Týždeň 05. 03. 2024 - 11. 04. 2024

Utorok - Pampúšik mal ráno trochu soplíky, aj kašeľ. Dala som mu všetko, čo som doma našla :-D Ako tomu ja hovorím, celú abecedu. Ale jedno dievčatko tam tiež kašľalo, mám pocit, že stále to isté.

V práci úplná pohoda. Kolegyne rozoberajú celý deň, či už príde naša šéfka s vynovenými prednosťami a či bude v piatok výplata. Uvidíme, mohla by byť. Objednala som si aj knihu, hoci som ešte kopu nedočítala, ale tak čo už.

Keď som prišla po práci domov, tak tam bolo ticho. Ledva som sa zobula, tak som vo vchode počula známy hlások. Si hovorím, že som si užila to ticho asi aj tri minúty, ale nevadí. Drahý, že musí ísť do práce. Nezvládla som sa nad tým ani rozčúliť a začala som robiť špagety. Pampúšik sa hral v kúpeľni a proste všade totálny "poriadok". Chcela som ešte povysávať, ale Pampúšik už začal byť unavený, potom ešte spadol zo stoličky na kachličky v kuchyni a slušne si udrel hlavu, tak chcel si ísť ľahnúť. Tak sme už ostali v spálni. 

Chvíľu trvalo, kým zaspal, ale nakoniec to bolo celkom skoro. Upratala som kuchyňu a začala som zbierať Lego v obývačke, keď prišiel Drahý. Pozerali sme spolu Nemocnicu, ale on popri tom už viac-menej spal.

Ja som si šla potom ľahnúť do spálne. Zobudila som sa okolo polnoci, lebo sa zobudil Pampúšik, ale potom zaspal a ja som išla vypnúť TV.

Streda - Zobudila som sa okolo druhej a neodolala som a napísala som PP. Aj mi odpísal. Tak som sa ho opýtala, či to chce medzi nami stopnúť. Jeho odpoveď "Ešte neviem, rozmyslím si to" ma teda veľmi nepotešila, lebo som už bola tak na 95% rozhodnutá, že by som chcela po tých mesiacoch, čo si píšeme, aj vidieť, aj keď mám z toho strach.

Kúpila som si Chormatičku oranžovú. Asi som sa vážne zbláznila. Betka ju zlacnila o 400kč + doprava zdarma, no neber to.

Došla už aj šéfka do práce. Mala taký svetrík, že ani nebolo vidieť, že má prsia spravené a neviem, tak za tú bolesť by som si už dala také, že by to bolo aspoň vidieť. Ale bola ešte riadne ubolená. No, to sa ešte bude dlho hojiť. Inak v práci totálna nuda. Čítala som si. Vzala som si aj denník do práce. Niektoré veci fakt asi nikdy nepochopím, čo sú v ňom.

Doma celkom pohoda, teda v rámci našich obmedzených možností.

Štvrtok - V práci celkom pohoda. Pár minút pred jednou mi volalo nejaké neznáme číslo, ale akurát som mala zákazníka, tak som to nedvihla, ale obratom som volala späť, číslo bolo obsadené. Následne mi volal Drahý, to už som si bola na 100% istá, že volajú zo škôlky, čo mi Drahý aj potvrdil. Že ide po Pampúšika, že vracal a že plače a tak. Tak som mu povedala, že nech mi dá minútku, že sa skúsim dohodnúť so šéfkou. Nemala s tým najmenší problém, hneď ma pustila, takže krátko po jednej som už bola v škôlke. Nakoniec vysvitlo, že negrckal, len ho nadrapovalo, že má hlieny (áno, má) a že z plaču proste sa zakuckal. Aj keď som sa nedozvedela, čo bola príčina toho plaču. Proste zastupujúca pani učiteľka sa zľakla. Doma už vystrájal. Prevrhol aj pohárik s narcisom, nevadí, aj tak už umieral. Nakoniec sa mi ho podarilo uspať. 

Napísala mi pani, u ktorej som si dala šiť softshellové nohavice pre Pampúšika, že príde trošku skôr. Nevadilo mi to, keďže sme už aj tak boli doma.

Krátko na to prišiel Drahý a ja som sa vybrala do obchodu. Najprv som šla do Lidlu, tam som stretla bývalého kolegu z elektrární a aj pani poštárku, ktorá chodí k nám na firmu. Má veľmi peknú dcéru. Potom som sa zastavila ešte v Coopke a tam som si zo zásielkovne vyzdvihla knihu. K nej som sa už ale nedostala.

