Týždeň 07. 05. 2024 - 13. 05. 2024

Utorok - Vstala som pomerne skoro a už nepršalo, ale bola taká obloha zatmavená. Pampúšik vstal pred siedmou a pomerne rýchlo sme sa vychystali do škôlky. Dala som oprať a išla som potom na nákup do Kauflandu, lebo tam mali mlieko v akcii. 

V práci pomerne nuda, mali sme menšiu poradu a kolegyňa, že nechcem žalovať a už začala na mňa, že čo robím a nerobím, že nepozerám výrobky a dokonca povedala, že prečo klamem a že ona vie, čo mi Bryndziarka povedala, keď ma zaúčala. Tak samozrejme, že ona to vie lepšie hádam ako ja. 

Volala som dnes jednej hypo poradkyni a dohodli sme si na štvrtok po práci stretnutie, tak som zvedavá. 

Niekedy by som odtiaľto najradšej vypadla. Tak si niekedy predstavujem, že stojím na tom balkóne a pozerám len tak na ten kopec alebo proste len tak sa idem poprechádzať po lese a tak. 

Nejako neviem zabudnúť na ten sen s PP a jeho bráškom. Hlavne, keď to bolo na tom byte, akože strašne divné celé.

Streda - Bolo pekne, len sa dosť ochladilo. Chcela som ísť niekam do prírody, do lesa, ale Drahý, že by šiel na Jazerá. Čo má furt s tými Jazerami? Tam sa mi teda vôbec nechcelo, tak sme sa nakoniec rozhodli, že pôjdeme do Jelky na Kolový vodný mlyn. Ja už som tam s Pampúšikom síce bola cca pred dvomi rokmi, ale v podstate mi to nevadilo. 

Tak sme išli a bolo celkom fajn. Dali sme si aj držkovú polievku a Pampúšik sa tam pohral trošku na ihrisku a potom sa vyskákal v blate a cestou domov zaspal, tak sme sa chvíľu previezli, nech sa hneď nezobudí. 

Najedol sa polievky a potom už nechcel spinkať, čo sa dalo očakávať, chalani ma nechali asi hodinu spať a potom išli von a ja som urobila mäso na hubách s ryžou.

Prišli až okolo siedmej a Drahý, že mu volal sused, či nejdú na pivo, tak som trochu vybuchla, že teraz doniesol dieťa a hneď ide preč, tak ostal, ale Pampúšik nechcel veľmi zaspať, tak sa zdvihol a išiel. Prišiel pred deviatou a v podstate sa iba opýtal, kedy zaspal a či sa hnevám. Nehnevala som sa.

Zobudila som tesne pred polnocou a skoro som vykríkla od prekvapenia, lebo sa mi sníval tak živý sen, že som sa chvíľu musela presvedčovať, kde som čo som, lebo v sne som išla autom jedným kopcom na Sídlisku v Keksoch. Začína mi statočne šibať. 

Štvrtok - Druhýkrát som sa zobudila o 01:40 a pamätala som si ešte divnejší sen. Snívalo sa mi, že do toho bytu, čo som ho bola pozrieť, prišiel za mnou PP brat a začal mi robiť návrhy a tak. Som si hovorila, že hádam sa nebudem celú noc budiť po dvoch hodinách. To som si nemala ani pomyslieť, lebo pred štvrtou začal Pampúšik kašľať, na čo on hneď zaspal a ja som sa snažila a o šiestej budík. Reku, paráda. 

Ráno som bola trochu rozbitá a do škôlky sme išli trochu neskôr ako zvyčajne, takže najprv som tam stretla Romi a o chvíľku došla aj Di, tak sme chvíľu spolu kecali, išla som Romi odprevadiť a ešte sme kecali o šoférovaní a tak.

Doma som sa potom najedla, osprchovala a v podstate som mohla vyraziť. Úplne som zabudla, že mám v lekárni objednávku, ale na šťastie je tá lekáreň otvorená aj v sobotu, tak tam potom zájdem, keďže zajtra má kolegyňa dovolenku a ja som sa nahlásila na celý deň, že prídem, aby som potom, keď mám v júni to kardio, nemala veľa vynechané.

Prekvapilo ma, že Romi mi dnes povedala, že Drahý sa o mne tak pekne vyjadruje vonku. No, jo, na jazyku med a v srdci jed. 

Po práci som sa zastavila za hypotekárnou poradkyňou, ktorá bola viacerými ľuďmi odporúčaná na FB v maminkovskej skupinke. Bola hrozne milá, rýchlo mi to vypočítala a povedala, že to vyzerá veľmi dobre a že zajtra by sme mali mať výsledok. Ale povedala mi, že som si prežila veľkú bolesť, že je to na mne vidieť.

Keď som prišla domov, tak Drahý bol úplne odpálený, zase kašeľ a horúčky. Takže len ležal. Urobila som mu Coldrex a v podstate takmer ihneď zaspal. No, keď som osprchovala Pampúšika, tak sa prebral a potom obaja zaspali a ja som pozerala Nemocnicu. Strašne sa bojím, že mi zajtra zavolá tá hypotekárna poradkyňa, že to proste nepôjde, aj keď ja sa vlastne bojím aj keby to vyšlo. Je to také, že neviem, čo mám robiť a nemám sa s kým poriadne poradiť. Teda, ani trochu. A vlastne jediný, s kým by som to chcela prebrať, sa so mnou nebaví, o to viac ma otravuje v snoch. Babu, ktorá si nepamätá 99,9% snov.

Piatok - Drahý išiel ráno do práce. Si hovorím, že to je nápad, keď je zase taký odpálený. Vôbec sa mi nechcelo do práce, si hovorím, že čo to bol za nápad prihlásiť sa na celý deň, ale zase hodinka a pol k dobru, je proste hodinka a pol k dobru. To sa ešte bude hodiť. 

V robote celkom fajn. 

Tesne pred druhou mi volala poradkyňa a že to prešlo prvým predschválením úplne v pohode. Normálne by som ju šla objať. Hneď som volala realiťákovi, ale ten ma trochu zbrzdil, že do konca víkendu je byt predbežne rezervovaný, že majiteľ sa sľúbil, že počká záujemcom, ale ja sa nevzdávam. Keby niekto vedel, že ako som si to ja už vysnívala aj s kovovou posteľou. 

O pol štvrtej mi volal Drahý, či musím ísť dnes von s babami, že mu je hrozne zle, že iba vracia. Tak si hovorím, že paráda. Tak som písala LL, že asi prídem neskôr ak vôbec. No, uvidím, čo bude doma. 

Napísal mi aj Ing. že čaká na ďalšie otázky, ale mal smolu, lebo knihu som nechala doma, ale v pondelok ju vezmem.

Doma som potom našla chalanov pri pizze pred TV, ale tak som to čakala. Chvíľu som sa pohrala s Pampúšikom, ale keďže v škôlke údajne nespal, tak som ho šla osprchovať a uspať. Zaspal tým pádom pomerne skoro a ja som sa okolo ôsmej spýtala Drahého, či to teda s ním zvládne alebo či mám ostať doma a povedal, že zvládne, že však spí. Tak mu hovorím, že keby niečo, nech mi volá.

Tak som zavolala Di a že už sú v pizzérke, tak som vyrazila za nimi. Bolo to super, lebo sme boli piati + teda ešte bábätko. 

Bola som teda prekvapená, ako dobre to malinká zvládla a bolo super. Domov som prišla okolo pol dvanástej, vypla som TV a ľahla som si k Pampúšikovi do spálne.

Sobota - Zobudila som sa už o piatej, pane Bože prečo? Ale aspoň som si mohla nerušene čítať. Drahý sa ešte včera stihol uraziť, lebo som si dovolila kúpiť nový mobil bez jeho vedomia. 

Potrebovala som ísť do lekárne na námestí, tak sme išli všetci spolu, s tým, že Drahý sa zastavil ešte na pošte a my sme medzičasom išli do Dráčika a potom teda na námestie. Tam sme stretli Di s chalanmi, tak sme sa chvíľu zakecali s nimi a že pôjdu na to nové ihrisko, kde sme sa aj my chystali, aj sme sa stretli pred obchodom, ale oni nakoniec nešli k trampolínam. 

Po chvíli hovorím chalanom, že ja pôjdem domov, lebo treba vyvesiť bielizeň, keď je tak pekne, nech to preschne. 

Takže som išla domov a trochu som upratovala a ani som si neuvedomila, že chalani sú už dlho von, tak som im okolo druhej volala, že či prídu aj domov, tak došli a Drahý hneď, že on musí ísť s bývalým kolegom niečo riešiť. Si hovorím, že perfektné, že ani jesť celý deň ani nič, teraz mi tu nechá hladné a unavené dieťa.

Tak som nakŕmila Pampúšika a o tretej zaspal v priebehu asi minútky. 

Drahý prišiel asi o dve hodiny a hneď začal zase tie svoje reči, ja to už tak nezvládam. Na čo je toto dobré? 

Vzala som potom Pampúšika von a Drahý ostal na gauči počúvať hudbu a bol taký nepríjemný. Nakoniec tam zaspal.

Nedeľa - Ráno Pampúšik vstal pomerne skoro, ale ja som potom ešte zaspala a chalani pozerali telku. Potom sme sa vybrali teda do Ikei a prešlo to celkom v pohode, akurát Pampúšik nechcel obedovať, dokonca ani koláč, takže som sa bála, že bude hladný, ale skôr bol už potom unavený, keďže sme pobehali aj v Avione. Kúpila som mamine prívesok D na Pandora náramok, tak hádam bude mať radosť. 

