Týždeň 19. 03. 2024 - 25. 03. 2026

Utorok - Mám strašne pocit, že som sa vrátila do čias na rodičovskej. Proste rána také pomaličké, potom prechádzka, obed, spánok, upratovanie. Dnes mi moje drobátko zaspievalo: Kto mi šaty operie? Mamička! Bozkávam ju na líčka. Žiaľ, čo má byť ďalej alebo predtým som sa nedozvedela. Bolo pekne slnečno, ale dosť chladno. 

Keď prišiel Drahý z práce, zastavila som sa v Lidli, aby som sa zbavila dvoch vriec fliaš, ktoré mi dala mamina, bolo tam skoro 10€, takže sa to celkom oplatilo.

Nechcelo sa mi už veľmi variť, tak som si povedala, že kura na smotane sa prekladá na zajtra.

Streda - Ráno sme sa všetci zobudili a trochu sme sa motkali a tak a hovorím Drahému, že proste sa mi stále robia šmuhy na prednom skle na aute, že to asi nebude vodou do ostrekovačov, keď mi to robí aj po výmene vody. Tak sa išiel pozrieť na to a povedal, že stierače sú zničené, že sa môžeme zastaviť v jednom obchode s náhradnými dielmi. Tak si hovorím, že jasné, že to by bolo moc fajn. Tak sme sa tam zastavili a potom sme vyrazili do Malého Ríma. Už pri výjazde na diaľnicu mi bolo jasné, že prídeme tak s polhodinovým predstihom a tak aj bolo. Tak sme sa poprechádzali trochu okolo kliniky a potom som šla dnu. Bolo to celkom v pohode. To rozkvapkávanie očí bolo mierne nepríjemné, trochu to štípalo, ale iba chvíľku. Doktorka povedala, že tam vidieť drobné zmeny na cievach, aj mi to ukazovala na fotke, ale tak mne to nič nehovorilo a že mala by som počítať, že po 40tke budem mať okuliare. No, čo už. Má tato, má mamina, má babka, strýko, tak prečo ja nie.

Keď som vyšla, tak oči ešte reagovali na slnko a chalani objavili také malé ihrisko, ktoré patrilo ku kaviarni, ale na rozdiel od kaviarne, ihrisko bolo otvorené, tak sa tam Pampúšik chvíľu pohral. Skúsila som teda, či sa mi bude šoférovať a zvládli sme to až domov. 

Drahý potom musel ísť do práce. Ako inak. Vravím, že však si si nahlásil voľno. No, akoby to u nich niečo znamenalo. Tak sme s Pampúšikom varili a potom som sme si ľahli a spinkali.

Proste fakt si to užívam tieto dni a cítim sa ako počas rodičovskej. Konečne som s Pampúšikom viac. Pomaly sa mu robia z kiahní chrasty, ale mám pocit, že o to viac ho to svrbí.

"Prvá osoba, na ktorú ráno myslíš a posledná osoba, na ktorú večer myslíš je buď dôvodom tvojho šťastia alebo tvojej bolesti."

Alebo oboje :-D

Štvrtok - Ochladilo sa, ale zatiaľ aspoň neprší. Boli sme na chvíľu von, ale vidieť, že Pampúšika to samého už nebaví a chcel by nejakých kamarátov. Síce sám pekne povie, že by mohol detičky nakaziť a mali by bibinky. Môj zlatúšik <3

Piatok - Pohodový piatok, ani sa nám akosi nič moc nechcelo. Drahý mi volal, že šéf mu povedal, že v pondelok by mal ísť do práce, tak mu hovorím, že proste to nepôjde, že mne už nedajú voľno a tak. Tak, že bude musieť ísť naťahať čiary cez víkend. Tak reku OK, čo s tým človek narobí.

Večer mi potom hovoril, že rozmýšľa, či nepôjde na východ, keď má dovolenku. Tak som ostala z toho taká trochu rozhodená, ale v zásade, Pampúšik má už na 95% chrasty, takže v podstate, priebeh má od počiatku mierny. V podstate, malo by to byť OK. 

Boli sme s Pampúšikom von a potom mi prišla správa, že už mám pripravenú prvú objednávku zo Sinsay vo farby-laky oproti škôlke, tak sme sa tam vybrali a potom sme sa zastavili ešte v mini Tescu, ktoré vzniklo zo Žabky.

Drahý poobede, že či by sme nešli pozrieť nejaké tepláky a tenisky, tak sme boli najprv v Terranove a potom v Deichmanne a nakoniec ešte v Tescu.

Sobota - Ráno sme vstali, Drahý potom vzal Pampúšika na poštu a poprosila som ich, nech cestou kúpia pretlak a potom išiel Drahý do práce. S Pampúšikom som nakrájala mäso, pomáhal mi ho potom namarinovať a kým sa marinovalo, tak sme vybehli na chvíľu von, len pomerne dost fúkalo.

Potom sme si urobili mexický guláš a najedli sme sa.

Pampúšika som uložila a chvíľu som zaspala s ním a potom som išla žehliť.

Prišiel Drahý, tak som sa ho pýtala, či teda pôjdu na východ, tak sme pozerali spoje a že pôjde kúpiť lístok, tak mu hovorím, že začína pršať, že pôjdeme autom a že potom sa zastavíme v Kauflande po nejaké drobnosti. 

No, okienko na našej stanici bolo zatvorené, tak hovorím, že pôjdeme kúpiť lístok do Hlavného mesta. No, to Drahý hneď volal môjmu bratovi, že či robí a tak, potom spomenul, že sa možno zastavíme na hamburger. Na to Pampúšik, že on je hladný a chce hamburger. Medzičasom sa zotmelo a začalo liať. 

Drahý vybehol kúpiť lístky. Začínala som byť nervózna, lebo všade milión áut, úplne som nechápala, že čo je toľko áut v sobotu podvečer, ale OK. Drahý ma navigoval cestou, ktorou som vôbec nechcela ísť, lebo nerada chodím okolo električiek a hlavne na cestách, ktoré nepoznám. Na to Pampúšik, že on chce hamburger, tak reku zájdeme do Bernolákova do Mekáča, keď už to musí byť. Tam som samozrejme na tých dvoch úžasných kruháčoch zle odbočila, to už sme po sebe v aute všetci vrieskali. Proste nervy na drans. V tom Mekáči plné parkovisko akoby tam dávali "jedlo" zdarma. Ani vystúpiť z auta sa mi nechcelo, tak išli len chalani a ja som si poplakala. 

Nechápem, prečo takmer všetky naše výlety končia takto. Potom prišli chalani do auta, Drahý omylom objednal 4x kolu a ešte nejaký sprite a čaj, no proste mal tam 6 pohárikov po celom aute a samozrejme nadával.

Ani netuším ako sme prišli domov, chalani okamžite zaspali.

Ja som dlho nevedela zaspať, myslela som na PP. Ako mi raz povedal, že nemusím kričať, že je hneď vedľa mňa a mňa to tak upokojilo. Niekedy tak rozmýšľam, či by to s niekým iným bolo iné. Možno, ak by bol niekto pokojný. Neviem.

Nedeľa - Drahý išiel okolo ôsmej do práce. Asi po hodine a pol mi volal, že ešte niečo dokončí a ide. Mu hovorím, že maximálne o pol jedenástej chcem vyraziť, že by bolo fajn, keby okolo desiatej prišiel domov. Tak som ešte dožehlila nejaké zbytky a zbalila veci a proviant. Samozrejme o desiatej som začínala nervovať, že kde je Drahý, aby sme to stihli. Samozrejme dorazil tesne pred pol. Nevadí. O 10:31 sme vyrazili z parkoviska. Cesta bola super a mali sme takmer polhodinu času na stanici, tak sme išli na WC, obdivovali vlaky a električky a stihli si aj kúpiť nejaké bagety.

Nakoniec nastúpili, zamávala som im a vybrala som sa domov. Zle som niekde odbočila, takže som sa samozrejme previezla po okrajových častiach Hlavného mesta, ale bolo krásne slnečno, aj keď neskutočne veterno, ale to mi v aute nevadilo.

Bola som si kúpiť do Tesco-Žabky nejaké drobnosti, keďže včera sme v tom Kauflande nakoniec neboli a napísala mi Susan, že kde sme, že nevidela auto na parkovisku. Tak som jej to vysvetlila. Najedla som sa a pustila som sa do vypratávania skrine v spálni. No, to som nemala hádam robiť. Ja mám tých Barbie serepetičiek tak hrozne veľa. Samozrejme som rozoberala nejaké krabice, chodila s tým do smetiaka.

Okolo šiestej ma to totálne prestalo baviť a išla som sa prejsť okolo jazera. Bolo to také zaujímavé byť tam sama iba s podcastom od Niky.

(352) JÁN ŠVIHRA: ,,Vysávač nie je certifikovaná sexuálna pomôcka.” - YouTube

Potom som počúvala ešte nejaké videá na YT, čo som mala odložené a nakoniec som zaspala. 

Pondelok - Ráno som sa zobudila pomerne skoro. Osprchovala som sa a zabalila som bábiku pre jednu pani, aby som ju poslala, tak ako sme sa dohodli. Tak som potom vyrazila do jednej zásielkovne a potom do roboty. Trochu som sa bála, že čo tu bude a kto tu bude, ale bolo to fajn. Síce ma čakalo pretriediť vyše 300 mailov, ale bolo to v pohode.

Dokonca som sa so šéfkou dohodla, že zajtra prídem neskôr, keďže vo štvrtok budem celý deň. (Už teraz sa teším).

Prišla mi správa, že si môžem vyzdvihnúť aj druhú objednávku zo Sinsay. Tak sa tam zajtra ráno zastavím.

Pozvala som LL v stredu na kávu, keď už som sama doma.

Prišla som domov, prezliekla som sa a išla som teda vybrať veci z pivnice. Úplne som zabudla, že hneď na začiatku je pôvodná chladnička. Napriek počiatočným problémom, sa mi ju podarilo vybrať a vybrať aj stoličku na jedenie po Pampúšikovi, postieľku a nejaké ďalšie veci. Plus som rozobrala nejaké krabice. Ale je to tam tak celé napratané, že ten stolík som aj tak odtiaľ nedokázala vybrať. Keď som vychádzala k smetiakom, tak som si všimla, že nejaké auto zablokovalo výjazd z nášho parkoviska. Sused z vedľajšieho vchodu aj zavolal mestskú políciu. Som si myslela, že mu zavolajú a proste to príde vyparkovať a tak, ale oni povedali, že nič také nerobia. Hlavne, že vždy, že volajte políciu, oni budú kontaktovať majiteľa, ha-ha. Dali mu papuču. Sused nakoniec vyšiel cez trávu okolo bytovky. 

Keď som si šla kúpiť nejaké pečivo, tak som videla, že dvaja susedovci sa rozprávajú a človek v tom aute chcel odísť aj s tou papučou. 

Nemala som už chuť to nejako sledovať a len som dúfala, že do zajtra proste bude preč. Vytriedila som pár hračiek, s ktorými sa už Pampúšik naozaj nehrá a pustila som sa do triedenia Lega. Veľmi blbý nápad, ale tak chcem vedieť, či sú tie sady ešte ako tak kompletné.