Ahojte moji imaginárni čitatelia a jedna reálna čitateľka 😏 To, že som nostalgická je o mne pomerne dobre známe a nijako zvlášť sa tým netajím a hlavne, že spomienky mi dokáže vyvolať takmer čokoľvek a ja ich potom živím ďalšími a ďalšími....
Dnes mi spomienku na leto 2001 vyvolala jedna bábikárka svojim článkom, v ktorom uviedla meno Milagros. Ešte pred začiatkom prázdnin v lete pred 18 rokmi som ja a moja vtedajšia nerozlučná kamoška Alex spoznali Špagetku a nejako nám skrslo v hlave, že bude úžasné dať ho dokopy s Milagros. Milagros dostala svoju prezývku po Milagros z Divokého anjela, ktorý vtedy fičal vo veľkom a Milagors nosila tiež šiltovku šiltom dozadu a mikinu okolo bedier.
Tak sme ich teda dali nejako dokopy a bola to taká detská láska ako hrom. Keďže Milagros je narodená len 5 dní predo mnou, mala vtedy 14 rokov (takmer 15) a Špagetka asi 16. Boli sme dovtedy úplne super partia a my dve dosť dobré kamky a spolužiačky zároveň.
Lenže potom Milagros išla k starkej či nejakej rodine na prázdniny a naša parta ostala bez nej a keď zvyšní dvaja členovia sa viac-menej venovali sami sebe, Špagetka a ja sme ostali sami. Bolo to tuším v júli ale možno bol už aj august, fakt neviem, ale boli sme pri škole, pri tej opustnej budove a ako zvyčajne sme v tieni sedeli a kvakotali. Pamätám si, že Špagetka kľačal oproti mne a jedol banány v čokoláde a ja som ho pobozkala, ale tak naozaj, nechal sa, ale bolo to také krátke, že som si to ledva uvedomila a tak som to zopakovala. To už bolo o niečo dlhšie a bolo to magické a chutilo to po banánoch v čokoláde.
Keby som vedela, čo tieto moje prvé dva bozky v živote ďalej spôsobia, nikdy by som to neurobila, ale o tom si povieme niekedy inokedy.
Ľúbim vás, majte krásne leto.
N.K.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára