54. týždeň

Utorok - Akosi nedokážem uveriť, že Pampúšik má zajtra už rok. Vraciam sa v spomienkach do pobytu v nemocnici a je to také zvláštne. Príde mi to, že to všetko prebehlo tak rýchlo, že ešte včera sme sa dojímali nad fotkami z UTZ a dnes už mám po rodine. Premýšľam, kde som spravila chybu, že sa to všetko takto zvrhlo. 

Pampúšik ešte pred deviatou spinkal, tak som sa na neho pozerala. Je taký nádherný.

Dala som oprať, boli sme von. Rada periem takto v lete, lebo je to hneď suché. To je nádhera.

Drahý prišiel z práce a keď sa sprchoval, všimla som si, že má na ramene tetovačku. Povedal, že sa v práci tetovali z nudy s kolegom. Bože, kedy sa ten chlap naučí poriadne klamať? 

Potom ma s Pampúšikom poslal na zmrzlinku a dal mi aj peniaze. Tak si hovorím, lepšie ako sa s ním hádať o somarinách, je ísť von a tak sme išli a aj tú zmrzlinku sme si dali, však prečo nie :-D

Streda - Tak všetko najlepšie bábo moje, aj keď dneškom vlastne už nie si bábo, ale batoľa, ale čo, u mňa budeš vždy moje bábo. 

Oslávenec vstal už pred siedmou, však aby si svoje narodeniny náležito užil. Chcela som mu urobiť nejakú peknú narodeninovú fotku, ale po 50tom pokuse som to vzdala, že bude musieť stačiť aj obstojná.

Bola som v Jednote a kúpila som punčovú tortu, nech má to moje dieťatko aspoň nejakú. Aj ma to dosť ničí, že to celé takto dopadlo. Chcela som krásnu tortu, úžasné narodeniny a hlavne som chcela celú rodinu pokope. Ach, tie moje naivné predstavy. Aspoň, že si to Pampúšik nebude pamätať a na fotkách to bude vyzerať snáď celkom fajn.

Keď cez obed zaspal, vytlačila som fotky a snažila som sa ich prilepiť na tie papieriky a spraviť balóny a proste výzdobu, ale nedarilo sa mi to, v kuchyni to vôbec nechcelo držať podľa mojich predstáv a bola som z toho na nervy a aj dosť vyčerpaná. Nakoniec sa mi to ako tak podarilo zacapiť do obývačky. 

Pampúšikovi sa výzdoba páčila, hlavne balóny :-D

Na Drahého sme samozrejme čakali hádam do piatej, proste nervy. Však na čo by prišiel z práce na čas, keď má jeho jediné dieťa prvé narodeniny.

Tak sme zapichli do torty sviečku, nepodarene sme ju sfúkli, nakrájali, zjedli a potom Drahý opäť niekam odišiel, zrejme osláviť, lebo prišiel večer, ľahol si na zem a tam zaspal. Nesnažila som sa ho zobudiť.

Štvrtok - Tak a narodeniny sú za nami. Ráno som pracovala na notebooku a púšťala som si Queen, tak prišiel Pampúšik a sa mu to celkom páčilo.

Chcela som si ísť kúpiť do Pepca nejaké letné veci a odišla som so šiltovkou pre Pampúšika. Mali tam aj tie autíčka, čo mi spomínala Hamty.

Kým Pampúšik spinkal, tak som navarila a upratala, ale aj tak to nemal kto oceniť. Išla som potom ešte s Pamúšikom na ihrisko.

Následne som si urobila romantickú večeru pre jedného, keď Pampúšik zaspal, keďže Drahý bol ešte na dome.

Piatok - Ráno prišiel Sluha, poprosila som ho, či by sme sa mohli z Lužnej vracať cez Ivánku, že by som Majiteľke bytu doniesla platbu za nájom. Na šťastie s tým nemal žiadny problém.

Po ceste sa ma pýtal, že ako to všetko beriem, čo a deje u nás doma a že či by som mu dokázala odpustiť, a že proste v manželstvách sa stáva všeličo (no, to sa musí nechať) a tak. Ja ani neviem. Proste, hlavne, aby to už bolo za mnou.

Očkovanie prebehlo v pohode, Pampúšik bez problémov ostal so Sluhom v aute, dokonca sa spolu trochu poprechádzali po blízkom okolí. Potom sme vyrazili do Ivánky za Majiteľkou bytu. Vyšla len na chvíľu von, dala som jej peniaze a ona mne pre Pampúšika hračku k narodeninám.

Drahý išiel poobede na dom a keď sa ani o desiatej nevrátil, o pol jedenástej som mu napísala, či spí u Ľadovej kráľovnej. Napísal mi, že áno.

Keď prišiel o polnoci domov, skoro som omdlela, pýtala som sa ho, že čo to má znamenať, že prečo tam neostal a on, že prečo by mal a že si moju správu zle prečítal (velice vtipné) a že sa zakecali (tak sa tomu dnes nadáva?) a že hádam to nebudeme teraz v noci riešiť (no, konečne jedno správne rozhodnutie).

Sobota - Veľmi ťažko sa mi zaspávalo a zaspala som asi okolo druhej nad ránom. Drahý išiel hneď ráno okolo siedmej na dom, aby stihli urobiť s pomocníkom schody skôr než bude úplne piecť veľké slnko. Potom mi volal, že dnes príde okolo obeda Krstný, že nech spravím rezne, takže som v tom najväčšom teple musela ísť s Pampúšikom do obchodu, potom robiť plnené rezne, bola som strašne nervózna z toho, že mi to nedal vedieť skôr, nevyspatá a Pampúšik nechcel jesť, plakal, na to dobehol domov Drahý, že čo s tým dieťaťom robím, že ho počuť až na dom plakať (čo reálne pri otvorenom okne nie je nič strašidelné, keďže dom je oproti). 

Hneď ho zobral so sebou do vane a mobil nechal na stole. Prišla mu správa od Ľadovej kráľovnej a ako som mu ju otvorila, tak som tam našla všetky správy, čo si písali a bolo mi no hrozne. Úplný amok do mňa, tak som za ním prišla, že čo to má znamenať, že prisal na nášho syna a vlepila som mu facku, on na to, že nech sa mu pokúsim dať ešte jednu, tak som mu dala druhú, potom vyliezol z vane, začal mi chytať ruky, do všetkého trieskať a vrieskať, že jediné, čo viem, to sú bábiky, že o nič iné sa neviem postarať, že varím hnusy a proste bol strašne agresívny a mala som strach, že čo urobí, keď začal hádzať vecami, tak som zavolala políciu. To sa rýchlo obliekol a išiel ich čakať von ako poslušný baránok. O pár minút prišli, spísali zápisnicu a dali mne napomenutie proti spoločenskému nažívaniu, lebo som ho udrela, že v podstate môžem byť rada, že som obišla len s napomenutím a že ak si to spolu nejako nevyriešime, že tu budú už často. Tak to som si hneď povedala, že nie, že pomoc veškerá žádná, že toto absolvovať nebudem znova.

Domov sa už potom nevrátil, čo som ani nejako neočakávala.

Len mi písal, aby som dala Pampúšikovi pusu.

Nedeľa - Ráno mi napísal o pol ôsmej, či malý spinká a potom prišiel, hodil mi na stôl dohodu o starostlivosti, že to mám podpísať. No reku ani náhodou. Nakoniec vysvitlo, že on sám ju nečítal, tak si hovorím, že akože vážne. Že to napísal v noci ešte právnik. No reku, v noci zo soboty na nedeľu, to by som ho chcela vidieť, resp. chcela by som vidieť tú sumu.

Na obed som sa rozhodla, že proste ak chcem nejako zaplatiť nájom a všetko, musím predať svoju zbierku. Ozvalo sa mi strašne veľa zberateľov. Sú to poklady.

Večer mi písala Smrťka, že ak chcem, tak ma zajtra vezme do Komunitného centra, že tam je advokátka, že ona mi keď tak pomôže spísať papiere na súd.

Pondelok - Ráno som zabalila balíček pre Mary. Je to do istej miery oslobudzujúce, že posielam niečo preč, hoci je to také zvláštne, bijú sa vo mne pocity a neviem, čo bude vlastne ďalej tak celkovo.

Písala som si so Smrťkou, že dúfam, že to na 12tu stíham, keďže Pampúšik zaspal, ale nakoniec som to s prehľadom zvládla, ešte som stihla predtým poslať Mary balíček.

Poobede som bola s Pampúšikom von a večer som triedila a balila ďalšie balíčky.

53. týždeň

Utorok - Najprv sme sa hrali a potom sme vyrazili do mesta. Na mieste, kde býva stromček, je teraz pekná kvetinová výzdoba.

Pampúšik všetko hryzie, dokonca som dostala aj ja super záhryz do prsta, teda zabolelo poriadne.

Poobede sa zobudil s plačom a dlhšie sme sa túlili. Napapal sa a išli sme von. Večer nechcel nejako zaspať, o pol ôsmej sa chcel ešte popozerať, čo sa tak ukrýva v skrini.

Streda - Upratovala som, Pampúšik mi výdatne pomáhal, ale som rada, že sa chce do všetkého zapojiť. Prišli bábiky od Mišky. Smrdia teda príšerne, tak som zvedavá, čo s nimi spravím, ale aj tak sú nádherné a za tú cenu, to je ako zadarmo (no, nie tak úplne, ale na ebay by ma to vyšlo niekoľkonásobne viac). 

Morskú pannu som nemala problém celú naliať do roztoku s avivážou, ale u Totálky som mala trochu rešpekt.

Ako som si tak fotila, zobudil sa Pampúšik, takže mi potom "pomáhal" bábiky poupratovať.

Volali mi aj z Unionu, že si konečne prídu po monitor dychu. Už som si myslela, že to ani nenastane. Tak som si ho pofotila, nech to tu mám.

Štvrtok - Dopoludnia sme sa hrali a boli doma, lebo som čakala na pána z Unionu. Pred obedom sa zjavil, skontroloval celé balenie, dal mi podpísať papiere a už ho nebolo.

Naobedovali sme sa a potom som ho uložila spinkať.

Piatok - Dopoludnia som bola v Lidli a kúpila som Pampúšikovi rovnaké tepláčiky ako mal kedysi, len o niečo väčšie.

