Týždeň 09. 04. 2024 - 15. 04. 2024

Utorok - Udržuj si odstup od ľudí, ktorí nikdy nepripustia, že urobili chybu...ktorí urobia všetko preto, aby si mal Ty pocit viny, že si schybil...

Jojo, budem sa snažiť, čo najviac.

Ráno som sa zobudila a nič sa mi nechcelo, ale išla som sa osprchovať. Myslela som si, že sa Pampúšik zobudí, ale nie, tak som ho okolo siedmej šla zobudiť, aby sme to ešte stihli do škôlky :-D Potom som trochu upratala doma, vybrala som zimné pneu z auta a išla som do mesta. Pred deviatou som bola pred bankou. Pani ma veľmi nepotešila, keďže vyrátala, že by mi mohli dať tak maximálne 70.000, čo ma na chvíľu teda dosť vykoľajilo, ale tak uvidíme, čo ešte povie poradca. 

Som aj pozabudla, že dnes tu nie je Vedúca, ale o to lepšie. Kolegyňa mi nakoniec vymení zmenu na 25. 04. Takže môžem ísť opäť s Pampúšikom na logo. Dúfam, že to dopadne lepšie ako včera. 

V práci pohoda. Po práci som išla za chalanmi na ihrisko, stretla sa tam rodinka Susan aj rodinka Romči, takže sme šli domov až po siedmej a keďže Pampúšik nespal v škôlke, tak už bol dosť K.O. 

Takže doma zjedol kúsok rožka a banán, sprcha a spánok. Obaja chalani zaspali a ja som išla pozerať Nemocnicu.

Streda - Nakoniec skončíš tam, kde máš byť, s kým máš byť a budeš robiť to, čo by si mal robiť.

No, to by sa mi páčilo. 

Ráno som sa zobudila a bolo zatiahnuté a nehorázne fúkalo. Pampúšik spinkal dosť dlho, som zvedavá, ako to bude budúci týždeň, keď budem musieť byť o 8mej v práci, ale nejako to zvládneme.

Počasie je naozaj bláznivé. Oproti včerajšku sa ochladilo asi o 10 stupňov, možno aj viac.

V škôlke som stretla Di a aj napriek vetru, sme sa asi hodinku prechádzali po sídlisku a opisovali našu zúfalostnú situáciu s mužmi. 

O pol deviatej som prišla domov, hodila som rýchlu sprchu, lebo som sa potrebovala zahriať, trochu som upratala, vybrala som bielizeň z práčky a povešala a utekala do auta. Vonku stále neskutočne fúka. Našla som celkom peknučký bytík v Môlči.

PREDAJ, 2 izbový kompletne rekonštruovaný byt, 2. p., balkón, 61 m2 | Nehnuteľnosti.sk (nehnutelnosti.sk)

Prišla výplata. Vyplatila som veci do škôlky a logopédiu. V práci viac-menej nuda. Striedavo som si čítala Čenkovej deti a Zakázané holky. 

Drahý mi volal tesne pred skončením v práci, že bude musieť ísť do roboty. Si hovorím, že no OK. Pampúšik sa napapal, osprchovala som ho a takmer ihneď zaspal. To vidieť, keď v škôlke nespí. 

Drahý prišiel okolo ôsmej, chvíľu sme sa rozprávali, ale v TV išli blbiny, tak som si ľahla do spálne a chvíľu som počúvala ešte na YT nejaké videá.

Štvrtok - Keď Ti ublížil niekto, koho miluješ, je lepšie mlčať. Pretože ak pre neho nič neznamená tvoja láska, čo budú znamenať tvoje slová?

Neustále sa pozerám na fotky toho bytu. Pripomína mi trochu PP. Tiež ma to k nemu neskutočne ťahá. Ach, PP. Už je to pomaly mesiac, čo mi napísal sám od seba a aj to, že nemá čas. Hej, napísať "dobré ráno" trvá tak tristo hodín. 

Ráno bolo krajšie ako včera, aj teplejšie. Hlavne, žiadny vietor. Najradšej by som sa niekomu pochválila tým bytom, ale nie je komu. Dievčatá ani nevedia, že mám takéto plány, hoci som to jemne povedala aj Di aj Susan. 

Keď som prišla domov, chalani doma neboli, ale našla som ich pred Susan bytovkou sa lúčiť, takže sme takmer ihneď išli domov. Najedli sme sa, chvíľu hrali, osprchovali a chalani obaja takmer ihneď zaspali. Išla som pozerať Nemocnicu. Dlho som nevedela zaspať. Možno je to tým, že by som sa chcela zajtra porozprávať so šéfkou. Možno to bolo kapučínom v robote. Možno tým rozhovorom s advokátkou. Nejako neviem stráviť, že by ma súd mohol donúť vrátiť sa do blízkosti druhého rodiča. Ide mi z toho normálne hlava vybuchnúť.

Piatok - Opakom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť. Kedysi mi toto povedala mamina a myslím, že má veľkú pravdu. Lebo nenávisť je veľká emócia, možno rovnako veľká ako láska. Ale ľahostajnosť? Tam predsa človek už necíti nič. Je mu to fuk. Do tohto stavu by som sa chcela dostať. Lenže ako? Ako mám zabudnúť, že aj to zlé má nejakú chuť? Ako mám k tebe prísť, keď teba delí odo mňa nenávisť?

V práci celkom pohoda. Chcela som sa porozprávať so šéfkou, ale nejako si nenašla na mňa čas. No, možno ešte na večer, keďže je 20 minút do konca. 

No, nakoniec sme ten rozhovor zvládli a že si to premyslí a dá mi v stredu vedieť a že to prerokuje aj s personálnym oddelením. Tak uvidíme. Presviedčať ju asi nemá cenu.

Len čo som prišla domov, išiel Drahý s kamarátmi na pivo a prišiel niekedy v noci. Spal v obývačke.

Sobota - Drahý išiel ráno s Pampúšikom na poštu a do obchodu. Potom vzal auto a išiel k bývalému kolegovi ho robiť. Celú noc som kašľala a ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať, ale nejako som sa premohla, osprchovala som sa a potom som išla s Pampúšikom do Dráčika kúpiť Smrtkinej malej nejaký darček, keď bol Pampúšik už pozvaný na oslavu. Spoločnými silami sme vybrali Lego a potom sme sa šli prejsť cez mesto, chvíľu sa hral na Košickej v tom veľkom pieskovisku a potom som ho nahovorila, že pôjdeme pozrieť tatina. Ten tam akurát nebol, že išiel kúpiť žiarovku, čo osvetľuje zadnú tabuľku s EČV, ktorá mi tam nesvieti už takmer dva roky a tvrdil mi, že sa tam nedá dostať a nakoniec ju vymenil priamo pred mojimi očami.  Akože nepovedala som nič. Aj tak som bola dosť vykoľajená, že to moje chúďatko malo dieru ako svet a že to budú tmeliť a brúsiť celý víkend a aj tak to asi nebude hotové. No, na parádu.

Urobili sme potom s Pampúšikom špagety a aj keď veľmi nechcel, nakoniec zaspal. Tak som trochu poupratovala, potom prišiel Drahý, zaspal, ale potom ho Pampúšik zobudil a išli ešte von na chvíľu. 

Nedeľa - Drahý ráno že ide robiť auto, Pampúšik chcel ísť veľmi s ním. On samozrejme nechcel, ale nakoniec ho vzal. Dosť sa ochladilo, aspoň ráno bolo pomerne chladno. Tak som žehlila, potom som napácovala mäso. Okolo dvanástej doniesol Drahý Pampúšika domov, že je hladný a unavený. Ten potom následne za ním asi polhodinu reval, že on chce tatíka. Išlo ma poraziť. Nakoniec sme to nejako zvládli. Najedol sa a mne sa už tak chcelo spať, ale jemu vôbec. Potom prišiel Drahý, že už doniesol auto a že ide s tým bývalým kolegom na pivo zapiť prácu. Tak reku, OK. Vzala som Pampúšika na chvíľu von, potom mu bolo teplo, tak sme išli domov, na to rozlial naschvál vodu z fľaše, tak som úplne vypenila. Do toho prišiel Drahý, že čo zas kričím a vrieskam, tak mu hovorím, že jeho Drahé dieťa len tak vylialo z fľaše vodu na dlážku, tak ho zobral vonku a ja som konečne aspoň trochu poupratovala byt. Niekedy mám pocit, že v robote je mi lepšie ako doma.

Pondelok - Ráno sa mi veľmi nechcelo vstávať, ale celkom dobre sme to zvládli aj s Pampúšikom. Do práce som prišla krátko po pol ôsmej a ešte mi kolega hovorí, že na čo čistím to predné sklo, keď bude pršať. Tak dúfam, že pršať nebude. 

V práci pohoda krížená s nudou. 

Keď som končila v práci, tak mi volal Drahý, že idú s Pampúšikom do knižnice predĺžiť platnosť preukazu, ale že asi bude pršať, že tak sa stretneme potom niekde v meste. Vravím si, že OK. Keď som odchádzala z práce, tak začalo popŕchať, no kým som prišla do mesta, tak už lialo. Samozrejme mi asi 4x volal, ale kým sme sa našli, tak už nadával, kričal. Proste bol premočený a hladný a ja neviem, čo všetko a samozrejme nedával pozor, čo mu hovorím. Lebo som musela hľadať miesto na zaparkovanie, čo je v okolí centra o piatej proste úplne nereálna úloha. A nie že by ma počkali v podchode, kde som mala tie balíčky, ale v úplne inom. Proste sme sa tam hľadali. Hovorím, som na námestí a on, že sem sa autom nedostanem. Hovorím, nie som autom, som na námestí pred kaderníctvom a že idú za mnou. Nešli. Proste, ja to už nedávam. Každý jeden deň krik a hneď nadávky, že ja som taká onaká, že neviem zaparkovať a podobne. Do toho mi napísal Ing. tak sme si vymenili pár sms a potom sa pýtal na Pampúšika a si hovorím, že v TV nič nejde, že mu môžem zavolať, ale nedvíhal. Tak si hovorím, že ho nebudem rušiť a potom mi volal späť a asi dve hodiny sme sa rozprávali. Akože bolo to také divné, síce sme sa rozprávali takmer dve hodny, ale aj tak sme si v podstate nič nepovedali. Teda nič moc osobné. 

Som ani netušila, že žije v byte, ktorý kúpili jeho rodičia. To by som aj ja prijala, mať rodičov, čo majú cez 100tisíc na investíciu. Hej, hej, nezáviď Nikuš.