Prvýkrát sanitkou

Ahojte priatelia Chcela som pôvodne pokračovať v seriály o tehu poradniach, ale votrel sa mi do toho mimoriadny zážitok. Len nedávno som sa objavila blog dvoch dvojičiek, z ktorých jedna študuje za záchranárku a opisovala v článku svoj prvý deň na praxi v sanitke. Vteddy som si ešte hovorila. Fúha, ja som ešte nikdy sanitkou nešla. Asi pred 10 rokmi sa mi nezhubný nádor pri chrbtici prejavoval bolesťami podobnými ako keď vás sekne v krížoch. Vstať z postele, obrátiť sa alebo ohnúť sa, bol obrovský problém, záchvaty ma zvyčajne chytili v noci (ako inak) a môj vtedajší partner mi často ponúkal možnosť zavolať záchranku, ale ja som sa tejto možnosti vždy bránila zubami nechtami a predstavovala som si, ako niekde čaká na sanitku človek na pokraji života, kým tá záchranka pomáha mne, ktorá tú pomoc až tak nepotrebujem.

Neviem, či od vtedy alebo už aj predtým som mala, ale každopádne mám v sebe dosť hlboko zakorenené, že záchranka sa nevolá, pokiaľ človek neumiera. Pekná blbosť! To aby ste vedeli, prečo som mala strašné zábrany volať na 155.

V pondelok, 18. 05. som sa klasicky zobudila asi o ôsmej, naraňajkovala som sa a išla som čosi pozerať alebo niečo. Okolo pol desiatej mi došlo, že som nevzala liek na tlak. Momentálne beriem Dopegyt (1-0-1) a k nemu som si pridala na radu moje obvodnej gynekologičky Magnerot (2-0-2). Cca po pol hodine si zvyčajne odmeriam tlak, takže mohlo byť cca desať hodín dopoludnia, keď som si odmerala tlak. 145/88. Ejha, nejaký vysoký (moje zvyčajné merania sú max. do 130/80, ale zvyčajne je to cca 118/78). Dosť som sa preľakla, lebo gynekologička mi hovorila, že zvýšený tlak môže znamenať, že s bábätkom nie je niečo v poriadku. Tiež u nás bola nedávno mamina a hovorila mi, že manželka jej najlepšieho kamaráta, ktorá mala zhodou okolností termín pôrodu len 5 dní predo mnou, má zvýšený krvný tlak, ale že ju nehospitalizovali. Trochu som sa čudovala, ale v stredu mi už mamina volala, že mailnká sa narodila cisárskym rezom, že je hrozne malinká (1,9kg), že sa sa pani zrejme upchala žila a malinká nedostávala dostatok výživy. Omg.

No nič, chvíľa pokoja, pokus o zahnanie zlých myšlienok a opakované nameranie tlaku 143/88. No, to sa nám to teda veľmi neznížilo. Ticho, teplo, kľud! Kľud, osobnosti! (Richard Muller - Kľud osobnosti)....

Ale ako má byť človek pokojný, keď si nameria zvýšený krvný tlak a od rána žiadny pohyb bábätka vo vašom tele??? (ako ja tie pohyby celkovo vnímam malinko. Jednak bábo nemá až tak veľa priestoru, jednak placenta na prednej strane tlmí pohyby), ale že by za pár hodín absolútne nič, do toho trup nad pupkom celé 2 hodiny od prebudenia tvrdý ako kameň??? O svojich obavách som písala kamarátke a partner ma nahnal ľahnúť si do postele a byť pokojná a zmerať si tlak neskôr.

Ok ok, som pokojná, som pokojná....O 11tej, tlak mierne klesok asi na cca 135/85. Fakt si nepamätám, hodnoty som si nezapísala. Bruško stále tvrdé ako kameň. Pane Bože...Kamarátka mi píše, či môžem niekomu zavolať....hm, obvodná gynekologička dvíha telefón len v presne určených hodinách a to teraz nie sú ani z diaľky, obvodná lekárka je dnes poobede, takže tam tiež nič...Našla som na internete pomocnú linku Dôvery...s ťažkým srdcom, strachom, volám....žiaľ, je to linka iba pre poistencov Dôvery...nevadí, pokoj, kľud...partner odišiel ešte niečo porobiť dole do pivnice...prvýkrát v živote vytáčam 155 (2x som už volala policajtov, o tom možno niekedy inokedy)...Dvíha ženský hlas (meno som si fakt nezapamätala), panikárim, čo mám povedať...pokoj!Veronika!...takže, dobrý...bla bla bla...ja som tá a tá a volám....Na šťastie pani operátorka bola ako anjel. Správnymi otázkami rýchlo zistila, čo a ako. Podľa symptómov zhodnotila, že by sa na mňa mal rozhodne pozrieť lekár, keďže som vo vysokom štádiu tehotnosti a že ku mne vysiela záchranárov. Čo??? Záchranárov??? No ok, ona vie. Ona je zo 155. Mám si zbaliť aj tašku? Nie, tašku zatiaľ netreba. Prípadne mi ju donesie partner neskôr. Ok, nestresovať, ľahnúť, nebaliť sa, neumývať, nič. Len čakať na záchranku. Ok, Ok...Ešte v prebiehajúcom hovore prišiel partner.

Urobil rýchle upratovanie a ja som si natiahla aspoň tepláky a tričko. (viem, viem, zase vsuvka...ale ja mám taký zvyk pobehovať doma v nočnej košeli, blbý zvyk, ale čo už. Tiež som si myslela, že so záchranármi príde lekár a pozrú ma možno doma, zhonodtia, že je všetko OK, preto tie tepláky).

Dobre, ležím na posteli a snažím sa upokojiť. Dýchaj, Nika, dýchaj!

Partner ide ešte čosi odniesť na rýchlo dole, otvorí dvere a hovorí mi, už sú tu! Čo??? Už??? Kde mám veci??? Čo, mám ísť s nimi, že ma berú??? Kam??? Do nemocnice??? Ok ok, rýchlo, partner doluje z kabelky môj preukaz poistenca a tehotenskú knižku.

Záchranári ma odprevádzajú do sanitky. Mám si sadnúť, tam, tam...OK...Merajú mi tlak a vypisujú správu. Nasadzujú kanilu, podaj mi prosím 100vku? Čo je to stovka...Na sáčku vidím NaCl (chlorid sodný - soľ? Zaujímavé...) Asi nejaký fyziologický roztok.

Vodič sa presúva do kabíny, druhý záchranár sa pýta, či má ostať so mnou, poprosím ho o to. Vysvetľujem, že som ešte nikdy v záchranke nešla. Pripúta mi pod bruškom bezpečnostný pás. Vychádzame z našej ulice, cez kruhový objazd pri Bille na výjazd na diaľnicu, po diaľnici do Bratislavy. Cestou sa záchranára pána Attilu J. vypytujem na prácu, odkiaľ vychádzali (Pezinok...wau, tam je stanovisko, áno, wau, myslela som si, že z BA), kde budete rodiť? V Ružinove! No paráda, tam ideme. Jasné, spádovka pre Senec. Chápem. Zídeme za Avionom z diaľnice. Známe ružinovské cesty a ulice, pri zmrzline Attila hovorí Tomovi (vodičovi), či skočia na zmrzku, súcitne by som im ju aj kúpila ... no nič, na zmrzlinu možno bude časom potom, teraz popri policajtoch do nemocnice....Zastavujeme, Attila vybieha k registrácii, prichádza pani v obleku, vypisuje pár otázok, nie, stále doma, nie, s nikým, kto by mal potvrdený Covid-19. Nič také....OK, Tom posunie sanitku pred vchod na urgent...tak pani, môžete vystupovať. Attila mi natŕča ruku ako nejakej kráľovnej. Dobre, vystúpiť hádam zvládnem. ĎAKUJEM. ĎAKUJEM.

Zaklope na dvere vyšetrovne 2, otvorí taký milý malý tučnejší sympatický pán doktor, očividne sa poznajú, vítajú, Attila vchádza dnu, ja ostávam zatiaľ von.

V tom z druhej strany volá ďalšia pani v žltom oblekovom plášti (alebo je to tá istá, čo ma registrovala?) pani S....dvíham sa, musíte ísť na 10A, vojde tiež do vyšetrovne a chce od záchranára, aby ma zobral hore (ale však to zvládnem aj sama), odmieta, že už majú ďalší výjazd (takže zo zmrzliny nič na teraz nebude, je mi ich ľúto, vraj ešte ani neraňajkovali a to už máme poludnie).

Ok, tak ide so mnou pani, vyvezieme sa výťahom, zazvoní na dvere 10/A.....tam sa začína ďalší príbeh, ale ten už nie je o sanitke, takže na dnes bude stačiť toto.

Stihla som aj jednu foto. Snáď sa nič hrozné nestalo.