31. týždeň

Utorok - Začalo snežiť.  Dorazili zimné topánky aj tenisky. Poobede už bolo slušne nasnežené. Drahý doniesol mliečko z Mallu. Bol tam aj ten vláčik. Samozrejme to musel rozbaliť, hoci bolo jasné, že polročné bábo to bude tak maximálne ožužlávať, ale Drahý mal radosť.

Streda - Ráno bolo krásne slnečno a všade bol sneh. Bolo to nádherné. Išla som s Pampúšikom k doktorke na polročnú prehliadku. Bola spokojná. Má 74cm a 8,25kg. 

Je to kus chlapa :-D Ešteže včera prišiel kuriér s topánkami, keďže dnes je sneh a ešteže ma Drahý "donútil" si ich vôbec objednať. V teniskách na tomto snehu by to bolo veľmi zaujímavé, aj keď nie ojedinelé.

Pred bytovkou som potom opäť stretla susedku s deťmi, tak sme som sa tam zakecala.

Štvrtok - Bol pekný deň. V posledné dni totálne svieti slniečko a je to super. Dobíja ma to energiou.

Pampúšik zase chcel ožužlávať kábel od monitoru dychu. Tak nad tým aj premýšľam, že hovorili, že ho požičiavajú na pol roka, že by si poň pomaly mali aj prísť. Ale chalan sám povedal, že ja nemám nikde chodiť, nemám sa o nič starať, že oni sa zastavia, ale že to môže byť aj po ôsmich mesiacoch. Tak sa nestarám o nič, len o to, aby prežil :-D

Piatok - Na internete sa objavila správa, že Toy Story Barbie je v Dráčiku pod 15€. Neváhala som a hneď som si ju objednala. Volala som aj do Dr. Max, tak objednávka je už pripravená. 

S Drahým som bola aj tak dohodnutá, že sa stretneme pri Lidli a pôjdeme do Konradu, tak aj bolo, len potom mu volali, aby prišiel do práce, že sa niečo pokazilo, tak tam nastúpil do autobusu a ja som išla do Dráčika si vyzdvihnúť krásku, keďže už bola pripravená a potom som zašla aj do Tesca do toho Maxu.

Potom mi volal, že aj zajtra bude musieť ísť do práce. Tak som volala Inštruktorovi, či bude veľmi vadiť, keby som zobrala na jazdu aj bábo alebo to radšej preložíme a on, že nie je problém. To je tak úžasný človek.

Sobota - Ani neviem, kedy Drahý odišiel. Vstala som asi o siedmej, najedla som sa, potom sa zobudil Pampúšik a úplne v pohode sme to pred deviatou nachystaní. Skúšali sme jazdu po meste, nadjazd a aj parkovanie. Pampúšik pritom spal, dokonca sa nezobudil ani ako som ho vybrala z auta. Spinakl si vo vajíčku proste ďalej.

Okolo obeda som bola v DM-ke. Kúpila som Pampúšikovi zubnú kefku a cestoviny a sebe test. Dopadol negatívne, ale iskrička strachu/nádeje tam bola. Ani neviem, či by som chcela byť opäť tehotná. Ale áno, chcela, len nie takto skoro. 

Bola som aj v Tescu. Kúpila som pre dieťatko Majiteľky bytu nejaké oblečenie. Zastavila som sa aj v Dr. Max. Bez problému mi objednávku vydali. Pampúšik cestou zaspal v kočíku a dokonca sa nezobudil ani keď som ho preniesla do postieľky. Iba som ho rozopla a vypla radiátor, aby mu nebolo teplo. Spal tam ešte vyše dvoch hodín, takže som mala taký oddychový čas.

Nedeľa - Drahý musel aj dnes do práce kvôli auditu. Dohodli sme sa, že keď skončí, že pôjdeme do Kauflandu, tak sme sa stretli v meste, aby nemusel chodiť domov a potom merať cestu do mesta. Neskutočne fúkalo, bola zima, ale bábätko spinkalo, tak sme vyrazili. Blázni. 

Pondelok - Drahý išiel do práce a bude teda doma zajtra a v stredu ako náhrada za víkend. Išla som do NH. Pohoda. Urobili sme si s Pampúšikom prechádzku. Prišiel mi mail, že kamarát z Čiech mi poslal bábiku. No paráda. Veľmi sa teším. 

Na večer prišla Majiteľka bytu. Je s bruškom taká nádherná a úžasná. Dali sme jej vecičky. Myslím, že bola naozaj potešená. Otec dieťatka sa s tým vraj už nejako zrovnal a zvažujú spoločné bývanie. To ma neskutočne potešilo.

