16. týždeň

Utorok - Pohodový utorok. Je Michala. Pred rokom sme splodili Pamúšika. Kto by to bol povedal. Ja a dieťa? 

Streda - na prechádzke sme stretli susedku, tak mi dala dve zásielky. V jednej som očakávala fľaštičku, na druhú som aj pozabudla, ale boli v nej vzorky Beby 2. To sa zíde niekedy v budúcnosti. Bolo dosť veterno, takže Pampúšik dostal ten pekný svetrík z Lidlu.

Štvrtok - tak tu máme október. Akosi príšerne rýchlo letí ten čas. Drahý mi doniesol ružičku. Fakt veľmi milé. Bola v tak krásnom baliacom papieri, že som odfotila papier a nie ružičku. Ale ešte stále ju mám (26. 10. 2020), ale už je v zoschnutom stave, ale možno som ju niekedy predsa len odfotila

No uznajte, nie je nádherný?

Piatok -  bola som opäť na pošte. Prečo si ja tie balíčky nepobalím a nepošlem ich naraz? Tiež by som rada vedieť. Objednala som nám lístky. Dosť dobré na to, že zajtra už máme cestovať. Som z toho dosť nervózna, tak držte palce.

Sobota - vstali sme pomerne skoro, keďže o deviatej najneskôr sme museli z bytu. Obaja dospelí nevyspatí, nervózni. O tom, že to bude výlet snov som nemala pochýb a to sme ešte neboli ani na stanici v Senci.

Počkali sme si na náš vlak, kde nás personál odporučil na začiatok vlaku. Bez pomoci by som tam kočík nikdy nevyniesla. V priestore pre invalidné vozíky a bicykle sme boli ešte s jednou mamičkou. Tá však mala už väčšie dievčatko a mala v "golfkách". 

V Galante sme dosť dlho čakali na vlak z Bratislavy a tam teda začala tá skutočná "zábava". Kočík sme vyniesli cez schodíky, to bolo ešte fajn, ale nevošiel nám do uličky, takže sme ho tam skladali, ale aj tak sme konštrukciu nemali kde dať vo vozni a to tam okrem nás bol len jeden mladý muž. Ak do našej spoločnej cesty uvažoval o dieťatku, tak podľa mňa po nej už prestal. Na šťastie nám pani vlakvedúca nechala vaničku z kočíka a tak v nej Danko skoro celú cestu prespal. 

Žiaľ mi bolo jasné, že sama by som cestu naspäť nezvládla a že budem teda musieť ísť domov v pondelok s Budúcim, čo by bolo nesmierne ľúto. Detský vozeň bol inak skoro taký istý ako klasický, akurát zo začiatku bolo miesto pre invalidný vozík, potom úschovňa batožín a potom klasické 6miestne kupé, akurát malo skladací stolík, ktorý keď sa rozložil, bola na ňom mapa Človeče nehnevaj sa (ale kde by sme zohnali figúrky neviem) a na sklenených dverách a výplniach boli nálepky zvieratiek a iné detské motívy. Tiež WC bolo o mnoho väčšie než bežné vlakové WC, aby sa doň zmestili imobilný cestujúci a tiež v ňom bol sklápací prebaľovací pult s popruhom, ktorý sme náležite využili, nakoľko Pampúšik sa rozhodol vo vlaku urobiť aj kako. Ale ako sa hovorí koniec dobrý, všetko dobré, nakoniec sme zdarne dorazili až k Mom. 

Nedeľa - Ak som tento deň nepočula, že vlakom už nikdy viac aspoň 20x, tak ani raz. Pampúšik cez noc spal bez problému. Pred obedom sme sa vybrali ho pokočíkovať, lebo v dome nie a nie spať, len mrknkal alebo vyslovene plakal, ale aj jeho obľúbené kočíkovanie nestálo za veľa. Asi na pol hodinku aj zaspal, ale keď nás zastavila pani z horného konca, bolo po spánku a pomerne rýchlo na to chytil aj plač. Mom ho chcela nechať vyplakať, že ho nemám rozmaznávať. Vravela som jej, že začne pišťať, ale nedala si povedať. Nakoniec ho aj tak z toho kočíka vybrala. Mile rada by som ostala dlhšie, ale za týchto podmienok to fakt nešlo.

Pondelok - Ráno sme sa všetci pobudili pomerne skoro. Ja som sa síce zobudila aj niekoľkokrát v noci (tú lampu by som najradšej odstrelila, ale asi skôr dám spraviť žalúzie). Rozlúčili sme sa s Mom, nakŕmili Pampúšika, ten v podstate ihneď zaspal a my dvaja sme sa už len motali po dome, pripravovali vodu do fľaštičiek, dávkovali mliečko a všeobecne balili. Neskôr sme teda Pampúšika zobudili, aby sme ho obliekli a naložili, ale už cestou v autobuse do mesta zaspal. V meste sme mali skoro hodinu času, kým nám išiel vlak. Tentokrát nám vlakvedúca celý kočík uložila do batožinového priestoru, čo som sa bála, že ako malý bude spať, ale obávala som sa zbytočne.

Vlak už v BB meškal, takže na prípoj v Galante sa už nedalo spoľahnúť a to sme mali mať 40 minút na prestup. Nakoniec sme to tesne tesne stihli, ale bolo to o chlp ako sa hovorí. No, nakoniec sme zdarne došli domov. Všade dobre, doma najlepšie.

.