Sobota - Drahý bol celé dopoludnia robiť na dome. Prišiel sa najesť a potom zase išiel na dom a prišiel okolo tretej a začal hneď na Pampúšika, že či mu má priniesť zajačika. Ako nadšene som sa netvárila, al tak jemu niečo hovoriť. Pampúšikovi sa to samozrejme veľmi páčilo, ale zajačik bol ešte mláďatko a nevyzeral, že zdieľa nadšenie. Tak ho po chvíľke na šťastie zaniesol naspäť (to som vtedy ešte netušila, že Ľadová kráľovná nie je doma a on má od nich dokonca kľúče).

Nedeľa - Bolo horúco. Cez obed sme uspali Pampúšika a následne mi volal tatino, že či mi neprišla sms-ka, že má tovar pripravený v Mall.sk. Hovorím, že prišla, ale že keďže som si ja nič neobjednávala, tak som ju ignorovala :-D Na tom sa schuti zasmial a mi hovorí, že to je darček pre Pampúšika k narodeninám. Vravím si, že dobre, tak sa v pondelok zastavím po to, ale Drahému to nedalo a tak sa vybral do Mall-u. Takmer hodinu a pol ho nebolo, si hovorím, že kde je toľko.

Medzitým sa zobudil aj Pampúšik a samozrejme my dvaja sme sa za to chytili, že kde bol toľko a on, že však nech idem ja v tom teple a somariny. 

Keď to takto občas píšem, fakt sa dokážeme pohádať na úplných somarinách, ale to je tak, keď niekto neustále klame, potom je mu ťažko veriť, aj keď hovorí pravdu.

Tatino teda kúpil veľkú tatrovku. Asi takú ako mal aj bráško.

Večer som si čítala Oliviu a našla som v nej toto:

Pondelok - Dopoludnia mi priniesla poštárka balíček od bývalej kolegyne zo Samsung servisu, poslala Pampúšikovi pár "drobností" k narodeninám. Ona je taký poklad.

Potom som upratovala a pri umývaní podlahy mi Pampúšik výdatne pomáhal. Takto v lete zmývam veľmi rada, keďže to takmer ihneď uschne.

Poobede sme boli von, Drahý zaspal s malým a ja som pozerala Ace Ventura 2. Videla som to už asi 1000x, ale teraz potrebujem nejakú komédiu do života.

52. týždeň

Utorok (08. 06.) - Otrava (spolužiak zo ZŠ) má dnes narodeniny, tak som mu napísala. Riskovala som, že mi začne písať somariny, ale nestalo sa tak.

Dopoludnia sme boli chvíľu von, kým nezačalo byť moc horúco. 

A keď sa Pampúšik zobudil, najedol tak opäť. Som rada, že je tak príjemne a dá sa byť von. Skoro každé popoludnie sme vonku v piesku.

Streda - Klasická pohodová streda, začína byť pomaly teplejšie a teplejšie. Poobede som sa bola s Pampúšikom prejsť po centre a cestou späť už zaspal. Tak som ho doma len okúpala, nakŕmila a pokračoval v spinkaní.

Štvrtok - Dopoludnia sme boli von a poobede sme sa zabávali doma a Pampúšik sa pustil do priestoru a urobil pár svojich prvých krokov. Tak už dosiahol aj túto métu. 

Piatok - Dopoludnia som sa vybrala do tých obchodov za Tescom. V Tedi mali nádherné dekorácie motýlikov a tiež taký fotorámik k prvému roku, kde sa dá dať 12 fotiek, pre každý mesiac jedna, tak som ho vzala. Vzala som Drahému aj také tie cukríkové náramky, dosť ma to hodilo do nostalgie. V Kiku som Pampúšikovi kúpila dve letné súpravy. Tiež som sa zastavila v DMke, kde som kúpila nejaké nové kaše, fľašu so slamkou.

Poobede sme boli na ihrisku.

Sobota - Pampúšik sa zobudil krátko pred siedmou a asi hodinku sme sa potom jašili všetci traja v posteli. Drahý išiel robiť na dom a keď Pampúšik zaspal, tak som si pofotila včerajšie nákupy.

Pampúšik sa zobudil o pol druhej a s plačom. Zrejme má opäť zúbkové obdobie, čo mi pripomína, že by som mu mala pomaly zaobstarať aj zubára. Ach jo.

Poobede mi robil trochu inventúru v krabici s Barbie doplnkami, ale nič, čo by sme nezvládli.

Na olovrant sa potrápil s chlebíkom, teraz mu najviac chutí. Najlepšie len taký čistý s ničím. 

Potom ešte "upratal" kúpeľňu.

Išli sme na hodinku ešte do piesku a o ôsmej už spinkal.

Nedeľa - V rámci možností pohodová nedeľa. Poobede sme sa boli prejsť. V meste kvitnú krásne ružičky.

Pondelok - Pamúšik už pred pol siedmou budil susedov bubnami. Na šťastie si myslím, že tí nad nami boli už dávno hore. 

Dopoludnia som bola s Pampúšikom v meste a zastavili sme sa na tej hojdačke pri pošte. 

Na poludnie už spinkal, je to môj poklad.

Poobede, keď prišiel Drahý, tak sa mu Pampúšik opäť raz snažil cez otvor dverí prepchať do kúpeľne. Raz sa tam zasekne, keď ho tieto nápady neprejdú.

51. týždeň

Utorok - A tak máme prvého júna. Deň detí. Mary má narodeniny, aj moja bývalá šéfka z Retardu. Kto vie, ako sa má. Od toho, ako nám zrušili oddelenie, čo bolo pred takmer tromi rokmi som ju nevidela. 

Pampúšik sa zobudil ráno v dobrej nálade, tak sme sa chvíľu hrali na posteli s havkom. 

Na desiatu som mu skúsila dať kašu, ale asi nemal na ňu chuť, lebo skončila viac-menej na mne. No, nevadí.

Išli sme na poštu, prišla mi morská panna, čo som vyhrala v aukcii. Konečne jedna zo štyroch, ktoré z tejto série mám, čo vyzerá celkom k svetu. 

Cestou domov som prvýkrát skúsila Pampúšika dať do hojdačky. Bol úplne nadšený.

Napísala mi LL, či by sme sa nechceli ísť k nim pohrať poobede. Nadšene som súhlasila.

Pred štvrtou som teda dorazila s Pampúšikom k LL. Je to úžasné ako malá L už chodí. Bola som dosť prekvapená, ako sa tam Pampúšik osmelil, sám si bral hračky a pochodoval tam akoby bol doma. Najviac ho brala kosačka malej L. Jej to na šťastie veľmi neprekážalo. Po cca dvoch hodinách sme sa rozlúčili, aby sme si stihli uspať deti v klasickom čase.

Streda - Slniečko má dnes narodeniny. Aj som chvíľu premýšľala, že by som mu napísala a potom som si povedala, že na čo by to bolo asi tak dobré. Za to, že môj vzťah je v krachu, nemusím predsa kaziť iné. A okrem toho, ak to nemalo budúcnosť pred 16 rokmi, akú by to malo teraz?

Každým dňom je teplejšie a teplejšie. Leto sa proste pýta na svet.

Varila som kuracie mäsko s brokolicou a syrovou omáčkou. Potom sme s Pampúšikom trochu upratovali.

Štvrtok - Pohodový štvrtok. Keď Pampúšik zaspal cez obed, vyvarila som všetky cumlíky. Že ich ale má :-D

Už mu vykukujú aj spodné dvojky. Tak už má 8 zúbkov.

Piatok - Bola som s Pampúšikom v Tescu. Kúpila som mu 5 balenie bodyniek. Akurát, že asi nie úplne najvhodnejších, lebo sú biele, ale mali len biele, modré alebo ružové. Tak si človek moc nenavyberal.

Pampúšik opäť raz potreboval preskúmať, čo mám v tých boxíkoch od pracích kapsúl. Mu tie doplnky pre Barbie hrkajú a tak to tam rád obidvuje.

Poobede sme boli von a keď Pampúšik zaspal, tak som upratovala, ale nechápem na čo to robím, keď Drahý aj tak chodí domov iba spať, ale tak keby prišiel náhodou skôr opitý a začal vyrývať s hlúposťami ako on ľúbi.

Sobota - Pohodový dníček. Pampúšik v poslednej dobe akosi nechce moc papať, neviem, či je to tým, že sa oteplilo alebo či mu idú ešte nejaké zúbky, no hádam sa to zlepší časom.

Nedeľa - Ráno som Pampúšikovi obliekla bodynko z Kalirecords, ale žiaľ strašne necháva po tele žmolky, takže ho žiaľ budeme používať asi len veľmi výnimočne, plus je čierne, čo na toto obdobie nie je práve ideálna farba.

Pampúšik sa riadne oškrel, keď sa chcel pustiť do sveta po vlastných. Na šťastie sa potom napapal a zaspinkal.

Poobede sme sa všetci traja vybrali na Jazerá, bol tam nejaký program pre deti ku Dňu detí, spievala tam aj Gizka Oňová a Pampúšik tancoval v kočíku na jej maďarské pesničky. Bolo to veľmi vtipné.

Následne sme boli u nás na ihrisku.

Pondelok - Dopoludnia som bola s Pampúšikom na prechádzke. Cez obedný spánok sa zobudil a bol veľmi uplakaný a chcel sa veľmi túliť, očividne mu idú zúbky.

Poobede sme prišli za Drahým k Sluhovi, ktorému robil závlahu na záhrade. Úprimne, neviem prečo sme tam vôbec mali prísť, keďže Drahý tam ostal, aj keď sme odišli a celkovo sme tam dosť zavadzali a Pampúšik sa ťahal za Drahým.

50. týždeň

Utorok - vstala som pomerne skoro a bolo to také zvláštne, že tu nie je Tienik a netreba ho brať von. Takže som ešte balila a čakala som na telefonát od Drahého, že vyrážajú. Keď som sa do pol desiatej nedočkala, tak som mu išla volať, že kde sú a ako som hľadala telefón, tak som periférne videla popod okno prichádzať Svišťa, skoro mi oči z jamôk vyliezli. Skoro som odpadla. Ledva sme sa zvítali, teda Drahý mi nedal ani pusu, tak sa vybrali na Jergaly pozrieť nejaký dom a slimáky, že ja sa mám dobaliť. To som skoro odpadla druhýkrát a aj som sa veru rozplakala, že čo je toto za privítanie po dvoch týždňoch a slová, ktoré mi napísal Drahého brat vo mne o to viac rezonovali a že je to všetko pravda, som si bola už takmer 100% istá. 

Chlapi sa na šťastie pomerne rýchlo vrátili, naložili sme sa a vyrazili sme do Detvy. Trochu trvalo, kým sme sanatórium našli, keďže ono je v svojej podstate až za Detvou. Tam som musela do jednej čakať, kým otvoria testovacie stredisko, aby som mala aktuálny test, keďže brali len 48 hodinový a môj z nedele už bol starší. Potom som išla asi na polhodinku za maminou, dala mi svoju prechodku na PNku, inštrukcie a rovno mi povedala, že zatiaľ s ňou takmer nič nerobili, že ona netuší, ako tu vydrží tri týždne.

Potom sme už vyrazili domov. 

Sluha si nechal auto, že ešte niekam musí ísť niečo vyriešiť a že kvôli nám tak celkom nestíha. Bolo mi to úplne ale úplne ale úplne jedno.

Streda - Volal mi Sluha, že mi donesie auto, tak si hovorím, že OK, že nech mi dá vedieť, lebo musím ísť s Pampúšikom k lekárke na kontrolu. Tentokrát to celkom pekne zvládol. 78cm, 9300g, očkovanie OK. Ponáhľala som sa domov, aby na mňa Sluha nečakal, no nakoniec som čakala ja na neho. Nevadí. Hlavne, že ma v piatok vezme na očkovanie a do BA.

Poobede sme boli v Tescu. Zomrel Julo Viršík. Už žiadne hore háj, dolu háj a podobne.

Štvrtok - Išla som si do zásielkovne po zásielku od Jitky. Tie katalógy sú jednoducho úžasné. Zastavila som sa na kapučínu a koláčik do Antikvariátu a zbežne som si prešla katalógy. Pampúšikovi sa to veľmi nepáčilo, tak sme sa rýchlo vytratili. Zastavili sme sa v Pepcu aj Dráčiku. Mali Dragon. Občas mám chuť kúpiť druhú a vybaliť si ju. V Pepcu som kúpila Pampúšikovi tepláčiky.

Poobede mi ešte pani susedka-poštárka doniesla obálku od Timky a v nej šatočky pre Heith Haring. Prišla aj zásielka s bábikami. Palm Beach je nádherná, inak je to dosť bieda.

Piatok - Zistila som, že som zrejme u doktorky nechala Pampúšikov zdravotný a očkovací preukaz. Napísala som jej @ a na šťastie mi to potvrdila. V pondelok sa poň zastavím.

Okolo deviatej prišiel Sluha, išiel dať urobiť ešte nejaké kľúče, začala som byť nervózna, či to stihneme, lebo len pred pol desiatou sme vyrazili, ale na šťastie sme to stihli. 

Očkovanie prebehlo pomerne rýchlo, tým, že sme boli objednaní na presný čas a vôbec nebolelo, akurát po ňom som tam musela pre istotu počkať 15 minút, z čoho som mala obavy, že ako to Sluha s Pampúšikom zvládne, ale boli zbytočné.

Keby som vedela, že pôjdeme cez zadnú časť Hlavného mesta, napísala by som bývalej kolegyni, či nemôžem prísť na návštevu, ale tak čo už. Sluha nás teda vyložil pri Auparku. Trochu sme sa tam pomotali, strašne príjemne ma prekvapil priestor pre maminky s malými deťmi, bola tam samostatná miestnosť na dojčenie, mikrovlnky a celkovo to tam bolo veľmi priestranné a pekné.

Samozrejme som sa zastavila aj v AllToys a Toyeto, ale nič zaujímavé som tam neobjavila. Potom sme sa išli prejsť do Sadu Janka Kráľa, tam som volala aj mamine a ona, že má toho dosť, že v tej Detve nechce ostať, že tam nie je žiadny progres, že raz denne cvičia všetky rovnako a že proste to nestojí za nič a že varia otrasne a že je jej smutno a že sa skúsi o tom porozprávať s riaditeľkou, či by sa to nedalo nejako ukončiť skôr, že ona tam ďalšie dva týždne nebude. Aj ma trochu vytočila, ale na druhej strane ju chápem, no na čo tam bude, keď to nemá žiadny reálny prínos a sú tam len starenky, čo sa učia chodiť s chodítkom. To som videla na vlastné oči.

Na šťastie krátko na to už dorazil aj Sluha, lebo už mi začínala byť zima, keďže som bola len v krátkom tričku a aj som nechcela zdržiavať moc pani, tak som jej volala, že čoskoro dorazíme. Autosedačku nám bez problému vybalila, naištalovala a nasadila tam Pampúšika, tváril sa extra nadšene.

Napriek tomu cestu domov zvládol bez problému (edit: v dnešnej dobe si už do nej nadšene sadá sám).

Drahý večer uspával Pampúšika a ja som vybehla po niečo do Billy a ako som brala tašku, trochu ma zabolelo rameno, ale inak bez nejakých negatívnych príznakov, ani som vlastne nevedela, že som podstúpila očkovanie, ale viackrát som už čítala(počula), že druhá dávka je horšia, tak uvidíme.

Sobota - Išla som konečne poslať kupujúcej bábiku a oblečenie. Zastavila som sa aj v Pepcu. Drahý bol opäť takmer celý deň na dome, aké prekvapivé.

Poobede sa zastavil aj bráško, bolo super ho vidieť po takmer pol roku. Boli sme trochu aj pokočíkovať. Dúfala som, že brácho u nás aj prespí, ale márne.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Chlapci na obed zaspali spolu, bolo to hrozne milé. Vrátilo ma to tak do čias, keď sa Pampúšik narodil a spali spolu takmer stále.

Pampúšik sa večer chcel sprchovať sám. Kúpala a uspávala som ho ja sama, lebo Drahý bol opäť niekde preč. 

Na šťastie Pampúšik už o pol siedmej spinkal.

Pondelok - Bolo pomerne teplo. Nejako sa mi nič nechcelo. Drahý bol celý deň v práci (alebo to aspoň tvrdil). 

Poslala som konečne daňové priznanie. Ako inak v posledný možný deň. Tak sa to robí :-( Úžasná som v tomto. 

Zašla som s Pampúšikom aj do Lidlu, keď už sme boli von.

Pondelok - 

49. týždeň

Utorok - Opäť celý deň pršalo. Výška potoka je už naozaj vysoká. Na striedačku sa tu objavujú kocúre, ale mňa nejako nebaví robiť im vrátničku, Samko aj tak ujde, keď ma zbadá. Papanie im nechávam vo verande, tam sa dostanú, chápem, že im možno chýba aj spoločnosť, ale to odo mňa nemôžu veľmi očakávať, aj tak mám trochu rešpekt, čo by im urobilo to moje bábo.

Dopoludnia dorazila objednávka z DM-ky a podvečer prišiel aj kuriér z Tesca. Ten mi potom volal, že platba neprešla, či mi môže poslať dlžný úpis. Jasné, možno aj lepšie pre mňa, pošlem mu to cez internet banking.

Večer som žehlila. Kto by to bol povedal, ako mi bude chýbať moja ľahká žehlička a žehliaca doska. Už som si odvykla hrbiť sa nad stolom.

Našla som Lojzíka spať v chodbe v kočíku, bolo tam tak tmavo, že som ho ledva zbadala, ešteže som na neho nepoložila bábo.

Streda - Ráno nepršalo, čo bolo úžasné. Pampúšik by už najradšej behal po celom dobe, čo mu samozrejme z bezpečnostno-hygienických dôvodov nedovolím. 

Krátko po jednej prišla mamkina kamoška. Vracala som sa pre istotu dáždnik, keď sme naložili kočík s vajíčkom, dala nám pre istotu aj deku. Vyhodila nás pri plážovom kúpalisku, ale do 14tej mali v MOM obednú pauzu.

Dala som sa teda otestovať, počkala som si na výsledok, vyšplhala som ten obrovský kopec do Lidlu, kúpila som tam pár drobností, ktoré po mne mamina chcela a odviezla som sa tie dve zastávky trolejbusom, aby som neprišla úplne neskoro.

Brať kočík po tých schodoch bol naozaj zážitok, ale zvládli sme to. Na vrátnici mi "chalani" nevedeli povedať, či môžem ísť s kočíkom hore, ale pustili ma. 

Na neurológii to už bolo o čosi hustejšie. Hlavná sestra na mňa pozerala ako na zázrak, že kto ma tam vôbec pustil a s bábätkom, či som sa nezbláznila, že prečo som ho nenechala doma a že na izbu ma pustiť nemôže, ale nakoniec povedala, že to nejako vymyslíme a že mám počkať v átriu, že mi tam maminu donesú.

A tak aj bolo. Snažila som sa byť v pohode a nerozplakať sa, ale bol to pre mňa zdrvujúci pohľad, na vozíčku, s katétrom, v košeli pre 5XL dámu.

Vypili sme ľadovú kávu, trochu sme sa porozprávali, ale potom mi volal tatino, že už je tu, tak sme sa rozlúčili. 

Išli sme do Tesca do kľúčovej služby, ale na parkovisku som zistila, že ja ten kľúč nemám, tak som bola v úplnej panike, že kde som ho stratila a nahovárala som si, že bude vo dverách, že som ho tam proste zabudla, ale moje podvedomie mi ponúkalo samé hororové scenáre a moja unavená myseľ sa nestačila brániť, takže mi viditeľne odľahlo, keď som kľúčik zbadala vo dverách. To, že by maminu medzičasom niekto vykradol, bolo 200% nie, aj keby, tak nič cenné v dome v podstate nie je, najdrahší je asi sporák a ten by sa odnášal dosť ťažko na to, aby si to nikto nevšimol a hlavne bol doma psíček.

Tatino chcel vidieť ako vyzerá dom starostovcov, ale po ceste stretol spolužiaka zo strednej, keď vychádzal zo svojho domu, tak dosť dlho debatil s ním a potom už išiel, aby nešoféroval po tme.

Večer to už všetko na mňa doľahlo, dlho som plakala a nevedela som zaspať.

Štvrtok - Už ma to tu prestáva aj baviť. Dedinský život a ešte na tejto dedine to nie je proste pre mňa. Okrem toho, chcem prísť domov a dať si dokopy nejako veci doma. Mať podozrenie na rozpad rodiny, to ma tiež veľmi neteší. 

Pampúšik na rannej prechádzke zaspal a tak sme sa prechádzali.
Prišiel mi dlžný úpis z Tesca, tak som to vyplatila.

Volal mi tatino, že som mu neposlala nákupný zoznam, že nem mu ho napíšem a príde zajtra. Dobre, dobre, však zajtra to bude stačiť.

Dočítala som Príbeh pôrodníčky. Začiatok bol dobrý horor, ale koniec bol v podstate jemný a dosť pritiahnutý za vlasy, ale tak je to vymyslené. Začala som čítať Krvavé jahody. Proste mamina tu limonády a červenú knižnicu nemá.

Piatok - Doobeda pršalo (aké to prekvapenie), ale poobede už prestalo pršať, tak som sa vybrala na dlhšiu prechádzku, už som bola pri požiarnikoch, keď mi volal tatino, že kde som, že on už je tu. No, lebo mi nemohol zavolať, keď vyrážal, takto musel na mňa čakať, ale už som bola blízko a išiel mi aj naproti.

Pampúšik sa snažil dnes chodiť po schodoch do kúpeľne alebo liezť alebo ako to nazvať. Ledva chodí popri nábytku a vyberie sa to po schodoch, to môže byť len náš syn.

Sobota - Ráno mi prišiel @, že mi pridelili na piatok termín na očkovanie. No ejha. 

Ráno sme boli na prechádzke v údolí a keď sme sa vracali, tak zaparkoval taký mladý fešák a spýtal sa ma na jeden dom na Jergaloch. Tak som ho nasmerovala.

Po raňajkách mi to nedalo a som si povedala, že neprší, že skúsime ten modrý dom nájsť, že si urobíme väčšiu prechádzku.

Trošku mrholilo, ale nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Pampúšik polovicu prechádzky prespal a poobede spal znovu. Celkovo tu dosť prespí.

Nedeľa - Tak Pampúšik má 11 mesiacov, o mesiac prvé narodeniny. Tak som plánovala oslavu a celé sa mi to akosi rúca ako domček z kariet. Vzťah aj mamkine ochorenie, ale už pomaly začala hýbať ľavou nohou, čo je úplne super.

Tatino nás vyzdvihol pred obedom. Zastavil blízko nich pri odbernom mieste a potom k nim na rizoto a potom za maminou do nemocnice. Už dokáže prejsť popri posteliach a stene. Bola to neskutočná zmena od kedy som ju videla naposledy.

Zajtra ju prevezú do Detvy do nejakej doliečovne, tam by mala ostať tri týždne a potom môže ísť do Štiavnice do nejakého sanatória. Tak uvidíme.

Drahý so sluhom sa dohodli, že v utorok prídu po nás. Neskutočne sa teším, aj keď sa trochu bojím toho návratu.

Pondelok - Pampúšik sa zoznamoval s Félixom (mamkin kocúr, ktorý žiaľ už nie je medzi nami). Bolo to veľmi milé. 

Okolo obeda si prišla mamkina kamoška po Tienika, že ho bude teraz strážiť ona, že uvidíme, ako sa to vyvinie, ja som povedala, že po týždni sa pokojne zase vrátim, keby to bolo nutné, že má sama dve fenky doma.

Potom som balila, dávala som ešte prať, čítala som Pampúšikovi a vzala som ho na prechádzku.

Večer som všakovako prekladala bielizeň, aby stihla uschnúť.

48. týždeň

Utorok - Ráno prišiel Sluha. Poprosila som ho, aby ma s Pampúšikom vzal čo najskôr do Opičiek. Zariadil si pár hovorov a že zajtra môžeme vyraziť. Aj keď sa tým opäť odkladá prepis auta, to mi je teraz úplne jedno. Som mu nesmierne vďačná. On je proste v tomto úžasný. 

Streda - Ráno som sa pokúsila rozložiť kočík. Nakoniec sa mi to podarilo a kým Pampúšik spinkal, naložila som ho do auta, ale bola to fuška.

Prišiel Sluha, naložili sme sa a vyrazili sme. Asi po pol hodinke jazdy začalo niečo búchať. Akurát mi volal aj Landa, že sa nevie dovolať mamine, či neviem, čo je s ňou, tak som mu to všetko líčila, tak že ak sa nám nepodarí prísť do Keksov, že on za ňou pôjde a ja, že si dáme vedieť, že predsa len majú s malinkou dosť vlastných problémov.

Zastali sme na benzínke. Zavolala mi aj mamina. 

Nakoniec sme sa rozhodli, že to bude asi len nejaký uvoľnený plech a že skúsime pokračovať v jazde a uvidíme. Občas to ešte zahrkalo, ale úspešne sme dorazili do Opičiek. Sluha vzal Tienika na prechádzku a ja som zatiaľ pobalila mamine nejaké veci do nemocnice. 

V Lidli som jej ešte kúpila pár drobností a vyrazili sme do nemocnice. Tam som dosť dlho blúdila, kým som našla vrátnicu. Označila som jej veci, lebo ma za ňou nepustili. Pampúšik sa medzičasom zobudil a tak ho Sluha zabával v aute. Odviezol nás hore a vyrazil na spiatočnú jazdu do Senca.

Boli sme sa poprechádzať, bolo krásne horúco, Pampúšik zaspal v kočíku. 

Išla som sa pozrieť k starostovcom na stavbu, tak sme sa tam zoznámili a potykali sme si. Chceli sme ísť na kofolu, ale krčma bola zatvorená, ale pani starostarová nám urobila aspoň vodu so sirupom, bolo to strašne fajn. 

Večer ešte prišiel na chvíľu aj tatík s Lifkou. Poprosila som ho, či by mi neposlal dva balíky cez zásielovňu, lebo ja som to už nestihla.

Okolo ôsmej mi volal Drahého brat, ale akurát som uspávala Pampúšika, tak som mu to nedvihla, tak sme si potom asi hodinu písali a bolo mi z toho veľmi smutno, sa pýtal, či mám maminu v nemocnici a že či si myslím, že ma Drahý podvádza a že či naozaj robí u slobodnej ženskej a tak a mnohé ďalšie veci. Bolo mi veľmi smutno a dlho som nevedela zaspať.

Štvrtok - Pampúšik sa zobudil okolo pol šiestej, dala som mu mliečko, obliekla som ho a išla som sa s Tienikom prejsť. Neskôr začalo trochu popŕchať, tak sme išli domov, Pampúšik ešte zaspal.

Takmer celý deň pršalo, tak som upratovala, telefonovala s maminou, tatinom, Drahým a chodila som s Tienikom na prechádzky.

Prišli mi upozornenia, že tatino úspešne odoslal balíky. Je to poklad.

V noci sa ku mne Pampúšik túlil, to bol pre mňa najväčší darček, keďže on sa nerád objíma, bozkáva a tak podobne.

Piatok - Ráno som opäť našla nejaké mŕtve časti hlodavcov vo verande. Uff, brr, musia mi to tie mačky robiť? Ja mám ako silný žalúdok, ale toto je aj na mňa blízko môjho osobného maxima.

Mamina mi volala, že by ju dnes mali už prepustiť, ale že ak by nie, nech dám Tienika zajtra zaočkovať. 

Potom mi volala, že ju už prepustili a že podľa toho, ako stihne autobus, tak pôjde domov. Už aj mala byť pomaly doma, ale tak som si myslela, že možno si išla niečo kúpiť alebo nestihla autobus, keď mi zavolal tatino, že mu volal známy z nemocnice, že skolabovala vo výťahu, že si ju tam nechávajú. 

Nejako som nechápala ničomu.

S Pampúšikom sa viac-menej zdržiavame iba v spálni, keďže neviem zakúriť v krbe a tak kúrim iba v spálni elektrickým radiátorom. 

Sobota - Ráno som sa išla prejsť okolo úradu, aby som si overila, kedy je to očkovanie, lebo to mi mamina nevedela s istotou povedať. 

Po dvoch daždivých dňoch bolo teraz krásne slnečno. Volal mi tatino, že prídu s Lifkou mi pomôcť poupratovať.

Išla som teda dať Tienika zaočkovať, to bolo raz-dva. Potom mi volala mamina, že teda z pľúcnej embólie teraz prekonala cievnu mozgovú príhodu a že si necíti ľavú časť tela, že nevie chodiť. Úplne som sa rozplakala, maminka moja. Moja maminečka. 

Okolo obeda prišli tatino s Lifkou, tatino rozobral aj bráškovu posteľ a všetko vystriekali, snažila som sa im pomôcť ako som vedela, ale musela som dávať pozor, aby malý nevyliezol a nenadýchal sa Sava a tak. Dohodli sme sa, že zajtra nás tatino vezme k nim na obed. 

Nechal mi tu aj vysávač Kercher, aby som tu mohla dôkladne povysávať.

Nedeľa - Ráno som sa snažila dať dokopy spálňu, aby sa Pampúšik mohol hrať, keďže sa pomaly osmeľuje a chodí už uličkou medzi posteľami.

Okolo obeda prišiel tatino. Dosť pršalo. Mali perkelt. Bol skvelý. Lifka robila aj bábovku a všetko nám aj nabalili.

Keď sme prišli na Opičky, tak už nepršalo a išli sme sa všetci prejsť. Lifke to moc s kočíkom pristane.

Večer som ešte urobila objednávku v DMke, hoci som dnes v nej bola, ale proste na pár drobností som zabudla, keďže som tam bola len tak na skok, lebo som nechcela tatina zdržovať.

Pondelok - Prišlo mi info, že objednávka z DM je už v rukách kuriéra. Paráda. Hádam príde zajtra a nie v stredu, kedy chcem ísť za maminou.

Opäť pršalo a tak som sa snažila Pampúšikovi čítať, keďže tu máme ešte aj detské knihy, dokonca aj nejaké reporelá. Moc nadšený ale z toho nebol.

Objednala som aj nejaké potraviny z Tesca. Som zvedavá