Týždeň 20. 09. 2022 - 26. 09. 2022

Utorok - Pampúšik stále pokašliava a dokonca ho to dnes tak zmohlo, že už o pol dvanástej zaspal. Chúďatko moje zlaté. Urobili sme si palacinky. Potom pršalo. Prišiel Drahý a že pôjdeme ešte autom do Tesca. Si hovorím, že to nie je úplne ideálny nápad, lebo Pampúšik sa zobudil pomerne skoro a už bude unavený a ešte kým sa vrátime a tak aj bolo, bol už nervózny, potom sa nechcel kúpať, obliecť, už to bolo proste o nervy.

Streda - Ráno mi prišla smska, že dnes príde balíček zo Sinsay. No paráda, aj tak som chcela prať, tak to môžem aspoň k tomu rovno prihodiť. Tak prišiel kuriér, potom som sa rozhodla, že vybehneme kúpiť do Žabky sáčky do koša, ktoré sme včera v Tescu zabudli kúpiť. Na šťastie ich tam mali, ale keď sme vychádzali, tak akurát išla Susan s Kubíkom na bicykli okolo, tak sme sa pristavili, trochu pokecali a chalani sa trochu poňaháňali. Rozhodne je im obom lepšie. 

Štvrtok - Pampúšik už ráno nekašľal, tak som sa rozhodla, že pôjdeme na gymnastiku. Lenže sa nechcel vychystať, takže aj autom sme to stihli len tak tak. Prišli aj Susan s Kubíkom a asi všetci, čo tam mali byť a aj jedno dievčatko, čo bolo na skúšobnej hodine a jeden chlapček, čo bol asi na náhradnej hodine, ale bolo to aj tak fajn. Cvičiteľka učila Pampúšika kotúľ vzad a aj mu to celkom išlo.

Zaspal pomerne skoro a potom zjedol celú porciu segedínu. 

Boli sme podvečer zaviesť Drahého do práce a potom chvíľu ešte Pampúšik hojdal mačičku vonku a nechcel moc ísť domov, ale tak som ho presvedčila.

Piatok - Vybrali sme sa trochu von a hneď pred vchodom sme sa zrazili s Romi s Víťazkou v kočíku, že idú ešte do Žabky, tak si hovorím, že môžeme ísť s nimi, potom sme ich odprevadili a na workoutovom ihrisku bola susedka LL so synčekom, tak sme išli za nimi a nakoniec prišli aj LL. Išli sme ich potom odprevadiť a potom domov.

Poobede prišiel Drahý a že pôjdeme všetci po pečivo, ale Pampúšik začal úplne vystrájať, že on ide domov spinkať, tak sme ho vzali domov, to, že chce ísť von, tak Drahý s ním ostal doma a ja som si zašla do Billy, bolo to takých fajných 20 minút osamote. 

Sobota - Pampúšik sa zobudil o štvrtej s tým, že "mama papám". No, prevelice sa mi chcelo vstať z postele, ale čo človek pre dieťatko neurobí. Na šťastie sme potom obaja zaspali a spali sme asi do pol ôsmej rána. Drahý urobil raňajky a okolo deviatej išiel s kolegom na dom dorobiť lišty. Takže úplná paráda. Nie, že je cez týždeň minimálne doma, ale rovno aj cez víkend. 

Trochu som žehlila, upratovala a potom som chcela vziať Pampúšika von, ale to opäť protesty, že on ide cho cho, ale nejako sa dal presvedčiť alebo som si to aspoň myslela, ale vonku pred bytovkou zastal a odmietal kamkoľvek ísť, iba sa 2x vypýtal cikať a to bolo všetko. Vyšiel schody opäť k dverám a poďme domov, tak reku dobre. Tak sme sa hrali, doupratovali sme, dali sme oprať, zjedol kašu a išiel spať.

Zobudil sa v lepšej nálade a hovorím mu, že musíme ísť kúpiť omáčku na špagety a syr a celkom úspešne sa dal prehovoriť, že ideme. Pred bytovkou sme stretli Drahého, tak sme išli spolu, ten potom, že pôjdeme na grilovačku do krčmy, ale bolo tam plno, ale on furt, že tak aspoň donesie domov. Tak sme išli ešte na chvíľu na ihrisko a potom domov a on, že teda ide po nejaké klobásky a tak. Spravila som špagety, jeho nikde, osprchovala som Pampúšika, chvíľu sme sa ešte hrali, dala som mu mliečko, uložila som ho do postele a Drahý prišiel o jedenástej v noci. Totálne som sa vytočila. Reku na parádu.

Nedeľa - Drahý zaspal v obývačke pred TV. Tak som mu ju asi o jednej vypla a doniesla som mu paplón a zapla radiátor, nech prechladne.

Pampúšik sa zobudil o piatej s tým, že je hladný. Tak som mu urobila papať, na to sa zobudil Drahý a v podstate sa iba premiestnil do spálne a spal spokojne ďalej. Zobudili sme sa okolo ôsmej a on hneď, že zaspal do práce a ja, že je nedeľa a on, že ale musí ísť robiť čiary, no to ma skoro porazilo, reku čo prosím a obliekol sa a išiel, že okolo obeda príde.

Pampúšik nevstal v dobrej nálade, najprv nechcel slipy, potom tričko, potom zaliezol pod posteľ, ale nakoniec som ho horko ťažko poobliekala. Išla v TV akurát Doba ľadová, tak som mu to pustila, kým som sa išla osprchovať. Potom sme išli von, síce najprv zobral krém a schoval sa s ním pod posteľ a nie a nie vyjsť, ale nakoniec sme sa predsa len nejako dohodli a išli sme von. Chvíľu sme sa naháňali s loptou na basketbalovom ihrisku a potom ho to prestalo baviť, tak sme išli na piesok a tam sa mi zdalo, že za cestou vidím veľkú L, ale nebola som si tým istá, keďže som nevidela malú L, ale Pampúšik potom našiel plechovku v kríkoch, ktorá nebola zálohovaná, tak sme ju išli vyhodiť a zistila som, že to naozaj boli LL. Tak sme išli s nimi na ihrisko, kde je fúrik a potom sme ich boli odprevadiť.

Potom sme sa ešte pohrali na našom ihrisku s novým bagrom. Je krásny.

Pondelok - Dopoludnia sme trochu upratovali, boli na prechádzke. Poobede mi napísala L, či nejdeme von, tak sme sa vybrali. Pampúšik zamieril k nám a tam sme stretli známu so synčekom a mužom, a keďže som vedela, že L od nej chce číslo, tak som jej napísala, že sme u nás na basketbalovom. Potom tam prišla aj Susan s Kubíkom a prišla aj naša susedka a hrala sa s loptou s Pampúšikom a malou L, tak sme sa s veľkou L po takmer dvoch rokoch poriadne porozprávali. Aj sme sa na tom smiali, že si tú našu susedku občas požičiame.

30. týždeň

Utorok - Ráno vykuklo slniečko. To bolo super. Snažila som si prečítať niečo z Autoškoly, ale pri Pampúšikovi to viac-menej nešlo. Už sa vie celkom obstojne plaziť, takže už musím dávať veľký pozor, kde čo položím. 

Rozbalila som si tri Barbie a urobila som si taký Barbie deň. Takéto povianočné rozbaľovačky mám vždy veľmi rada.

Objednala som motýlikové obliečky a veľmi sa na ne teším.

Streda - Traja králi. Voľný deň. Ráno trochu snežilo, ale v podstate sa to takmer ihneď roztopilo. Trochu sme upratovali a potom sme sa boli prejsť. Všetci. Ako rodina. Bolo to moc fajn.

Štvrtok - Rozhodla som sa ísť do inej banky založiť si účet, keďže tam ho majú bez poplatku. Už ma nejako nebaví dávať 6€ len za to, že mám niekde účet. Boli tam dve panie a boli obe milé, ale trvalo im to snáď tisíc rokov :-D 

Potom som pofotila ďalšie dve kočky. Bolo pekne, aj keď dosť zima. 

Na internete som večer ešte našla Puma Barbie tenisky. Nedokázala som odolať a objednala som si ich.

Pampúšikovi už cinkli obe dolné jednotky. Tak už máme doma oficiálne zubadlo. Snáď aj ďalšie pôjdu v takejto viac-menej pohode, že si to človek takmer ani nevšimol.

To boli tiež také tie strachovyhrážky - počkaj, keď sa narodí, počkaj, keď mu pôjdu zuby, počkaj, keď toto a hento....a ja stále čakám :D

Piatok - Dopoludnia som bola na prechádzke po námestí a stretla som susedku s deťmi, tak sme išli spolu domov a potom sme sa ešte dosť dlho rozprávali pred bytovkou. Bolo to fajn.

Knižnica je ešte stále zatvorená. Síce mám čo čítať, ale rada sa tam chodím prechádzať :-D

Sobota - Pohodová sobota. Upratovali sme a boli sme sa prejsť. Drahý dal Pampúšikovi taký pohárik so sosáčikom na pitie, tak na to pozeral ako na zjavenie. 

Objednala som 400g Sudokrem, tak to snáď bude mať Pampúšik až do konca života (edit: kdeže :-D).