Večer som pozerala Nemocnicu, Drahý zaspal. Dokonca, keď ho Pampúšik buchol, tak sa mu vyhrážal, že mu zlomí rebro a proste zase mal takú náladu, aj autíčko mu zobral, lebo ho chcel namočiť do džúsu. No, niekedy je to s nimi dvomi náročné.

Do polnoci som si písala s Hamty. Veľmi príjemne sme si pokecali.

Piatok - Trochu som čakala, či si ráno neprečítam aspoň to obligátne dobré ráno, ale nie...Nechcelo sa mi moc vstávať, ale potrebovala som sa ešte osprchovať, takže som sa prebrala v polo studenej vode. Potom sme sa vychystali do škôlky a práce. 

V robote celkom fajn. Kolega z príjmu nám nechal každej ružovú ružičku a dispečer z dopravy nám dal balenie lentiliek. Pôvodne som ich chcela nechať Pampúšikovi, ale nakoniec vyhrala moja nenažranosť :-D 

Chcela som si aspoň trošku nadrobiť včerajšok a ostať aspoň o polhodinku dlhšie. Krátko pred piatou mi volal Drahý, že kde som, že kamarát mu prišiel nastaviť okná. Tak som mu povedala, že akurát končím v práci. Aj tak som sa ešte zastavila pri Jednote a vyzdvihla som si odtiaľ Chromatic Barbie. Potom som prišla domov, dostala som kvetiny a Drahý následne odišiel na pivo, lebo to sľúbil tomu chlapíkovi, čo nám prišiel nastaviť tie okná. 

Prišiel domov okolo ôsmej-pol deviatej.

Sobota - Okolo pol tretej som sa zobudila, že mi je hrozne zle, skútilo mi črevá, aj žalúdok ma bolel, aj som sa dovracala. Potom som sa budila každú hodinu. Ráno som bola úplne mŕtva a stále mi nebolo dobre, ale už som nevracala. Chalani ma na šťastie väčšinu dňa nechali polehovať. Drahý aj navaril aj opral, aj zobral Pampúšika von. Podvečer mi už bolo o kúsok lepšie.

Nedeľa - Nebolo mi ešte úplne dobre, ale o mnoho lepšie. Niečo málo som aj zjedla, hlavne vodu z vývaru. Keď Pampúšik zaspal, Drahý sa išiel bicyklovať a ja som začala žehliť. Do toho som si pustila nejaké podcasty a skončila som akurát, keď sa vrátil a akurát sa zobudila ja Pampúšik. Hneď mi zadrel, že prečo som tú bielizeň aj neodložila, tak som mu povedala, že som nechcela ísť do spálne, kým Pampúšik spal. 

Potom sa spolu išli okúpať. Akože nepochopila som prečo to nepočkalo do večera, ale nechala som to tak. Zatiaľ som aspoň poukladala veci do skrine. A potom začal byť na Pampúšika taký, že keď nezačne poslúchať, nech si do 24 hodín zbalí veci a môže ísť kam chce. Skoro mi oči vypadli, dieťa úplne vystrašené, tak mu hovorím, že aký je problém a on, že ma ľutoval, že mi je zle a všetko robil a že či by som ho ja tak ľutovala, keby jemu bolo zle a proste, že som celý deň len na mobile a takého veci a že večne je u nás bordel, ale že koľkokrát si ho on sám urobí. Ako keď ide jesť, keď je poupratovaná celá kuchyňa a potom to tam nechá ako minulý týždeň, tak už ani nemalo cenu rozoberať a potom zase začalo, že keď som taká nespokojná, že tam sú dvere, tak som mu rovno povedala, že sama neodídem, na to nech zabudne a začal sa zase vyhrážať právnikmi a neviem kým všetkým možným. Tak hej, tých právnikov som videla pred tromi rokmi. 

Pampúšik potom nemohol dlho zaspať, čo sa mu ani nečudujem. Okolo deviatej som išla pozerať zo záznamu Ivetu a potom som pozerala nejaký ďalší film. František je děvkař. No, chcela to byť veľká komédia, ale teda videla som už ja lepšie, ale ako oddychovka niekomu, kto nemohol spať, to bolo OK.

