Všetko, čo nedokážem držať v sebe: Sťahovanie/retro/a všetko ostatné v BB

Ahojte 😌

Pôvodne tento článok vyšiel 16. 08. 2015 na mojom Barbie blogu. Úplne sa mi tam nehodil, ale prišlo mi ľúto ho zmazať, tak som sa rozhodla ho presunúť sem ešte s jedným.

Musím sa priznať, že keď mi mamina minulý rok v septembri oznámila, že plánuje predať byt a kúpiť dom, bola som zdesená. Aby som vysvetlila, naša rodina sa nikdy nesťahovala, v Bystrici sme bývali od kedy som sa narodila a do toho bytu sme sa nasťahovali v roku 1987, keď som mala pol roka a môj brácho tam prežil celý život. Chvíľu bol pokoj, ale po Novom roku sa to rozbehlo až som sa v apríli dozvedela, že byt je predaný, hľadáme dom. No čo už, keď sa koza rohatá (kozorožec) rozhodne, pokojné ryby či váhavá váha s ňou nepohne, takže posledný JÚNOVÝ (aspoň vidíte ako stíham) týždeň som si vybrala dovolenku a hajde sťahovať rodinu históriu.

Musím priznať, že začiatok tohto týždňa mi spríjemnilo stretnutie s Ľubkom, ktorý mal v ten deň čosi v BA, dali sme si obed a prebral si narodinovú Afričku. Poobede som teda cestovala do rodnej Bystrice, takýto pohľad ma čakal doma. Nožičky sú mojej milovanej predkyne (môj brat vymyslel ženský rod od predka)

Takýto pohľad sa mi naskytol po zvalení mojej osoby na gauč. Môžete poobdivovať naše krásne plastové dvojfarebné okno (z vonku je totiž klasicky biele, aby nekazilo farebnú štruktúru paneláku). Pôvodne sme sa mali sťahovať už v stredu, takže v utorok som vysťahovala celú detskú, nakoniec sme sa sťahovali až v nedeľu a to je aj dôvod, prečo som neodfotila dom. Musela som už ísť na bus a už by som sa z nového domova nestihla vrátiť na čas. Tak som na chvíľu ostala v prázdnom byte sama...pekne smutný pohľad to bol.

Vyhrabali sme aj staré a pomaly aj zabudnuté veci. Toto je môj pokazený maturitný pohár. Pri reklamácii mi vyrobili aj správny. Tento nakoniec skončil v skle.

V stredu ráno sa mi naskytol takýto smutný pohľad. Na hornej poličke sme vždy mali knižky. Naposledy tam boli hlavne moje Dánovky, v tých poličkách nad perináčom boli kedysi moji macovia, mončičáci a akože Barbieny, potom tam bolo lego a naposledy knižky, tlačiareň a bráchove CDčka

Trochu retra….kazety sme žiaľ zlikvidovali v elektoro odpade v Nay. Už nebolo na čom si ich pustiť

a to ich poctivo ocino odhrával v nahrávacom štúdiu

Túto bábiku predo mnou celý život schovávali v stavanej skrini v chodbe. Dostala som totiž akýmsi zázrakom dve. Ak si dobre pamätám, moc som sa s ňou nehrávala. Teraz išla dcérke pôvodného majiteľa, od ktorého mamina kúpila domček. Ten uvidíte niekedy nabudúce na fotkách, nakoľko som na dome zatiaľ strávila asi 15 minút

Vo štvrtok ma brácho zobral do kina na Mimoňov. Aby som ozrejmila, v BB už je len jediné kino, ktoré je v obchodnom centre. Samozrejme sme nemohli vynechať návštevu oboch hračkárstiev. V Dráčiku nemali nič zaujímavé, v AllToys mali tri krásne Mackie, jednu brácho nechtiac zhodil a už ju nedokázal opäť postaviť, takže je asi dodnes za krabičkami tých ostatných

Look v Bystrici v AllToys, na Afru som už aj medzičasom zabudla, že ju tam mali. Asi preto, že som mesiac predtým zháňala tú pre Ľubina a potom som ju prestala vnímať

V piatok sme zhodnotili, že je čas vybrali posledné zásoby z mrazničky, aby sa nám stihla rozmraziť do nedele (to ešte vtedy nebolo 35 stupňov Celzia a viac každý deň). Moja mamina mala v decembri okrúhliny a túto úžasnú tortu dala urobiť, ako vidíte, skončila nakoniec na pol roka v mrazničke (nemajte strach, nič jej nebolo). Bolo to kvôli tomu, že jej kamarátky aj babka so strýkom jej dali urobiť torty.