Až mám strach akou rýchlosťou
padám do hlbín tvojich modrých očí,
Až sa bojím, kde to na koniec skončí,
keď sa zaoberám minulosťou.
Mám sa podať svojmu osudu?
Nečinne stáť na úbočí skál?
Čo mi ten osud dal a čo mi vzal?
Vzal bez opýtania a bez súdu.
V pozadí tíško hrá klavír minulosti
ty si už asi inde a ja som ostala rovnaká
ty vraví, že som zmenená a bola som aká?
Stop! Vykorčme konečne z tieňa do svetla budúcnosti
25. 03. 2008
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára