Nedávno sa hneď dvom mojim známym narodili synovia a ja si tak spomínam, že kde som ja bola pred rokom. No tu! Áno, tu, tu na tomto gauči, akurát nie v tejto mojej obľúbenej polohe (bruchom naspodok). Pred rokom som sa už moc nechcela vzdialovať od bytu, lebo čo ak by to náhodou prišlo (čím ma strašil snáď každý) a tak som sa odvážila maximálne na polhodinku od bytu. Dnes sa na tom smejem, lebo keby viem, že od prvej kontrakcie po samotný pôrod v mojom prípade bolo cez 30 hodín.
A úprimne som sa aj bála, že mi niekde praskne plodová voda, ja sa od hanby prepadnem, spanikárim (pri písaní sa strašne smejem, lebo moja plodová voda odtekala takmer celý deň a vlastne asi dotekala ešte aj na pôrodnej sále, ale to som už pri epidurálke necítila).
Ako sa blížia prvé narodeniny Pampúšika, tak čoraz viac spomínam na svoje tehotenstvo, pôrod, pobyt v nemocnici a naše prvé dni doma.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťNo, ubehlo to rýchlo, až príliš. Chystáme oslavu. Výzdobu asi nie, darčeky trochu :-)
OdstrániťObčas mám období, kdy na porodnici a těhotenství hodně vzpomínám. A chybí mi, že nemůžu spát do kdy chci a že v nemocnici řešili jídlo za mě :-D
OdpovedaťOdstrániťObčas mám aj ja obdobia, kedy na to všetko spomínam viac a na niektoré detaily si vôbec neviem spomenúť. To, že som sa nemusela starať o jedlo, bolo veľké plus, akurát obed pred 12tou a večera o 17tej nekorešpondovali tak úplne s mojimi stravovacími zvykmi a tak som o 22-23 premýšľala, čo a kde idem zjesť :-D A tiež ten ruch tam, nezabudnem na jednu noc, keď som zaspala asi o tretej ráno a o piatej ma prišla sestrička zobudiť, že ideme merať tlak, vôbec netuším, ako mi mohla namerať normálny, lebo ma tak neskutočne vytočila :-D :-D
Odstrániť