Týždeň 23. 07. 2024 - 29. 07. 2024

Utorok - Ráno bola na výdajni Slivka a potom som prišla ja, bola celkom pohoda. Celkom slušne sa ochladilo. Pampúšik stále dosť kašle. Obávam sa, že ho vezmem asi budúci týždeň k doktorke, aj keď sa bojím, že skončí na ATB, čo je takto cez leto super, keďže po ATB sa moc nesmie na slniečko. No, uvidíme.

Ráno som sa opäť stretla s LL, čo bolo super. Trochu sme pokecali, boli sme po pečivo do malého Tesca a že aj ona ide zajtra k zubárovi, tak mi to prišlo také vtipné, že obe ideme v rovnaký deň k zubárovi.

Pýtala som sa Drahého, či by chcel ísť so mnou a Pampúšikom vo štvrtok do kina a že áno. Tak som sa na to opýtala šéfky, aj Slivky, či by im to vadilo, že by som si vzala náhradné voľno a že nie, že úplne v pohode. Tak paráda.

Streda - Odviedla som Pampúšika do škôlky, najedla som sa a potom som si čo najviac vyčistila zuby ako sa len dalo, aby prvá návšteva u nového zubára neskončila hneď s tým, že mi bude vyberať jedlo niekde neviem z kade. Prišla som tam trošku skôr, aby som sa opýtala, či je možná platba aj kartou, keďže to som sa nikde na stránkach ani v recenziách nedozvedela. Urobili OPG RTG a išla som do kresla, kde mi viac-menej bolo zdelené, že nemám nejaký veľký akútny problém, ale že mám menšiu dierku v hornej šestke a že v rámci prevencie by som si časom mala dať vybrať obe osmičky horné, že v rámci toho, že sa nedostanem k ich umývaniu, že už boli obe opravované, že je tam riziko potom nakazenia aj sedmičky a tak. Inak to bolo fajn a prvého sme sa dohodli na dentálnu hygienu (už sa strašne teším :-D). Ale tak možno to bude lepšie ako u mojej bývalej zubárky.

Do práce som prišla vlastne len s hodinovým omeškaním. V práci totálna nuda. Po práci som bola na chvíľu s Pampúšikom von, ale ostatní sa pomerne rýchlo pobalili domov, tak sme šli aj my.

Ešte sme sa doma trochu hrali s Legom. Stále nedokážem pochopiť, kde sa nám mohli stratiť tie dve kocky, hlavne tá väčšia.

Dosť dlho nevedel zaspať, stále sa pýtal, že kedy už pôjdem do kina. Tak som zvedavá, ako to zvládneme.

Štvrtok - Ráno som vstala okolo piatej a Pampúšik bol pocikaný, nie nejako veľmi, ale bol. Tak mi to dalo poznanie, že ho budem musieť zobudiť aspoň raz za noc, nech sa ide vycikať. Tak som ho vyzliekla a ešte spali asi do pol ôsmej.

Potom sme sa vybrali do malého Tesca po raňajky, lebo sme už nemali čerstvé pečivo a akurát sme stretli LL, keď vychádzala zo škôlky, tak išla do Tesca s nami a potom sme ju boli odprevadiť. Aj keď sme ju odprevadili, tak ešte stále nebolo ani osem hodín. Tak sme sa ešte pohrali doma a okolo deviatej sme išli zobudiť Drahého a ten hneď bol na Pampúšika taký, že :"Buď ticho!". Je mi to tak hrozne ľúto, že je na neho taký nepríjemný a tak veľmi často. Viem, že tieto úžasné nočné tomu vôbec nepomáhajú, ale aj tak ma to veľmi bolí.

No nakoniec sme úspešne dorazili do kina, v kine nakoniec bolo plno detí a ich sprievodu. Pampúšik bol prekvapivo veľmi dobrý, aj keď po hodinke už začal dosť komentovať dej a dopytovať sa na to, čomu nerozumel, napr. prečo bola Skye najmenšia a prečo jej nenechali papanie a tak, ale v rámci toho, že za nami sa takmer sústavne rozprávali súrodenci, tak to bolo ešte úplne v pohode.

Potom som sa už dosť ponáhľala do práce, chcela som prísť na dvanástu, čo som stihla, ale Slivka už bola dosť nervózna a aj ma tak privítala so slovami, že kde som, ale neskôr sa mi ospravedlnila. 

Inak to bolo celkom fajn. 

Po práci som sa hrala s Pampúšikom už len doma, von sa nám akosi ani jednému nechcelo a na večeru sme si spravili krupicovú kašu. To som už dosť dlho nejedla a prekvapivo si celkom pochutnal aj on.

O pol jednej v noci som ho donútila ísť na záchod. Chúďa moje.

