedala mamina a myslím, že má veľkú pravdu. Lebo nenávisť je veľká emócia, možno rovnako veľká ako láska. Ale ľahostajnosť? Tam predsa človek už necíti nič. Je mu to fuk. Do tohto stavu by som sa chcela dostať. Lenže ako? Ako mám zabudnúť, že aj to zlé má nejakú chuť? Ako mám k tebe prísť, keď teba delí odo mňa nenávisť?

V práci celkom pohoda. Chcela som sa porozprávať so šéfkou, ale nejako si nenašla na mňa čas. No, možno ešte na večer, keďže je 20 minút do konca. 

No, nakoniec sme ten rozhovor zvládli a že si to premyslí a dá mi v stredu vedieť a že to prerokuje aj s personálnym oddelením. Tak uvidíme. Presviedčať ju asi nemá cenu.

Len čo som prišla domov, išiel Drahý s kamarátmi na pivo a prišiel niekedy v noci. Spal v obývačke.

Sobota - Drahý išiel ráno s Pampúšikom na poštu a do obchodu. Potom vzal auto a išiel k bývalému kolegovi ho robiť. Celú noc som kašľala a ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať, ale nejako som sa premohla, osprchovala som sa a potom som išla s Pampúšikom do Dráčika kúpiť Smrtkinej malej nejaký darček, keď bol Pampúšik už pozvaný na oslavu. Spoločnými silami sme vybrali Lego a potom sme sa šli prejsť cez mesto, chvíľu sa hral na Košickej v tom veľkom pieskovisku a potom som ho nahovorila, že pôjdeme pozrieť tatina. Ten tam akurát nebol, že išiel kúpiť žiarovku, čo osvetľuje zadnú tabuľku s EČV, ktorá mi tam nesvieti už takmer dva roky a tvrdil mi, že sa tam nedá dostať a nakoniec ju vymenil priamo pred mojimi očami.  Akože nepovedala som nič. Aj tak som bola dosť vykoľajená, že to moje chúďatko malo dieru ako svet a že to budú tmeliť a brúsiť celý víkend a aj tak to asi nebude hotové. No, na parádu.

Urobili sme potom s Pampúšikom špagety a aj keď veľmi nechcel, nakoniec zaspal. Tak som trochu poupratovala, potom prišiel Drahý, zaspal, ale potom ho Pampúšik zobudil a išli ešte von na chvíľu. 

Nedeľa - Drahý ráno že ide robiť auto, Pampúšik chcel ísť veľmi s ním. On samozrejme nechcel, ale nakoniec ho vzal. Dosť sa ochladilo, aspoň ráno bolo pomerne chladno. Tak som žehlila, potom som napácovala mäso. Okolo dvanástej doniesol Drahý Pampúšika domov, že je hladný a unavený. Ten potom následne za ním asi polhodinu reval, že on chce tatíka. Išlo ma poraziť. Nakoniec sme to nejako zvládli. Najedol sa a mne sa už tak chcelo spať, ale jemu vôbec. Potom prišiel Drahý, že už doniesol auto a že ide s tým bývalým kolegom na pivo zapiť prácu. Tak reku, OK. Vzala som Pampúšika na chvíľu von, potom mu bolo teplo, tak sme išli domov, na to rozlial naschvál vodu z fľaše, tak som úplne vypenila. Do toho prišiel Drahý, že čo zas kričím a vrieskam, tak mu hovorím, že jeho Drahé dieťa len tak vylialo z fľaše vodu na dlážku, tak ho zobral vonku a ja som konečne aspoň trochu poupratovala byt. Niekedy mám pocit, že v robote je mi lepšie ako doma.

Pondelok - Ráno sa mi veľmi nechcelo vstávať, ale celkom dobre sme to zvládli aj s Pampúšikom. Do práce som prišla krátko po pol ôsmej a ešte mi kolega hovorí, že na čo čistím to predné sklo, keď bude pršať. Tak dúfam, že pršať nebude. 

V práci pohoda krížená s nudou. 

Keď som končila v práci, tak mi volal Drahý, že idú s Pampúšikom do knižnice predĺžiť platnosť preukazu, ale že asi bude pršať, že tak sa stretneme potom niekde v meste. Vravím si, že OK. Keď som odchádzala z práce, tak začalo popŕchať, no kým som prišla do mesta, tak už lialo. Samozrejme mi asi 4x volal, ale kým sme sa našli, tak už nadával, kričal. Proste bol premočený a hladný a ja neviem, čo všetko a samozrejme nedával pozor, čo mu hovorím. Lebo som musela hľadať miesto na zaparkovanie, čo je v okolí centra o piatej proste úplne nereálna úloha. A nie že by ma počkali v podchode, kde som mala tie balíčky, ale v úplne inom. Proste sme sa tam hľadali. Hovorím, som na námestí a on, že sem sa autom nedostanem. Hovorím, nie som autom, som na námestí pred kaderníctvom a že idú za mnou. Nešli. Proste, ja to už nedávam. Každý jeden deň krik a hneď nadávky, že ja som taká onaká, že neviem zaparkovať a podobne. Do toho mi napísal Ing. tak sme si vymenili pár sms a potom sa pýtal na Pampúšika a si hovorím, že v TV nič nejde, že mu môžem zavolať, ale nedvíhal. Tak si hovorím, že ho nebudem rušiť a potom mi volal späť a asi dve hodiny sme sa rozprávali. Akože bolo to také divné, síce sme sa rozprávali takmer dve hodny, ale aj tak sme si v podstate nič nepovedali. Teda nič moc osobné. 

Som ani netušila, že žije v byte, ktorý kúpili jeho rodičia. To by som aj ja prijala, mať rodičov, čo majú cez 100tisíc na investíciu. Hej, hej, nezáviď Nikuš.

Týždeň 02. 04. 2024 - 08. 04. 2024

Utorok - I miss you, I know we don´t talk anymore, but I really miss you.

Ráno som vstala, ale hrozne sa mi nechcelo, ale keďže som včera zaspala, musela som sa ísť osprchovať. Ani Pampúšikovi sa vôbec nechcelo vstávať, ale nakoniec sme to zvládli. Dokonca sme sa v škôlke stretli s LL. Pampúšik plakal, lebo boli všetky deti v jednej triede a nie v tej ich a nebola tam ani ich pani učiteľka, ale jeden chlapček z ich triedy tam totálne vyvádzal, takže som tam Pampúšika mierne vtisla, aby som stihla do práce. Podarilo sa. V robote bolo fajn. Pol dňa som "zabila" tým, že som pozerala byty v Keksoch, Bryndziarni a okolí. Nebude to úplne jednoduché, ale v Bryndziarni majú dosť bytov s pôdorysom, ktorý by sa mi páčil. 

Tesne pred koncom pracovnej doby mi volal Drahý, že bude musieť ísť do práce. Aké nečakané. Bolo krásne slnečno, len dosť veterno. Prišla som domov a nahovorila som Pampúšika, že pôjdeme do obchodu a potom sme išli do mesta poobzerať výzdobu a potom sa trochu pohral na tom veľkom pieskovisku. 

Akurát sme zaspávali, keď prišiel Drahý, ale ani za ním nešiel a zaspal, aj keď sa Drahý sprchoval a to teda slušne počuť do spálne.

Potom som s Drahým pozerala Nemocnicu. Riadne to pomotali. Úplne som skoro zabudla, že vo štvrtok idem s Pampúšikom na logopédiu do Hlavného mesta.

Streda - City, ktoré sa vracajú, sú city, ktoré nikdy neodišli. Takéto múdrosti na mňa chŕli hneď po ránu internet. No, ešte keby mi niekto poradil, ako tie city pochovať. To by bolo super.

Zobudila som sa pred pol šiestou, ale Drahý už nebol doma. Trochu som si čítala a potom som zobudila Pampúšika, nevyzeral 2x nadšený, ale tak čo už. 

Na šťastie dnes už boli v svojej triede so svojou pani učiteľkou. V práci celkom pohoda. Logopedička zrušila zajtrajšie stretnutie, tak som to nahlásila šéfke, potom, že či by som mohla v pondelok, ale to mám neskoršiu, tak som si s kolegyňou prehodila zmenu. No proste trochu chaos, však prečo nie.

Keď som parkovala pred bytovkou, tak som si všimla, že ma tam čakajú moji chalani a Susan. To bolo milé. 

Pampúšik potom kopol do dverí, tak som sa tak vytočila, potom mi hovorí, že ma nechce, tak som sa otočila a išla som sa prejsť. Ja už to tak nezvládam. Tieto večné kriky. Domov som prišla asi po 3/4 hodine a už to bolo celkom OK. Drahý urobil cestoviny s omáčkou štyri druhy syra, ktorá mi tak nechutí, ale zjedla som, lebo som už bola riadne hladná.

