Ahojte priatelia 💕 Dnes vám sem dám úvahu na tému, ktorá nie je extra veselá. Najprv by možno mala ozrejmiť, čo ma k tejto úvahe doviedlo. Včera som dostala na massengeri veľmi zaujímavú správu: Ahoj Nikky, prosím ťa, neostali Ti po malom nejaké vecičky pre novorodenca? Pomôže čokoľvek: cumlík, fľaška, oblečenie, plienky. Proste čokoľvek....
A pod tým fotka bábätka, uvažujúc podľa ružových vecičiek, dievčatka.
Na rýchlo prežívam šok, síce s touto osobou nie som extra v kontakte, ale že by mi ušlo tehu? Pár minút písania a premietnutia toho, čo mi po malom ostalo...no pre úplne nové bábo toho veľa nie je, to som už v záchvate upratovania porozdávala, ale niečo vymyslíme.
A tak sa dozvedám, že známa sa k malinkej dostala ako slepá kura ku zrnu, ako sa hovorí. Jej sestra sa jej totiž v pôrodnici vzdala, podpísala pri plnom vedomí, že sa vzdáva rodičovských práv (a aj povinností a to hlavne, že?). Nie, nesúdim to, neviem, čo k tomuto rozhodnutiu dámu primelo. Len, len to proste ako mamina nedokážem prijať. Nechcem napísať, že toto by som neurobila. Neviem, čo je za tým. Možno by išla aj na potrat, ale už sa nedalo. Neviem. Iba si neviem predstaviť, že vynosím a porodím dieťatko a nechám ho pár dňoch spolužitia v nemocnici (nie, nejednalo sa o anonymný pôrod, že by dieťatko bolo vopred určené na adopciu).
Priznám sa, že od včera na malinkú neustále myslím a v hlavne sa mi točia všakovaké myšlienky. V prvom rade je to obrovská vďačnosť k mojej Mom, že sa takto nezachovala, že ma vynosila, porodila, vzala domov a starala sa o mňa a vychovala ma ako najlepšie vedela.
Potom pozerám na Pampúšika a nedokážem si predstaviť, že by som ho tam nechala po tom ako mi ho doniesli o piatej ráno a ja som uvidela piaty element, dokonalé stvorenie, niečo extrémne nádherné. Áno, mali sme ťažké začiatky, aj v nemocnici boli krízy, o ktorých vám sem ešte niekedy napíšem, ale ani raz sa mi v hlavne neotočilo, že by som ho tam nechala.
A takto sa známa stala maminou v priebehu v podstate pár hodín(dní). To musí byť obrovský šok a hlavne nepripravenosť. Ja som mala na vytvorenie si vzťahu a podmienok pre Pampiho 7,5 mesiaca. Neviem si predstaviť, že by som to všetko mala stihnúť v priebehu pár dní (hoci viem, že sa to dá, keď sa musí).
Milá A. prajem Ti do života veľa veľa veľa veľa ale extrémne veľa lásky. Neviem, ako šetrne Ti raz Tvoji rodičia povedia, že tvoja bio mamka sa Ťa vzdala a asi len ona vie prečo. No to nevadí, máš úžasných rodičov, ktorí Ťa už teraz extrémne ľúbia a my im pomôžeme ako budeme môcť.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťNa šťastie ❤️ už sa teším, až niekedy uvidím babiku na živo
OdstrániťI když pro většinu matek (a vlastně žen všeobecně) je to nepochopitelné, někdy naopak vzdání se dítěte může být vůbec to nejlepší, co pro něj jeho bio matka udělá. Je asi lepší vyrůstat v milující rodině, než s lidmi, kteří ti neustále dávají najevo, jak jsi nevděčná a nevážíš si toho, že se kvůli tobě obětovali. Případně ještě v horších podmínkách...
OdstrániťJiti, plne súhlasím, to fakt radšej sa vzdať alebo rovno podstúpiť anonymný pôrod. Mňa skôr zarazilo to, že malinkú porodila, pár dní sa starala a potom neviem. Žiaľ, o skrat sa nejednalo, že by si to po pár dňoch rozmyslela. No súdiť to nemôžem, ani nechcem, skôr ma to zaujíma ako psychologičku amatérku :-) Malinká sa má k svetu, z času na čas dostanem nejakú fotku s pokrokom :-)
Odstrániť