Nedeľa - Boli sme v Tescu. Stále je kopa vecí za páskou. Objednala som mliečko z Mallu. Je k nemu Lego Duplo vláčik, tak som zvedav. Drahý ma donútil si objednať zimné topánky. Neviem, či sa to oplatilo, keďže zima už asi nebude (edit: hodilo a ešte ako). No, uvidíme.

Pondelok - Prišla mi info, že máme zásielku pripravenú v Mall, aj v zásielkovne. Do Mallu pôjde Drahý na firemnom aute, do zásielkovne som išla ja. Ešte aj z Dr. Max už expedovali tovar. No paráda. 

Boli sme sa s Pampúšikom poprechádzať

29. týždeň

Utorok - Doupratovala som obývačku. Drahému zrejme nedajú voľno na Silvestra. No paráda. Oteplilo sa a včerajší sneh sa vo veľkom topil. Ak bude do rána mrznúť, tak to bude riadna poľadovica. Kuriér doniesol mliečko. Paráda.

Chceli sme ísť poobede kočíkovať, ale nedokázala som poskladať kočík (edit: skúšala som to vtedy 1x).

Streda - Nepršalo ani nesnežilo. Zložila som kočík a hoci mi ihneď premokli topánky, prechádzka bola fajn. Aj som odlopatovala trochu snehu Nebyť tej potopy v topánkach, odlopatovala by som aj viac, celkom ma to bavilo a bábo neprotestovalo, že je vonku.

Mamina prišla neskôr, lebo išla ešte na nákup po práci. Začala som čítať Osvienčimskú uspávanku. Objednala som konečne z Mimula stoličku a cumlíky, aby som využila kupón. V predposledný deň platnosti, to je paráda.

Volala som tatinovi, či by zajtra doviezol hore Drahého a ten najprv, že áno, že nech dá vedieť, kedy príde, ale neskôr mi volal, že nech sa nehnevám, že je to riziko a tak. 

Ako bolo mi to ľúto, aj keď do istej miery to chápem, ale tak v rúšku a s testom by to hádam bolo fajn, ale neriešila som. Nejako to poriešime, asi taxíkom, hoci na Silvestra s tým býva problém.

Štvrtok - Tak prišiel posledný deň roku. Rok, ktorý sa zapíše do histórie pre ľudstvo a aj pre mňa samotnú aj keď z úplne iného dôvodu. Mne je celý kovid, pandémia, reštrikcie a podobne akosi ukradnuté. Okolo obeda prišiel Drahý, vzal si taxík. Je úplne skvelé, že máme auto pred bytovkou, keď jeden má vodičák a nevie šoférovať a druhý ho nemá, ale vie. Tak nám tam je úplne na trt makový. 

Mamina vzala Pampúšika kočíkovať a ja som si čítala, keďže moje topánky sú stále mokré. 

Potom sme urobili chlebíčky a jednohubky a pri extra "zábavnom" programe čakali na polnoc.

Piatok - Susedia pustili pár svetlíc. Pampúšik to slušne odspal. Zaželali sme si všetko dobré do nového roku a išli sme spať.

Boli sme na prechádzke, dosť dlhej, ale dobre sa išlo, aj keď cestou späť už bola riadna zima. Už sa aj teším domov. Všetkého veľa škodí, aj návštev.

Sobota - Ráno sme vyrazili pomerne skoro, aby sme neprišli domov úplne neskoro. Som rada, že nám to tak pekne vyšlo, že sme mohli byť s oboma rodinami. Trochu ma mrzí, že som  nevidela tatina, ale chápem ho.

Drahý ešte poobede rozbalil kolotoč nad postieľku, čo mamina kúpila Pampúšikovi pod stromček. Veľmi sa mu páčia tie zvieratká z toho. Dokonca by som povedala, že viac ako kolotoč ako taký. Je miestami aj nervózny, vyzerá to naozaj na prvé zúbky.

Nedeľa - ráno som sa zobudila už o piatej a vyžehlila som bielizeň, ktorá tu na mňa čakala. Už som medzičasom aj zabudla, že som niekde "vyhandlovala" tašku vecičiek pre Pampúšika a práve tie boli v tejto kope bielizne + to, čo opral Drahý, keď sa vrátil z Metropoly. 

Pampi sa opäť v noci párkrát zobudil, ale nič, čo by "ďuďa" nezvládla. Ďasná má každým dňom akoby napuchnutejšie a napuchnutejšie. Som zvedavá, kedy tie dve potvory konečne vylezú na povrch. 

