Darčeky od SuperJane

Ahojte priatelia V poslednej dobe ma moji priatelia zo zberateľského ale aj "normálneho" života zasypali darčekmi a priznám sa, že tieto ma prekvapili asi najviac. Aby som vysvetlila prečo. Na strednej škole som mala najlepšiu kamarátku Janku, ale keďže od školy nebývam v meste, kde som sa narodila, viac ako 10 rokov sme sa nevideli, ani nie sme nijako zvlášť v kontakte. Začiatkom roka porodila druhého synčeka, čo som sa dozvedela ako inak na Facebooku. Po nejakom čase mi napísala, že či by som nechcela pre malinkého nejaké 0 a 1tkové plienky, že ona to už nevyužije a môže mi ich poslať, ak by som mala záujem, že ona už to nemá komu v okolí posunúť. Nadšene som súhlasila. Nie, nie kvôli plienkam, ale kvôli tomu, že po toľkých rokoch si vybrala práve mňa. Balík mi mal byť doručený na adresu, ale nechodil. Tak som si od Janky vypýtala podacie číslo, aby som zistila, že balík bol uložený na našej pošte a že mi to kuriér slovenskej pošty akosi dákosi zabudol oznámiť. Čo ma však prekvapilo ešte viac, že na internete písalo, že balík váži cez 2kg. Tak to asi nebudú len plienky. Lebo neviem, koľko by ich muselo byť, aby mali váhu cez 2kg.

No, tak som sa vydala na poštu a tam mi dali balík ako svet. Keď som prišla domov, zistila som, že sú to v podstate dve kartónové krabice a v nich bola kopa ale kopa krásnych vecičiek pre detičky a nádherný dopis, ktorý to vysvetľoval. Priznám sa, že mi tiekli slzičky. Ako obrovské ĎAKUJEM za toto gesto, som sa rozhodla venovať tento článok práve tejto nádhere a mojej SuperJane, ako ju raz dávno, hádam pred 15 rokmi nazval môj brácho.

Najmenšie plienočky rôznych značiek, tak aspoň môžeme vyskúšať, čo tej našej prdelke sadne.

Prvé topánočky

Nohavičky na široké balenie. Snáď nebudeme musieť použiť a kĺbiky budú OK, ale lepšie pre istotu mať, ako v prípade núzde nemať.

Superhrdinovský overalík pre malého hrdinu.

Až v notebooku som zistila, ako táto fotka nevyšla. Ono súpravička je totiž krásne zelená a ja som práve premýšľala, že v nej by som malinkého doniesla domov z pôrodnice, keďže aj zavinovačku máme zelenú.

Košieľka a bodynko. Keď tu bola moja mamina tak sa polo zhrozene opýtala, že či nemám košieľku. No takú klasickú som do včera nemala a ani tá nie je úplne taká, ako mamina asi myslí, lebo ja si pamätám, že mi po bráškovi dala takú klasickú koľieľku na uväzovanie pre bábiku miminko. Neviem, či sa vôbec ešte niečo také robí, každopádne tú, ktorú som včera kúpila v Pepcu, má k tomu asi najbližšie.

Čiapočky rôznych veľkostí. Myslím, že tú najmenšiu som si zabalila aj do tašky do pôrodnice.

Brindáčik (ten by sa veľmi často hodil aj mne samej) a modré rukavičky. Inak týchto novorodeneckých rukavičiek mám asi pätoro (áno, som šialená).

Rôzne reklamné balenia kozmetiky

Cestoná prebaľovacia podložka

Srdiečko a anjeliky. Niektorí anjelikovia určite poletia ochraňovať ďalej mojich životných anjelikov.

Násadky na fľaštičky. Dúfam, že tie najmenšie nevyužijem a budem môcť dojčiť, asi ako každá tehuľka som nastavená na dojčenie, ale zase keď to nebude možné, nebudem z toho robiť drámu. Snažím sa proste život brať tak, ako je. Počula som o mamičkách, ktoré si pre nedojčenie vytrpeli od okolia ale aj od vlastného svedomia, čo mi je nesmierne ľúto. Ak toto číta nedojčiaca maminka, tak SI TÁ NAJLEPŠIA MAMINKA NA SVETE.