Téma mesiaca október: rodina

Ahojte priatelia 💞 prajem vám krásny deň.

Najprv som mala mala ambíciu vyjadriť sa aspoň k jednej téme mesiaca každý mesiac (😁😁😁😁😁 moje vnútorné ja sa zadúša smiechom). No tento mesiac ma oslovili obe témy a dúfam, že sa stihnem vyjadriť k obom. Teda minimálne k téme rodina sa určite vyjadriť chcem.

RODINA pre mňa znamená taký nejaký strop, rodina je pre mňa niečo také posvätné, niečo, za čo som ochotná bojovať, možno až za hranice. Úprimne si neviem predstaviť, že by som sa s niekým s rodiny nebavila, že by som sa nesnažila o urovnanie vzťahov. Dosť sa trápim aj tým ako sa rozkmotrili naše vzťahy so starými rodičmi Pampúšika. Je to také zvláštne, v podstate by mi to mohlo byť jedno, ale tak sú to synčekovi starí rodičia a ja by som s nimi rada vychádzala aspoň slušne, nič zlé mi neurobili, dovolím si tvrdiť, že ani ja im, aj keď chápem, že to môžu vnímať inak, ale príde mi to celé také, ja neviem. Neviem si predstaviť, čo by mi musel urobiť človek, aby som sa mu neozdravila. Ako ja viem, že to nehovorí nič o mne, ale aj tak sa cítim taká nejaká ja neviem akože čo som to za človeka, keď ma niekto ani neodzdraví. Áno, ja viem, hovorí to o ňom, nie o mne, ale ten sebaponižujúci pocit tam ostáva, ale opäť som "Fidelína" a odbáčam od toho, čo som chcela.

Priznám sa, že som neuvažovala nad založením rodiny. Kto ma pozná vie, že som nechcela mať deti. Pred dvomi rokmi, keď som otehotnela, sa všetky tieto moje názory neskutočne zmenili. Hovorí sa, že dieťa ženu/dievča zmení a tiež sa hovorí, že je to klišé. Poznám pár dievčat/žien, ktorým to priority teda nezrovnalo ani náhodou, ale sama za seba môžem napísať, že mne to teda hodnoty prehodilo neskutočne. Už počas tehotenstva som získala hlavne v práci taký automatický nadhľad, nie že by ma niektoré veci už nerozčuľovali, ale ako som vedela, že čoskoro tam už nebudem a že stres bábätku nerobí dobre, dostávali sa všetky tie okolnosti na úplne inú úroveň. Chceš dať telefóny na poličku úplne na kraj, daj, však teba budú zháňať, keď padnú z 5m výšky, nie mňa. Alebo som ich jednoducho preskladnila bez slova komukoľvek. Ale aj tak celkovo, to vedomie, že máte vnútri svojho tela živého tvora, to je niečo neskutočné. 

Tehotenstvo a materstvo mi otočilo dá sa povedať celý život, hlavne ten vnútorný. Možno navonok vyzerám stále tá istá Nika ako aj predtým, ale v hlave, v srdci, v myslení, v cítení nastal tak obrovský prevrat, že by som povedala, že takého ja nie som schopná.

Rodina je základ. Rodina je všetko. Vážte si members of family, nech sú akíkoľvek, nech s nimi nesúhlasíte. Nikto nie je dokonalý, ale raz môže nastať fatálna situácia a vy už nedostanete možnosť povedať niekomu niečo dôležité. Niekedy sa bojím, že moja starká neuvidí svojho pravnúčika. Úprimne, ani neviem, či by mala záujem, ale ja by som to veľmi chcela. 

Keď som bola mladšia, hovorila, že ona už čaká len na moju svadbu, že potom už umrie (hej, starší ľudia mávajú vo veľkej obľube tieto pohrebné reči 😕😱). Kedysi som jej so smiechom hovorila, že to bude asi žiť večne. Dnes si to myslím tiež, teda, to, že sa nevydám, ale dnes mi je to už ľúto. Myslím, že v kútiku duše sa každá žena chce vydať, mať deti, mať rodinu a ja tiež. 

Dúfala som, že v blízkej dobe budeme mať všetci rovnaké priezvisko, teda Darca, Pampi a ja, že budeme "skutočná" rodina. Je rovnaké priezvisko dôležité? Pre mňa áno. Viem, som možno naivná, možno sú moje sny úplne mimo realitu, ale sú moje...

Viem, poznám rozvodové štatistiky a partnerské štatistiky sú na tom ešte horšie, akurát tie matrika nezaznamenáva. 

Tak na dnes radšej všetko. 

Ľúbte sa, konajte dobro a vážte si samých seba a svoju rodinu.

N.K.

Hádky

Ahojte priatelia 💖

V poslednej dobe často myslím na pár viet, ktoré mi povedala Ľadová kráľovná. Mnohokrát sa stretávam s názorom, že by som ju mala nenávidieť. Nemyslím si. Nenávisť je pre mňa veľmi vysoká a veľmi negatívna emócia, teda veľmi vysoko negatívna emócia, ktorú si dovolím tvrdiť k nikomu necítim a úprimne si neviem predstaviť, čo by mi človek musel urobiť, aby som došla k tomu, že by som ho skutočne nenávidela, ale nie o tom som chcela. 

Ak si dobre spomínam (jasné, nespomínam), tak by to malo byť presne mesiac, čo sme sa stretli. Ak si dobre pamätám, tak to bolo deň pred Martinou, takže 08. 09., ale možno sa mýlim a ono to nie je vôbec podstatné. Podstatné je, že mi povedala, že sa s Darcom spermií nehádajú. Úprimne, dosť ma to prekvapilo, pri jeho cholerickej povahe ma to zaskočilo, ale keď som si to premyslela, je jasné, že sa nehádajú. Nemajú sa prečo, deti jej nevychováva, však nie sú jeho. Financie spolu neriešia, ona sa vie zabezpečiť sama, milostný život im zrejme funguje a vyhovuje, tak veľmi nie je o čom sa hádať. Okrem toho sú vo fáze zamilovanosti, kde ľudia prirodzene veľmi veľa prehltnú, ignorujú.

Naše vzťahy sa veľmi ťažko porovnávajú, lebo my dve voči nemu máme úplne iné postavenie. Ja s ním mám dieťa, do istej miery som závislá od jeho financií (áno, nerada to priznávam, ale je to tak), do istej miery som závislá od jeho pomoci (no, žiaľ je to tak, keďže moja najbližšia rodina je síce 30km odo mňa, ale neviem si predstaviť, ako by reagoval môj brat, keby mu poviem, aby postrážil 15 mesačné pomerne akčné batoľa a tiež akoby som to skĺbila s jeho prácou), ona má s ním vzťah cca päť mesiacov, ja 4,5 roka...Už z týchto dôvodov dochádza medzi nami ku konfliktom až hádkam dochádza, či často, nečasto, to neviem posúdiť. Od počiatku nášho vzťahu a zároveň spolunažívania to bolo také malé Taliansko s dvomi aktívnymi sopkami. Kdež to Ľadová kráľovná mi trochu pripomína Miga. Taká vyrovnaná až pôsobí chladne, hoci dnes už viem, že až taká ľadová nie je. Myslím si, že len veľmi málo žien je naozaj reálne ľadových. Niektoré sa tvária, niektoré sa tak naučili žiť, lebo boli donútené, ale myslím, že vnútri sú všetky horúce.

Tak to bude na dnes mojich úvah akurát dosť.

Ľúbte sa, konajte dobre

N.K.

Od tety

Ahojte priatelia 💟 Ak sa mi to všetko pekne podarí nastaviť, tak vám prajem pekný piatok. Čas chváta a čoskoro sa blížia ďalšie Vianoce a mne je jasné, že som vám nepredstavila ešte ani darčeky, ktoré Pampúšik dostal na prvé Vianoce, tak si dnes predstavíme darčeky, ktoré dostal od rodiny Milého mladšej sestry:

Ponožky boli dosť sklamanie, nakoľko sa skĺzavali, takže myslím išli niekam ďalej.