PP sa neozval, ostáva mi pri jeho troch bodkách stále len odoslané v streda...Začínam mať o neho strach, keby tam bolo aspoň zobrazené, tak OK, ignoruje ma, ale takto. 

Mám sto chutí mu napísať aspoň smsku, ale trochu mám strach, či to už nie je moc, ale nepáči sa mi to. Vôbec.

Pondelok - Zaspala som asi o druhej alebo tak nejako, sama neviem. Zobudila som sa, keď Drahý začal behať po byte, ale okamžite som zaspala znova. Zobudila som sa, keď Pampúšik za mnou prišiel do obývačky, to bolo krátko pred budíkom, asi okolo 06:05. Bola som rozbitá. Pampúšik síce povedal, že je ešte nevybúvaný, tak sme sa presunuli do spálne, ale začal sa hrať, takže mi bolo jasné, ktorý z nás je ten nevybúvaný. Nevadí, nejako som sa prebrala a vychystali sme sa. Síce neskôr ako zvyčajne, ale stihla som si ísť ešte domov poupratovať a zobrať nejaké veci a potom som vyrazila za terapeutkou. Prišla som tam s desať minútovým predstihom, lebo som to našla raz-dva.

Terapeutka bola veľmi milá baba a terapia bol skutočne neskutočne silný zážitok. Koľko je toho v podvedomí, to by človek neveril. 

Do práce som dorazila pred pol dvanástou, takže mi chýbajú "iba" dve hodiny. Plus tých 3,5 zo štvrtku. Mám čo naháňať. 

V práci celkom nuda, síce hneď ako som prišla dve reklamácie, ale obe vyzerali v pohode. Mrholilo a neskutočne sa mi chcelo spať.

Napísal mi Drahý, že vracia v práci a že sa vypýta domov. Si hovorím, však OK. Bude to mať ťažké, keďže ja som dnes do 18tej, ale tak hádam zvládnu. Keď tak, tak pustí malému opäť telku ako cez víkend.

Neskôr som zistila, že 28. 03. sú už prázdniny a ja si nemôžem zobrať dovolenku, lebo má tam už kolegyňa, to bude Drahý zase rád. Fakt obdiv všetkým samorodičom, ako tieto veci zvládajú.

Chcela som si v práci čítať, ale vôbec sa mi nedalo sústrediť. Po pár stránkach som kontrolovala telefón, hoci mám zapnuté upozornenia, takže keby mi priletelo "lietadielko", tak to uvidím. Nemám rada, keď si môj mozog "musí" vymýšľať, čo sa deje, lebo ten vymyslí aj to, čo neexistuje. Prišla na to tá jeho? Tomu dávam malú šancu, ale tak stať sa mohlo. Skôr mám však pocit, že sa niečo stalo jemu a to ma desí. A možno sa už rozhodol, že sa prestaneme baviť, akurát mi to nedal vedieť a ukončil to tak ako ja pred rokmi. Možno sa raz dozviem, kde je pravda. Možno to takto má byť. 

Keď som prišla domov, Drahý sa presunul z gauča do postele, čo som úplne očakávala. Chcela som sa porozprávať s Pampúšikom, ale hlavne som chcela, aby sa navečeral, tak som mu ohriala polievku a nakŕmila som ho, lebo utekal k TV, ktorá asi hrala celé dve hodiny, od kedy prišli zo škôlky, čo som tiež očakávala a tak ma to ani nijako zvlášť nerozhodilo. Potom sme sa chvíľu hrali, ale keď som ho chcela osprchovať, tak už vyvádzal, lebo už začínal byť unavený. Tak vykukol Drahý z postele, iba čo sme sa trochu chytili, ale iba tak cvične, že čo to dieťa zase vyvádza a ja hovorím, že nevyvádza, hrá sa. Nakoniec sme to všetko úspešne zvládli a obaja chalani zaspali ako nič. Aj keď som bola veľmi unavená, nevedela som zaspať. Čítala som si opäť ten denník z 2017. Našla som aj jeden z 2019/20. Ale ten ma teraz moc nezaujímal. 

"chcem ťa tu mať"

Aj ja Teba, resp. momentálne by mi úplne stačilo vedieť, že si OK. 

Premýšľala som, že mu napíšem smsku alebo mail, ale nakoniec som si povedala, že by to asi nebol dobrý nápad. Možno so mnou nechce hovoriť.