Keď sa obaja zobudili, vytriedila som bielizeň z tašky, ktorú sme mali v Barabizničke. Fakt "milujem" tú "voňu" dymu. Prvé štyri práčky som oprala. Viac sa nezmestilo na sušiak a radiátory. Milý vzal Pampúšika na hodinku na prechádzku. Vložili cez vkladomat peniažky na účet a ja som BB (best bro) poslala jeho podiel. Dočítala som Osvienčimskú uspávanku. Neviem si to ani predstaviť, na šťastie, nemusím. 

Pondelok - Pampúšik spal v svojej postieľke, síce sa párkrát prebudil, ale bolo to o mnoho lepšie než dve noci predtým. Už aby tie dve potvory boli konečne von. Prebudila som sa, keď Drahý odchádzal do práce, osprchovala som sa, trošku som si prečítala články na blogoch, prebudil sa Pampi, prebalila som ho a dostal papať. Premýšľala som, či ísť do NH, keďže jedálniček aj suplementy boli počas sviatkov na bode mrazu, ale nakoniec som sa odhodlala. Mínus 0,4kg. Nič moc, ale na to, ako som sa stravovala je to vynikajúci výsledok. Čokoľvek, čo nie je do plusu je vynikajúci výsledok.

Odtiaľ som išla na Sociálku. Akurát, že od dnes robia iba dištančne. Díky Magorko Igorko. Tak mi pani aspoň dala vypísať žiadosť a mohla som ju hodiť do schránky, ktorú tam na tento účel mali. Potvrdenie by mi teda mali poslať poštou, ale do kedy? Na šťastie som doma zistila, že si ho z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vedia vyžiadať aj sami. No, aspoň sme mali s Pampim prechádzku. Vystála som s ním aj rad pred poštou. Na šťastie s preplatením šeku po predložení rodného listu nebol žiadny problém. Ešte ma aj pani pochválila, že aká som pripravená :-) Tak neviem, ako inak by som dokazovala, že som Pampiho mama. Odtiaľ ešte na skok do Billy. Pampi už zvádzal boj s hladom, tak som mu kúpila takú tú výživu v sáčku, a.k.a hruškovú taštičku. Zababral tým mikinu aj deku, ale pri množstve jeho vypratej bielizne za posledné dva dni mi to bolo skutočne jedno a hlavne mu to riadne chutilo. Po príchode domov mi zavolal kuriér a doniesol stoličku. Dúfam, že ju Milý bude vedieť zložiť. Na mňa sa v tomto spoliehať nemôže :-D

28. týždeň

Utorok - od rána som behala po byte, varila, balila, urobila som polievku, rezne, kašu, zemiaky. Potom prišli Drahého brat a synovec. Jesť nechceli, že jedli cestou, skoro ma porazilo. Do Drahého som niečo napchala, zbalila som aspoň rezne cestou, nech sa to tu úplne všetko nepokazí. Naložili sme synovcove auto a vyrazili sme. Cesta bola dlhá a keďže synovec je jediný šofér, tak aj asi náročná. Predsa len tam a späť cez celú republiku sám. Má môj obdiv. Prekvapivo by som povedala, že najlepšie zvládal cestu šofér a bábo. Ono to bolo aj tým, že nás troch napchali na zadné sedadlá, čo vďaka mojej rozlohe nebol úplne najšťastnejší nápad, ale OK. Čo by človek nevydržal päť hodín namačkaný na dvere auta :-D

Došli sme až na večer, takže tento deň prešiel extrémne rýchlo.

Streda - Náš synček má pol roka. Je to neuveriteľné. Zázrak môj. Je to zaujímavé byť na mieste, kde sa ten náš zázrak stal. 

Pred obedom som uspala Pampúšika a išli sme s Drahým do obchodu. Sami. Po pol roku sme niekde boli len my dvaja. Bolo to veľmi zvláštne. Zaujímavý pocit. 

Poobede sm

e sa boli poprechádzať s kočíkom.

Štvrtok - Zobudila som sa na hlas Drahého brata. Si hovorím, že kadejako som si predstavovala Vianoce, ale takto asi nie. 

Celý deň pršalo. Tak krásne Vianoce. Žiadny sneh. 

Boli to také zvláštne Vianoce. Ako nie že by mi až tak strašidelne chýbali darčeky, ale tá atmosféra bola no taká zvláštna.

V noci to na mňa doľahlo. Bolo mi smutno za maminou, že bola sama na Vianoce. Strašne som chcela ísť domov. Takto som si prvé Vianoce s Pampúšikom vôbec nepredstavovala.

Piatok - Boli sme sa prejsť. Bolo to fajn. Bolo chladno, ale slnečno. Bolo fajn na chvíľu vypadnúť z bytu. Poobede prišla Drahého sestra s rodinou aj brat s partnerkou. Bolo to fajn. 

Ako odišli, tak sme sa išli ešte prejsť po tej tme a pozerali sme z kopca na svetielka mesta v tme. Bolo to také príjemné.

Sobota - Ráno svitol úplne krásny deň. Bolo mi trochu ľúto za  mojimi kočkami. To by sa fotilo. Drahý bol celý nervózny, lebo poobede mal prísť jeho druhý brat s rodinou. 

Poobede sme sa boli prejsť, ukazoval mi miesta, kde vyrastal a bolo to také fajn. Potom sme prišli dnu, urobila som pohostenie pre hostí (edit: dodnes nie celkom chápem prečo ja, ale OK, urobiť 40 obložených chlebíkov ma predsa nezabilo). 

Návšteva prebehla v pohode. Hlavne synček Drahého neterky bol milunký. Detičky sú proste vždy fajn.

Dohodli sme sa s Drahého synovcom, že pôjdeme cez Donovaly a mňa a malého nechajú u maminy. Neskutočne sa teším.

Nedeľa - Svitol nádherný slnečný deň. Ráno boli trochu stresy, ale to je tak skoro vždy, keď máme niekam ísť. Cesta bola dlhá a to som šla len polovičku, ale aj tak sa mi to zdalo nekonečné. 

Mamina dala Drahému bratovi nejaké silné tabletky na bolesť, lebo ho boleli zuby. Oni asi celá rodina majú na nič zuby, ako tak pozorujem. Hádam Pampúšik toto nezdedí (edit: viem, že dedičnosť na zuby má minimálny vplyv, že najdôležitejšia je hygiena).

Deň potom už prebehol raz-dva. Mamina spala na mojej posteli a ja s Pampúšikom na jej, ale nestálo to za veľa, obe sme sa každú chvíľu budili. 

Pondelok - Mamina išla ráno do práce. Celý deň snežilo. To je zima ako má byť. Utrela som prach v obývačke, nie všetok, ale takmer. Objednala som aj mliečko, keďže som neplánovala zastaviť sa u maminy, tak som nevzala až toľko. Všade okrem Alzy bolo dodanie až po Novom roku, neskoro. Alza sľubuje zajtra, tak uvidíme. Pri najhoršom skúsim zavolať tatinovi, či by nejaké nekúpil a nedoniesol mi.

Mamina povedala, že so mnou už spať nebude, že hrozne chrápem. No, prosím, ja? A ona už potom čo. Ešteže Pampúšik neprotestuje, že obe chrápeme :-D

27. týždeň

Utorok - volal mi Sluha, že v Senci mu nechcú urobiť prepis, že ide do Žiliny. Táto situácia ma zabije, ale môžem si za ňu sama, a už sa na tom dokážem trochu aj zasmiať, že som pristála v kurníku. Drahý vraví, že nechápe, že som netrafila olejovú vaňu, ale úprimne, to ma trápi najmenej. 

Podvečer prišla Majiteľka bytu a doniesla nám Mikuláša a aj darčeky k Vianociam. Samozrejme, že ja som si nič nepripravila, keďže ja takéto veci riešim na poslednú chvíľu. Vyšlo z nej, že je tehotná a že sa na ňu otec dieťaťa viac-menej vykašľal. Ponúkli sme jej samozrejme pomoc, ja aj tak nemám komu tie vecičky veľmi dať. Aspoň sa využijú. 

Keď Majiteľka bytu odišla, premýšľala som o jej situácii. Príde mi to od otca dieťaťa dosť nezodpovedné, ako chápem, že je to pre neho asi dosť šokujúca správa. Možno to časom ešte spracuje, však aj mne to dlhšie trvalo.

Streda - Poštárka mi priniesla balík od bývalej kolegyne zo servisu a pohľadnicu s drobnosťami od Růžičky. Veľmi ma to potešilo. Domovníčka s manželom a deťmi majú kovid. Poprosila ma o chlebík z tej špeci pekárne, ale už nemali. Skočím zajtra hneď ráno. Zastavila som sa v DM-ke, mali tam tie tekuté Beby aj 1 aj 3, ale mne v podstate stačí 2 na cestu. 

Z Headbangeru mi napísali, že zásielka je na ceste. Tak snáď to do Vianoc stihne.

Štvrtok - Bola som ráno teda Domovníčke po chlebíky. Potom som zašla do Pepca aj do Dráčika a tam som skoro odpadla. Mali tam aj Keith Haring aj Dračicu. Obe som vzala. Keith pôjde ku kamoške do Čiech. Vyzdvihla som aj balík na pošte. Pobalila som konečne aj balík pre kamoškinu dcérku.

Drahý mi to všetko potom pomohol zaniesť na poštu. Bála som sa, že mi ten môj ultra zabalený balík pani nevezme, ale nemala s tým žiadny problém. Akurát povedala, že do Vianoc to už zrejme nepríde. Bolo mi to už v tej danej chvíli úplne jedno. Išla som ešte do kaviarne, odovzdala som Keith a vyzdvihla som si Elvisku. Boli sme aj v Čapovanej drogérii, vyzdvihnúť Domovníčke zásielku. Drahý, že on už dnes nikam nejde, na šťastie sme už nikam nemuseli.

Piatok - Dorazila knižka, takže to bez problému stihla do Vianoc a keby aj nie, kto vie, kedy sa ja dostanem k jej čítaniu. Tiež odišla zo skladu objednávka z Veselých vecí.

Pampúšik mi poriadne ocikal posteľ, no čo už, kým nič horšie.

Napísala mi kamoška, že balíček prišiel. Zabudla som jej pribaliť pohľadnicu. Úžasná som. Fakt. No čo už. S Inštruktorom som dohodnutá zajtra na jazdu. Som zvedavá, ako to bude po tej nehode.

Sobota - Ráno bola dosť hmla, ale postupne sa to rozplynulo. Inštruktor sa velice túžil pozrieť, kde som to búrala, ale keďže bola sobota a vstup na parkovisko bol zatvorený, tak to vlastne aj tak nevidel. Odtiaľ sme išli na Jazerá, keďže sme boli pomerne blízko a potom sme išli do Bernolákova po koláčiky. Skoro sme s Drahým tie koláčiky aj zjedli :-D

Objednali sme si jedlo a potom bola proste pohoda.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Mám pocit, že Pampúšikovi idú asi prvé zúbky. Snáď to bude fajn.

Pondelok - Nejako nemôžem uveriť, že zajtra už budeme v Metropole. Boli sme v Tescu. Je to také zvláštne ako je takmer všetok nepotravinový tovar za páskou. Mali to tam dnes tak pekne, knihu s názvom "Nemali by sme". To bolo také príznačné. Keďže ľudia si na internete dávajú návody na to, ako oklamať pokladne pri samoobslužných systémoch a podobne.

Začala som trochu baliť veci na zajtra.

26. týždeň

Utorok - Rozhodla som sa ísť ku kožnej. Kým sme sa tam dostali, bolo hádam aj deväť hodín, no čo už. Dostala som lístok č. 19. Bolo to dosť vysoké, ale chcela som skúsiť, ako rýchlo to pôjde. Celkom to šlo a tak som sa rozhodla ostať. Nakoniec sme sa dostali asi po troch hodinách dnu, doktorka sa pýtala, či to mám aj po nohách, tak som sa vyzula a chodidlo celé červené. Povedala, že to bude asi vírus alebo alergia na ananás (to usúdila z toho, čo som jedla. Osobne si nemyslím, že by sa práve teraz u mňa prejavila alergia na ananás, ale OK, všetko je možné). Predpísala mi nejaké lieky a odporučila tekutý púder a že to 4 dní by to malo ustúpiť.

Tak som si vybrala v lekárni tie lieky, lekárnička ostala prekvapená, že ich mám brať až 3x denne, dala mi tekutý púder s mentolom a mohla som ísť domov.

O štvrtej prišiel Inštruktor. Vymenili sme sa so slečnou za volantom a bola som ju odviesť do Ivanky pri Dunaji, keďže som to tam nepoznala, takmer som vošla do protismeru v jednosmerke, ale ustáli sme to. Medzi Bernolákovom a Veľkým Bielom je taká krásna rovinka, že som to mohla vytúrovať až do 5ťky. Moja Pavlínka zlatá, čo to my všetci s Tebou skúšame.

V noci sa Pampúšik neustále pretáčal v postieľke, asi tak 5x po sebe a potom sa rozplakal, že je na brušku, ale nakoniec predsa len zaspal.

Streda - Zajtra máme mať prvú hodinu súkromnej rehabilitácie s Pampúšikom, keďže tie štátne nám kvôli korone neustále rušia a tu s tým nemali problém. Dohodli sme sa s kamoškou, že keďže by to malo byť hneď vedľa miesta, kde pracuje, že vybehne z práce a vymeníme si tie bábiky, ak sa to bude dať. Dúfam, že áno, veľmi sa teším.

Štvrtok - Tak sme vyrazili do Nášho mesta. Bola som si istá, že kde to je, ale neskutočne pršalo, tak sme sa zviezli trolejbusom, aby som zistila, že to tam vôbec nie je a len tak tak som to stihla na miesto, kde to naozaj bolo. Dosť dlho som nevedela nájsť vchod do detskej časti, až mi to musel prísť vysvetliť jeden pán. No proste úchvat. Totálne premočená, upachtená, spotená som prišla na tú rehabilitáciu, ale Pampúšik bol celkom v pohode. Fyzioterapeutka si prečítala správu od neurologičky, pýtala sa, či sme aj dostali nejaké cviky, tak som jej ukázala, aký cvik, ona, že ten je super a že má naozaj na ľavej strane stiahnuté tie svaly, ale že to sa dá napraviť, že proste musíme cvičiť tú pravú stranu a bude to fajn. Aj mne ukázala, ako ho lepšie dvíhať a nosiť.

Potom som sa vydala za tou kamarátkou, vymenili sme si tie bábiky a na pár minút pokecali a išli sme s Pampúšikom autobusom domov.

Piatok - Dorazili pohľadnice a zajačik od ArtSen. Sú nádherné.

Poslala som nejaké zásielky zo zásielkovne v kaviarni. Na šťastie dnes je už lepšie počasie. Išla sm okolo Pepca, ale bola tam taká obrovská rada, že mi ani nenapadlo tam ísť. Dočítala som Morovú ranu. Paráda. A v taštičke som objavila aj čokoládu. Bože, hneď som písala kamarátke zo včera, že jej strašne ďakujem.

Na večer som bola v Antikvariáte po lokše a som si urobila aj takú prechádzku po meste. Dlho som nebola bez kočíka, tak som si to trochu užila.

Sobota - Aký pekný dátum 12. 12. a ešte sobota, určite bolo veľa svadieb. 

Celkom sa vyčasilo. Teda aspoň nebola úplná hmla. S Inštuktorom sme si najprv prešli mesto a potom sme parkovali pri Tescu. Šlo to celkom obstojne. Rozhodne som z toho mala lepší pocit ako pred 15 rokmi.

Nedeľa - Ráno svietilo nádherné slniečko. Úplne mi to dodalo energiu. Pampúšik sa skúšal postaviť na kolená. Och, dieťatko, kam sa ponáhľaš, máš čas :-D

Popoludní sme sa boli prejsť po námestí. Mám rada túto atmosféru, keď je ešte relatívne teplo, ale je tma a svietia svetielka a šuchoce lístie (prípadne vŕzga sneh, ale to tu asi nehrozí). Dokonca aj vianočný stromček už svietil.

Pondelok - Svitol nádherný deň. Ako stvorený na jazdu. To hneď tak človek pookreje, keď po dlhšom čase je svetlo. Ešte pred príchodom Sluhu som pofotila Tateho. Pampúšik mal z toho ohromnú radosť, smial sa ako blázon.

Prišiel Sluha a že ma zavezie, keďže prišiel dosť neskoro, aby som šla peši a že ma tam aj počká a bolo tak krásne, tak mu hovorím, či by som mohla šoférovať ja a nemal akosi nič proti tomu. Všetko bolo v pohode do momentu, keď sme prišli na parkovisko pred zubárkou a ja dodnes (takmer po dvoch rokoch) netuším prečo, som nezabrzdila, ale preletela rovno plot a popri tom som ešte poriadne šuchla Fabiu stojacu vedľa, proste úžasné. Keďže už bol čas ísť k zubárke, tak som nemala čas to riešiť, nechala som tam Sluhu aj s Pampúšikom, že hádam to zvládnu. V čakárni som sa už rozplakala a prišla recepčná za mnou, či sa tak bojím, že tak plačem a ja nie, že som práve mala kolíziu a že či nevie, čia je tá strieborná Fabia a ona, že však Vašej sestričky, tak mi ju zavolala, tá volala manžela, mne išli vyriešiť ten zub. Volala som aj Inštruktorovi samozrejme, lebo som mu hovorila, že by som chcela pomaly jazdiť na mojom aute. Volala som aj Drahému, ale potom si ma už zavolala zubárka. Bol to naozaj zvláštny pocit, že mi plombu mieša osoba, ktorej som práve zničila majetok. Dovolili mi vziať si do vnútra aj Pampúšika. Keď sme potom vyšli, tak Drahý akurát vyberal auto. Bola som z toho celá udivená, jednak že tam vôbec je a potom, že vyberá auto, keďže so Sluhom sme sa zhodli na tom, že to je na 95% na odťahovku. Bol tam už aj manžel pani sestričky a ten nás nakoniec odviezol aj domov, dala som mu zálohu na opravu, lebo tak sa dohodli, keby Sluha náhodou nevybavil poistku, aby boli krytí. 

Do večera som sa v podstate iba klepala a nedokázala som na nič iné poriadne ani myslieť.