Tepláčiky super. Tuším sú to 80tky, ak mi dobre pamäť slúži, každopádne ich využívame ešte stále.

Bodynko. V skutočnosti má krásnu zelenkavú farbu. Bolo využívané málo, nakoľko malo veľkosť, ktorú Pampi dosiahol v lete a teraz mu už je malé a išlo chlapčekovi slečne Bytnej.

Hrzyadlo od Canpolbabies. Pamiho nezaujalo, ale to žiadne hryzadlo. On radšej hryzie Barbie kefy (trebárs dnes). S týmto hryzadlom sa u nás doma existuje ešte taká príhoda, že ja som ho považovala za dinosaura, tuším stegosaura, proste takého s tými tromi lopatkami a Milý mi na to hovorí, však je to ježko a má aj jablko a dodnes(asi pol roka potom) sa na tom smeje.

Od susedky-nesusedky

Ahojte priatelia 💕 prajem vám krásny štvrtkový večer. Totálne nestíham, ale situácia v našej telenovele sa na chvíľku upokojila, tak mám opäť energiu písať a tvoriť, tak vám sem dnes dám fotky balíčka, ktorý som dostala od susedky, ktorá už medzičasom nie je naša susedka, keďže sa odsťahovala, ale pani má vnúčika o niečo staršieho ako je náš Pampúšik, tak nám jej dcérka posunula po malom nejaké vecičky, tak si to dnes dáme tu:

Svetrík sme veľmi nevyužili, bol síce v dobrej veľkosti, ale bolo leto a svetrík teda mal Pampúšik na sebe asi raz. Ani neviem, komu som ho posunula.

Nádherná vestička. Podobne ako svetrík, proste prišla v zlom ročnom období, inak by bola určite využitá viackrát. Posunula som ho ďalej slečne Bytnej.

Aj keď bolo leto, tak body bez rukávov som Pampúšikovi neobliekla, ja sama si spálim najčastejšie plecia, tak mám pred takýmito vecami rešpekt.

Ponožky 💗 Tak tie boli využité často a veľmi a v podstate po Pampúšikovi boli už zralé iba do smetí.

Klobúčik. Tento klobúčik bol z celého balíčku využitý najviac. Pampúšik ho akceptoval zo všetkých letných pokrývok hláv najlepšie a aj mu najlepšie sedel. Veľká VĎAKA

Milka White Almond and Coconut

Ahojte priatelia 💕 Tak vám tu v poslednej dobe prezentujem len tie smutnejšie veci z môjho života a už ma to akosi samú nebaví, tak som sa rozhodla, že vám sem dá recenziu na moju poslednú vyskúšanú sladkosť a tou bola biela čokoláda Milka s príchuťou mandlí a kokosového orechu.

Zloženie: cukor, kakaové maslo, sušené odtučnené mlieko, sušená srvátka (z mlieka), kúsky mandlí 7%, sušený strúhaný kokos 5%, mliečny tuk, emulgátor (sójové lecitíny), aróma. Môže obsahovať iné orechy.

Moje hodnotenie: No na to, že medzi podielom kokosu a mandlí sú len 2% podľa zloženia, musím povedať, že z môjho pohľadu tam kokos nebol. Mandľové kripsy boli super, celková chuť super, ale za mňa by som z názvu vybrala slovo kokos/coconut, lebo ten som tam ja vôbec necítila. Inak fajn, ale na moju obľúbenú Oreo to nemá :-D

Telenovela

Viacerí mi písali na našu situáciu, že je to ako z telenovely. Keď som to čítala prvýkrát, pomyslela som si, že kiež by. Tam, pokiaľ si dobre pamätám, ale môže to byť skreslené, lebo telenovelu som videla naposledy tak dvadsať rokov dozadu, sa tí, ktorí sa ľúbia od začiatku, nakoniec dajú dokopy a všetky tie, čo tam preberajú frajerov, manželov a podobne si buď nájdu niekoho iného alebo dopadnú nejako zle. Po dnešku dúfam, že to nie je ako z telenovely, lebo si nedokážem predstaviť, že my by sme ešte mali nejako fungovať. Nedá sa. Snažila som sa a myslím, že som urobila všetko, čo bolo v mojich silách. Možno som mala urobiť viac, možno nie. Neviem. Možno som už teraz za hranicou svojej hodnoty. Ukáže čas. 

