Kráčam

Kráčam

Kráčam sama ulicou,

keď v tom zle odbočím,

strach myseľ opantá,

kým teba nezočím.

Kráčam temnotou,

kráčam samotou,

kráčam ulicou,

kráčam za Tebou.

Z uší vyberám Maiden

a Ty chváli mi vkus

očami Ťa prebodávam,

tak to so mnou skús.

Kráčam temnoutou,

počuť kroky ťažkých topánok,

pozerám na Teba,

koľko má človek stránok?

Držím Ťa za ruku

a premýšľam o živote.

Občas nechápem,

či je to všetko ešte o realite.

Kto by mohol milovať monštrum?

Stelesnená dobrota

pentagram na krku,

nie je to náhodou temnota?

Prirodzenú neistotu

strieda pocit naplnenostnosti.

Občas sa pýtam,

može mať človek toľko cností?

Nikky, 25-26. 10. 2011