27.08.2018, 17:56
a znovu Ti píšem, prepáč, ahoj :-) skoro sme sa dnes stretli, asi si v práci, ale napísal, že má už niečo s kamarátom, ale akosi tomu nedokáže uveriť, kto vie prečo. Asi preto, že keby mi napísal, že má už dohodnutú inú, tak mi pukne srdce, takto je to len moja domnienka. Viem, že pravdu mi už nepovie a že sa zrejme už nikdy nestretneme. Možno to tak má byť. Možno mal byť v mojom živote iba dočasne. Neviem. Možno sa to už ani nikdy nedozviem. Cesta naspäť do Hlavného mesta. Vieš, čo mi napísal? Že v utorok príde za mnou do BA. Vtipné, že? Ideš asi domov, že? Bude kopa voľna. Netrápi ťa, že tvoj tato ani nevie, že ste stále spolu? Akú to má budúcnosť, keď si nemôžeš vziať svojho chalana, lebo je poloróm? Ťažké otázky Ti dávam, že? Ale občas som proste taká. Aj Provokatérča je. Tak chcel robiť vo Firme a tak mu vraveli, že sa to nedá a dosiahol to. Dúfam, že je šťastný. Nič viac by som si nepriala, len, aby bol šťastný, aby našiel svoj vnútorný pokoj, aby prijal obe časti seba, lebo on na to má. Spomínam si, ako prišiel za mnou do práce, ako sme sa potom spolu sprchovali a ako som sa k nemu pritúlila a v hlave mi stále chodilo ľúbim ťa ľúbim ťa a vedela som, že mu to nemôžem povedať, že on to jednak tak necíti voči mne, dvatak neznáša tieto sladké kraviny a tritak neverí, že ho ľúbim. Písaval mi, že ma to prejde, ale neprešlo. Ze sa so mnou staví, no vidím, koho to prešlo skôr, že? "ja som tomu veril jak malý"- Kali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára