Utorok (12.04.) - niektoré dni idú veľmi veľmi rýchlo. Napísala mi Domovníčka ráno, či nepôjdeme jazdiť a tak si hovorím, že takúto možnosť treba vždy využiť, tak som napísala, že áno. Zastavili sme sa aj v Tescu, tam mi písala LL, že sú u nás na ihrisku, tak sme ešte na rýchlo vybehli za nimi, ale v rámci toho, že už bol pokročilý čas, tak sme dievčatá vlastne odprevadili domov. Pampi dostal kašu, osprchovala som ho, lebo sa ňou kvalitne zababral a zaspal. Asi po hodine sa prebral, išla som za ním, ale vyzeral, že by ešte spal, tak som si ľahla k nemu a zobudila som sa na štrngot kľúčov vo dverách o 3/4 na štyri. Paráda. Samozrejme ako som očakávala, spustil sa mi menzes, takže môžem zrušiť gyn. zajtra. No čo už.
Podvečer som ešte s Pampi vybehla na ihrisko, bolo teplúčko, takže tam bolo plno ľudí a detí. Obe nosičky a dokonca aj jedna tehuľka. Ja som ešte zdesená z predstavy mať dve deti.
V noci som nevedela zaspať, takže som kukla Nemocnicu aj opakovanie Ultimátum, ktoré som v sobotu nepozerala.
Streda (13. 04.) - Pampi sa zobudil okolo piatej, ale po mliečku ešte zaspal a zobudil sa o siedmej. Absolútne sa mi nič nechcelo, urobila som si kávu a nechcelo sa mi ísť do obchodu, Pampi chcel ísť von, nosil mi tenisky, tak sme išli trošku skôr, ale kým sme došli k LL, tak už išli aj ony von. Išli potom spolu k nám na ihrisko, keďže tam ráno svieti slnko, neskôr prišli aj ostatné detičky, takže sme boli takmer do dvanástej von.
Pampi už nechcel jesť, kašu mi vrátil, zjedla som si ju ja. On dostal sušienkové mliečko a takmer okamžite zaspal. Objednala som si pizzu na obed. V tomto som absolútny "fajnšmejker" ananásová pizza s vajíčkom, to len tak niekto nedá, ale ja to tak milujem.
Prišiel mail z Tancuľkova, tak nás asi berú, ak som to dobre pochopila.
Štvrtok (14. 04.) Drahý si zobral na dnes dovolenku, ale ešte musel ísť na "chvíľu" do práce. Prišiel samozrejme okolo jednej. Že on syr teraz nechce, že potom. Si hovorím aké potom. Že ide naložiť auto. Nezmestil sa mu kočík. Nervy tiekli. Zobudil sa Pampúšik, ten chcel ísť za ním do auta. Plakal. Nervy totálne tiekli, až sme sa samozrejme totálne pohádali a som mu povedala, že on s nami nikam nejde. Na to mi povedal, že dobre, ale že nech si ja zbalím všetky veci a stretneme sa na súde. Proste taká naša klasika, ktorá ma už vážne nebaví, ale že vážne.
Dobalila som posledné veci, horko-ťažko všetky tašky dieťa, ktoré chcelo ísť ešte na motorku a všetko naložila do auta a čakala na pána Inžiniera. Chvíľu sa pýtal, prečo s nami nejde aj Drahý, vysvetlila som mu to a vyrazili sme. Presviedčal ma, že to sa spraví. Drahý mi ešte aj písal počas jazdy, vôbec som nerozumela, čo mi vlastne chce povedať, napísala som mu, či mi môže zavolať, on, že nie, že nie potom všetkom. Stretli sme dve dopravné nehody a uviazli sme v troch totálnych zápchach, takže na Motyčky sme prišli takmer o pol siedmej. Inžinier zavolal nejakému kamarátovi, aby po neho prišiel. Núkala som mu auto, že mi ho potom donesie, ale odmietal. Tak reku, rob ako myslíš.
Mami mi hovorila, že jej volal Drahý, že som na neho navrieskala, že preto nepríde, že som mu vynadala do debilov. Hovorí mi, že a to prečo. Ja, že OK, už nerieši naše problémy s jeho mamou ale rovno s mojou, no to je pokrok. Išlo ma z toho poraziť.
Piatok (15. 04.) - Pohodový piatok. Celý deň mi písal Drahý, až sme sa nakoniec dohodli, že zajtra príde. Mami na obed zaspala s Pampim, keď ho uspávala, bolo to strašne zlaté :-)
Keď sa zobudil, robili spolu pirohy, z čoho mal dosť radosť, akurát sa ich následne ani nedotkol a pritom boli vynikajúce.
Sobota (16. 04.) - Pampúšik ešte o siedmej spal. Joj, škoda, že takéto stavy neprichádzajú, keď sme doma. Mami bola s Tienikom a Pampúšikom von, keď volal BestBro, že sa zastaví. No, na parádu :-)
Tak prišiel, mal veľmi dobrú náladu, zháňal nejaké konkrétne CDčko, pustil totálne nahlas hudbu, až tak, že pri tom Pampúšik nevedel zaspať a nakoniec odišiel zase k ocinovi.
Poobede potom prišiel Drahý.
Volala som ocinovi, či by sme teda zajtra mohli prísť na kávu.
Nedeľa (17. 04.) - Pohodový dníček. Jedli sme kapustnicu, popŕchalo, ale poobede už nepršalo a svietilo slnko, hoci dosť fúkalo. Keď sa Pampúšik zobudil, najedol, nasadli sme teda do Pištíka a vybrali sme sa do Keksov. Mala som z toho síce trochu nervy, ale až na jedno nestihnuté odbočenie to bolo vlastne úplne v pohode.
Vypili sme kávu, zjedli koláčiky a potom sme sa u nich vybrali všetci piati na ihrisko. Mali to tam super, bolo to fakt dosť veľké a oplotené a boli tam aj hojdačky, aj pieskovisko, aj preliezky, dokonca menšia trampolína. Na moje prekvapenie sa s Pampim dosť vyzabávala Lifka.
Pondelok (18. 04.) - Veľkonočný pondelok. Veľké šťastie, že táto dedina nie je naklonená tradičným zvykom a kto by ich tu tak aj dodržiaval. Dôchodkyne? Ale tak aby sa nepovedalo, chalani nás obe obliali. Mamina opäť zaspala s Pampim.