Potom odišiel do krčmy, že prispieť na pohreb pre toho chlapa, čo dostal infarkt a umrel. To som vedela, že ho už v tento deň neuvidím.

S Pampúšikom sme sa hrali s Legom a potom sme sa spolu osprchovali a ľahli sme si spať. Aj pomerne rýchlo zaspal, ja som sa prehadzovala. 

Musela som aj zaspať, lebo som nepočula Drahého, keď prišiel, ale keď som sa o pol jedenástej zobudila, videla som, že je pustená TV.

Štvrtok - Ja som na jednu stranu ako silná nezávislá žena a potom plačem v sprche kvôli frajerovi. No, kiež by to bol aspoň frajer. V mojom prípade je to ešte "lepšie" lebo to je človek, ktorý na mňa "nemá čas". Niekedy mám pocit, že som sa zasekla niekde na základke, čo sa týchto citových záležitostí týka.

Pampúšik sa zobudil o piatej ráno a aj napriek mojim snahám už nezaspal. Drahý zaspal do práce, ale myslím, že v konečnom dôsledku meškal asi len polhodinku. 

My sme sa potom s Pampúšikom vybrali do škôlky. Dnes si vzal plyšového Chasea, lebo pani učiteľka Čokoládka povedala, že Mica je príliš veľká. Tak OK.

V práci taká nudná klasika. Na reklamačnom hľadajú náhradu za kolegyňu, ktorá odchádza. Pri milote ich vedúcej im prajem veľa šťastia.

Okolo tretej prišiel poštár a to bol taký fešák. Úplne môj typ. Tmavý so svetlými očami. Aspoň nejaké rozptýlenie v tejto krásnej nude.

Vedúci skladu si prišiel po objednávku a pýtal sa na mojich chalanov a tak som sa ho opýtala, či je možné zmeniť zmluvu na neurčito aj skôr ako po roku a sa pýtal prečo a tak. Tak som mu to vysvetlila a on, že nech to riešim so svojou vedúcou, ale že by to nemal byť problém. Ešte počkám na to stretnutie v banke v utorok a uvidíme.

Chalanov som našla vonku, že ešte pôjdu do obchodu po pár drobností, lebo Drahý chcel robiť francúzske zemiaky. Tak som išla hore, dala som oprať a uvarila som vajíčka. Potom prišli chalani, dala som variť zemiaky, Drahý umyl riad a ja som sa hrala s Pampúšikom. Drahý potom poskladal zemiaky do jánskeho skla a dal to upiecť, osprchoval Pampúšika, lebo mňa buchol len tak z ničoho nič vankúšom, keď sme upratovali Lego a tak som na neho trochu nakričala, tak chcel samozrejme tatinka, ale uspávať som ho už mohla.

Potom sme pozerali spolu s Drahým Nemocnicu. Potom sme išli do spálne a Pampúšik spal cez celú moju stranu, tak som išla do spálne, aj tak som mala kopu myšlienok.

Piatok - Vstala som asi o pol piatej, chvíľu som počúvala nejakú hudbu a pozerala som byty v Bryndziarni na nete. Už mi z toho úplne šibe :-D 

When I´m sad you´re the first person I want to talk.  No asi tak. Len tak kecať na balkóne, kým fajčí. No, to sa už asi nikdy nevráti. Nevadí, pretože I, I´m stronger

 Keď som bola v práci, volal mi Drahý, že volal servisákovi, že v pondelok by mohol prezuť tie pneumatiky a pozrieť, čo mi to tam klepe vzadu, že okolo obeda budem doma. Reku hovorím, že sotva, keďže o 11tej je začiatok logopédie a že keď prídem domov. Takže do BA budem musieť ísť o dosť skôr, aby som stihla ísť ešte vybaviť výpis z úverového registra. Proste, tie jeho plány. Akurát, že sa často akosi dotýkajú aj mňa. 

No, uvidíme, čo bude v pondelok. Nechce sa mi tým stresovať už teraz.

15:55 hrajú Kým ťa mám...prečo? hádam 4-5 rokov som tú pesničku nepočula a za posledný pol rok ju hrali snáď 100x.  Hm...kým ťa mám, láska....

Po práci boli chalani vonku a tak som sa prezliekla a prišla za nimi, prišla aj Susan s Kubíkom. Bola som prekvapená, že má okuliare. Nič mi nespomínala.

Domov sme prišli už dosť unavení a chalani takmer ihneď zaspali. Toto im celkom závidím.

Sobota - I sent love, I received pain.

Chalani ráno išli na poštu a potom sme išli autom do Lidlu a umyť auto. Potom išli chalani ešte von a keď prišli, tak Drahý, že musí ísť do práce. Tak sme sa pochytili, lebo som sa opýtala, že prečo vždy musí ísť on a on, že však teraz mal dovolenku, že chodil šéf a tak a že o chvíľu bude naspäť. No, tomu som ja tak verila, ale keď som sa snažila uspať Pampúšika, tak prišiel, takže zo spánku už nebolo nič.

Takže krátko po druhej už išli von, že učiť sa na bicykel bez koliesok. Reku, OK. O chvíľu ma prišli zavolať von. Síce som chcela fotiť, ale tak som išla. No na biku to moc nešlo, lebo Pampúšik veľmi nerozumie, že musí udržať balans a zároveň veľa šlapať. 

Nedeľa - I said it once, I´ll say it again. No body is ever too busy if they truly care they will make time.

Takmer celý deň sme boli s prestávkami von. Pampúšik nechcel cez obed spať, tak sme išli na Amfik, ale boli sme len cca hodinku a išli sme k nám na sídlisko, kde boli takmer všetci. 

Nechce sa mi zajtra do Hlavného mesta nejako. Som sa ešte rozhodla, že pôjdem si vybaviť výpis z Úverového registra.

Pondelok - I don´t trust words anymore. I only trust actions. People can pretend to do a lot without being serious about it.

Ráno som sa zobudila, osprchovala a pozrela som autobus, ale nevšimla som si, že nejde až na Stanicu. Vychystali sme sa a keď prišiel autobus, tak som zistila, že ide len k Trom vežiam a že ten za ním pôjde až na Stanicu. Si hovorím, že nevadí, to nejako zvládneme, že ten cez dediny pôjde dlho. Haha. Len sme vyšli hore na výjazd, mi bolo jasné, že na dlho to bude aj toto, ale nejako som si hovorila, že na diaľnici sa to rozpustí. Haha. Išli sme len na začiatok Hlavného mesta asi hodinu. Tam sme nechytili spoj. Tak si hovorím, že nevadí, pôjdeme teda na logopédiu a potom sa uvidí. No, skrátene, pracovníci na registri boli do 12tej, my sme tam prišli o pol jednej. Takže nič z toho, tak sme išli do hračkárstva a následne busom, ktorý šiel cez všetky dediny domov. Do toho mi asi 5x volal Drahý, že kde som, kedy prídem, že ma servisák čaká na to prezutie. Takže doma som sa stihla vycikať a mohla som ísť do servisu. Tam mal chalan predo mnou ešte dve autá, takže mi opäť volal Drahý, že kde som, že on už musí ísť predsa do práce.

Keď som zaparkovala, tak akurát išla okolo Susan s Kubim, že idú na zmrzlinu a v tom momente vyšli z bytovky aj moji chalani, tak Pampúšik, že on tiež chce ísť na zmrzlinu. Tak sme išli. Síce ma už aj boleli nohy, čo sme celý deň chodili, ale zmrzlina bola super, nakoniec sme ešte zakotvili u nás na piesku, prišla aj Romča s deťmi a tak sem tam boli taká akoby pôvodná partia. Ja som potom Pampúšika okolo siedmej už vzala domov, lebo už mal úplne sklenený pohľad a veru doma poriadne ani nejedol, dve lyžičky kaše, sprcha a takmer ihneď zaspal.

Okolo pol deviatej prišiel Drahý domov a začal na mňa otázky, že či mám nejaký zdravotný problém. Kým z neho vyšlo, že si myslí, že som sa od niekoho nakazila, lebo som mala na vani gél na intímnu hygienu, tak som už začala pochybovať, či sme obaja dospelí ľudia. Potom so mnou začal rozoberať, že ako sa volal môj prvý chalan a podobné veci. No, som si aj hovorila, že na čo sa s ním vôbec bavím, lebo sme preskakovali z témy do témy, až sme skončili na tom, že treba opraviť tie ošúchance a všetko na aute. Nakoniec som sa zdvihla a išla som spať. On ostal v obývačke a zapol si TV.

Tú som išla okolo druhej vypnúť, keď sa prebudil na chvíľu Pampúšik, precikal sa, tak som ho prezliekla a pokúšala som sa zaspať.