Tak niečo, čo si teraz spievam dosť často a pesnička, ktorú vlastne ani nemám veľmi rada a keď niekde hrala v čase, keď som akurát spoznávala Kaliho, tak som ju prepínala

No a ešte pridám jednu z telenovely

Pre Teba

Ahoj Ly,

Mrzí ma ten dnešok. Nezvládla som to. Vedela som, že ani jedna zo správ Ťa nepoteší. Dokonca som odhadla správne reakcie na obe. Chápem, musíš ich spracovať. Ani pre mňa by to nebolo ľahké. Obdivujem, ako si sa s tým vysporiadal. Opäť raz mi to ukázalo Tvoj charakter. Vraj rodina je to najdôležitejšie. Aj ma mrzí, že som si tento náš rozhovor nenahrala. Fakt ma to mrzí. Stálo to za to a nie za to, že by sme sa opäť raz pohádali (áno, volal mi Sluha, takže viem, čo si mu povedal). 

Dnes som hovorila so Stolárom. Vraj si mu pred rokom povedal, že podnikáš a že kúpiš tri alebo štyri byty. Mňa by vážne zaujímalo, prečo takéto hlúposti rozprávaš ľuďom. Čím viac toho na Teba viem, tým viac vidím, že to vôbec nie je o mne. Ty si proste žiješ v svojom svete týchto bludov, ktorým asi veríš. Prichádza mi na um, že to robíš, aby si vyzeral pred ľuďmi chrumkavejší. Lebo iné mi nejde do hlavy. Ale aj tak nechápem prečo. Alebo si myslíš, že všetci sú takí hlúpi a Ti to uveria? Myslíš si, že Stolár, ktorý sám podniká nevie, že keby si tak podnikal, tak nemusíš žiť v podnájme? Ja niekedy odpadávam z tých informácií, ktoré mi o Tebe ľudia hovoria. Viem, teraz povieš, že klamú, že Ty si nikdy nič také nepovedal. A prečo by mi klamali? Prečo by mi Stolár o Tebe klamal? Čo by ako tým asi tak dosiahol? Pani susedka povedala, že karma je zdarma a že na Teba ešte dôjde. Dôjde-nedôjde, neviem. 

Nikdy som Ti nič zlé nepriala a ani Ti neprajem. V podstate, čo sa týka Tvojej osoby si prajem len jednu jedinú vec - svätý pokoj. Aby si nám dal svätý pokoj. Viem, že toto zbožné prianie mi určite tak skoro nevyjde, ale môj vnútorný hlas mi hovorí, že ono to príde. Už teraz Pampúšika vídavaš minimálne a to sa stále nachádzate v tom istom meste. Viem, argument, že nechceš vidieť mňa, je silný. V podstate nemusíš alebo len minimálne. Stačí povedať, že chceš, aby bol nachystaný s/bez kočíkom/kočíka a ja to spravím. 

Viem, teraz príde argument, že Ty máš právo byť v tomto byte. Pravda, máš. Mohli by sme to urobiť aj opačne. Na čas, ktorý by si chcel stráviť so synčekom, môžem ísť preč. Verím, že keby sme chceli, nájdeme riešenie. Lenže, keď si vezmem, ako vyzerala naša komunikácia dnes, tak neviem, ako by sme sa išli dohodnúť. Každopádne nie to som chcela.

Prepáč, že som Ti klamala, nechcela som, ale tak trochu si ma donútil. Viem, že mi zrkadlíš moje klamstvá. Dlho som to nechápala, čo mi vlastne chceš povedať a myslela som si o sebe ako ja stále hovorím pravdu. Dnes som si prešla pár našich rozhovorov ešte zo začiatkov. Celé zle. 

Samozrejme aj Sluha Ti klamal. Bola som s ním v Perle Váhu a on bol na oplátku so mnou v Pažravej. Ako inak by som sa tam ja asi tak dostala. Chápem, že sa cítiš okradnutý o 3000 euro. V prepočte to bude možno aj 3500 euro, ak prirátaš ešte aj autosedačku. No, nie všetky peniaze si mi ale na účet poslal Ty, ale áno, väčšinu áno. Ale úprimne, je 3500 euro tak veľa pre rodinu, pre Tvojho syna, ako Pampúšika obvykle voláš? Podľa mňa nie. Obzvlášť, ak človek tvrdí, že rodina je najviac. Ale tých tvrdí bolo, že? Do tuctu trinásť ako ja hovorím.

Dopisujem tento list teraz, je nedeľa a o hodinu by si tu mal byť, tak by som tu mohla upratať. To je pocit. Mohla, nie musela. To je sloboda Lybka, to je sloboda. To je to, keď sa človek nemusí báť, kedy prídeš domov a čo človeku začneš vytýkať skôr ako sa zobuješ. Už sa ma nik nepýta, prečo nie je navarené, upratané, nakúpené, opraté alebo len súhrne: čo si dnes robila? A keď sa ma to niekto opýta, trebárs Sluha, je to o tom, že aký mám dnes program, čo som dnes robila a čo dnes budem robiť, aby sme sa našli. Viem, teraz si myslíš, že mám so Sluhom pomer. Nemám. Ale veriť mi to nemusíš. Keby som mu dala čo i len pusu a že by si zaslúžil, nemohla by som sa Raperke pozrieť do očí a čo že jej, ale hlavne sama sebe. 

Chcela by som Ti povedať, ako veľmi Ťa ľúbim. Aj napriek týmto dvom mesiacom, ktoré sú ako nejaká nikdy sa nekončiaca nočná mora, aj tak Ťa ľúbim. Ľúbim Ťa. Neskutočne moc Ťa ľúbim. Ale nechcem, už Ťa nechcem ľúbiť. Ubližuje mi to. Veľmi. Zraňuje ma to a oslabuje. Je to veľmi zbytočná láska. Ale srší zo mňa, prekypuje, vyplavuje sa na povrch. Keby som Ťa tak veľmi neľúbila, tak s Tebou toľko nebojujem, aj keď viem, že reálne to nemá žiadny význam. Prijala by som Ťa späť? Nie, lebo Ty sa nezmeníš, ja zrejme tiež nie a iba by sme si navzájom ubližovali a hlavne by sme ubližovali Pampúšikovi a to ja nedovolím. 

Tak to je asi tak všetko, čo by som Ti chcela. Teda, chcela by som Ti povedať milióny slov, milióny, ale viem, aké je to zbytočné, tak Ti poviem to, ktoré je dôležité: ĎAKUJEM. 

Ďakujem Ti za tie štyri roky. Za to všetko nádherné, čo sme spolu zažili. Ďakujem Ti za synčeka. Je úžasný a dokonalý a ja nikdy nepochopím, že si ho opustil. Viem, že ideš namietať. Pravda sa ťažko priznáva. Ďakujem, že si bol so mnou v pôrodnici. Aj keď viem, kde si strávil vtedy deň, aj tak Ti za tú noc ĎAKUJEM. Ďakujem Ti za auto. Áno, mám strach šoférovať, ale ja to zvládnem. Budem musieť. Budem musieť zvládnuť teraz dosť vecí, na ktoré som sa nestihla pripraviť, ale aj za to Ti ďakujem. Robíš ma silnejšou každý deň. Ďakujem Ti za všetky tie rána, kedy si bol to prvé, čo som zazrela. Ďakujem Ti za všetky tie noci, kedy si bol to posledné, čo som v tme videla. Ďakujem Ti za to, ako si mi pomáhal s Pampim. Som si plne vedomá, že niektorí muži by neurobili ani 1/4 z toho, čo Ty s ním. 

Prajem Ti do života, aby si našiel svoj pokoj.

Nika