Piatok - Pampúšik vstal ešte pred šiestou a mne sa vôbec nechcelo vstávať. Ani neviem, ako prešiel tento týždeň. V práci toho bolo pomerne dosť, ako v piatok. Hneď ako som prišla návratka, pošta, dodáky, lebo Bryndziarka urobí nutné minimum, ale tak môžem byť rada, že tu nemusím byť na 10tkách celý týždeň, takže som vďačná.

Ale poobede už bol pokoj, takže vlastne pohoda.

Drahý prišiel z práce niekedy okolo hádam desiatej, že už naložili všetky kamióny. No, reku paráda.

Sobota - Drahý popoludní vstal pomerne skoro a chcel ísť s Pampúšikom do parku, ale bol ešte zatvorený, tak sme spolu išli do Lidlu na nákup  a potom ho zobral len k nám po okolí von a ja som zatiaľ uvarila tekvicovú polievku a potom, keď prišli chalani, tak trochu sme upratali a urobila som s Pampúšikom cesto na palacinky.

Najedli sme sa a mne sa tak chcelo spať, že som zaspala s Pampúšikom. Zobudila som sa asi o tretej, Drahého nikde nebolo. Došlo mi, že zrejme šiel na bike, lebo hovoril, že možno pôjde, ale tak nepovedal na isto, tak som nevedela. No čo už.

Pampúšik zjedol potom ďalšie dve palacinky a vybrali sme sa von. Nebolo nikde nikoho, ale asi hodinku a pol sme pobudli na bagrovom ihrisku. 

Drahý prišiel domov až po desiatej, v značne dobrej nálade, tak začal zase vyrývať. Za hodinu a pol jeho preslovu vlastne som sa dozvedela iba to, že u mojej mamy to smrdí a či sa nebojím, že Pampúšikovi ublíži nejaký pes a že sa už nedokáže pozerať na môj kyslý ksicht. No, lebo na jeho milučkú tvár je príjemné sa pozerať. 

Niekedy premýšľam, že na čo ja sa s ním vôbec bavím o týchto veciach, keď to má zmysel, že 0,0...

Nedeľa - Ráno som sa snažila, aby sa Drahý vyspal, čo najdlhšie, ale aj tak jedna z prvých viet, ktoré Pampúšikovi povedal bolo: Buď ticho! 

Tak výborne začal náš deň. Urobila som filé s kašou a bolo to fajn.

Nejako sa mi stále chcelo spať, hlava ma bolela, ale inak v pohode.

Pondelok - Začal mi posledný z troch poobedných týždňov. Už sa teším na dovču. Bryndziarka došla s info, že Úrad práce neschválil hromadné výpovede, že to budú dávať na dohodu a kto vie kedy. Potom prišla jedna baba zo skladu, že idú podpisovať výpovede, že si ich postupne volajú. Si hovorím, že no čo už, takže atmosféra úplne na nič. 

Vedúci dopravy bol za mnou asi 3x, že kedy príde Šéfka, že potrebuje peniaze, lebo že zajtra odchádza a že budúca bývala manželka mu nechce dať autosedačku pre synčeka a že ako ju neznáša. Som si tak povedala, že si pamätám časy, keď ju miloval. Ale tak on má v tomto úžasnom rozchodo-rozvodovom čase pri sebe aspoň Obchoďáčku, čo sám priznal, že je obrovské šťastie. To mu v dobrom závidím. Mne občas príde, že som na tomto svete už úplne sama.

Poobede mi volal, že idú von, že príde aj Susan. Si hovorím, to, že ide na pol dňa preč, to mi nedá vedieť, ale to, že idú von, čo by so zistila, keby prídem domov a byt prázdny, to mi volá. Zázračná logika, ktorú asi nikdy nepochopím.

Okolo pol piatej mi prestala ísť kartička v práci, takže super, nevedela som otvoriť žiadne dvere, takže som sa aj vymkla. Proste paráda. 

Zastavila sa tu aj bývalá šéfka s bábom. Bože, ten je tak rozkošný. To je také chutnučké <3 Si ešte pamätám, keď som minulý september bola na pohovore a mala ešte bruško. Občas mi tieto veci prídu hrozne dávno a občas ako včera.

Okolo pol šiestej prišla aj Šéfka, išla mi ešte vybaviť kartičku a urobiť preplatenia pre Vedúceho dopravy, aby mal na ráno. Tak dúfam, že zajtra kartička pôjde, lebo ešte ju budem tri týždne aj potrebovať :-D Ani neverím, že ma tu čakajú už len tri týždne.

Keď som prišla z práce, chalani boli von, tak som prišla za nimi a boli sme so Susan asi do pol ôsmej von.

Dosť dlho sme si večer s Pampúšikom pozerali fotky, takže išiel spať dosť neskoro, ale v zásade mi to nevadí, keďže zajtra nepotrebujem nikam nejako vstávať.