Pampúšik zaspal v aute, ale doma už nechcel spať, chcel sa ísť hrať na to ihrisko, kde je pišťoľ, to má teraz také obdobie, že by len strieľal. Mňa boleli nohy, tak som ostala doma. Dala som ešte oprať obliečky, čo sme kúpili a nejaké drobnosti a potom som prišla za nimi. Drahý už samozrejme pivo na stole. Už som to ani nekomentovala. Hlavne, že kašle, soplí.

Pampúšik už mal dosť sklenené očká a vravím Drahému, že on už je vyčerpaný, že kým ešte prídeme domov, naje sa a všetko. Tak takmer po hodine sme vyrazili domov, takže vaňa, guličky a takmer ihneď zaspal. 

Drahý, že si ide kúpiť cigarety. Keď sa po polhodine nevrátil, tak si hovorím, že asi ich išiel vyrábať a začala som žehliť. Všetko som stihla ožehliť a potom som si ľahla do spálne, keď prišiel, tak som sa tvárila, že spím. Naozaj som nemala chuť riešiť jeho opilecké výjavy ešte aj dnes. Stačilo včera.

Bojím sa, čo mi zajtra zavolá ten realiťák. Normálne mám chuť mu ani nedvihnúť telefón, ale tak bude, ako má byť. Vysielam želanie do neba.

Pondelok - Zobudila som sa v  noci okolo tretej a asi do štvrtej som bola hore. Už začínalo trošinku svitať. Nakoniec som ale zaspala a zobudila som sa pred šiestou, išla som sa osprchovať a potom som zobudila Pampúšika a išli sme sa naraňajkovať. Naše veľmi výdatné guličky na raňajky, ale tak čo už. 

V škôlke mi dala učiteľka podpísať ten papier o výlete. Som zvedavá zajtra na besiedku. 

Do práce som išla rýchlosťou asi 10km/hod. Už som si myslela, že sa stala nejaká nehoda, ale bolo len proste veľa áut.

Okolo desiatej mi volal ten realiťák a že ak mám záujem, tak môžeme to začať riešiť. Taká som bola šťastná. Akože aj sa bojím, ale viac som šťastná. 

Poradkyňa mi potom poslala ešte jeden papier, tak som ho bola zaniesť na personálne. Tak som zvedavá, že kedy mi ho dajú a všetko. Joj, aj sa bojím, aj som taká.

Asi 3x mi volal Drahý. Najprv, či v škôlke nebolo niečo k tomu výletu, čo majú ísť vo štvrtok. Potom, či si nejdem objednať obed, lebo on si zabudol do desiatej objednať a potom, že čo som si to dovolila dať na FB, že ako to vyzerá, keď tam dávam staré lásky. Tak reku, ty láska, to je kamarát, ktorý ma vytiahol z jeden veľmi zlej situácie, ale OK. To jeho "žiarlenie" mi už tak lezie na nervy. 

Po práci som sa zastavila v lekárni, lebo ma začalo bolieť hrdlo a opäť raz kašlem. Ako je normálne, že s prestávkami už sedem mesiacov kašlem?

Keď som šla do lekárne, tak mi volal Drahý, že sú všetci von a či on môže ísť do krčmy na hokej. No, reku, hádam môžem prísť aspoň domov. Na hokej nakoniec nešiel, ale bol asi hodinu v obchode. Pampúšik nechcel moc jesť, tak Drahý už mal nervy úplne a potom mu hovorí, že dúfam, že nebudeš takto vystrájať, aj keď budeš mať nového tatíka. Tak to som už úplne nezvládla, mu hovorím, že načo balamutíš to dieťa takýmito hlúposťami a on, že keď budeš mať nového partnera.

Ešte písala aj majiteľka, že máme preplatok vyše 400€, tak som sa potešila. Som to hovorila aj Drahému a on, že on aj tak zavolá majiteľke, aby sa s ňou dohodol a ja že kvôli čomu sa s ňou chceš dohodnúť a on, že do toho ma nič nie je, že ani ja mu nič nehovorím a zase vytiahol, že som mu nepovedala o mobile.

Si hovorím, že toto sa mi snáď iba sníva.

V noci som zaspala v obývačke, ale aj tak som sa budila na kašeľ. 

Naoki Higašida - Prečo skáčem

K názvu tejto knižky som sa dostala cca pred dvomi rokmi, keď som začala riešiť rečovú poruchu môjho synčeka a keďže mnohé neurrovývojové poruchy majú spoločné prejavy, bol v "hre" aj autizmus. Čo sa týka autizmus je toto jedna z najodporúčanejších kníh a mne tiež pomohla pochopiť niektoré veci, hoci synčekovi bol autizmus vylúčený.

Prečo skáčem napísal 13 ročný japonský autista s cieľom priblížiť život autistu neurotypickej populácii. Myslím, že by mohla byť zaujímavá pre široké spektrum čitateľov, či už vo svojom okolí niekto má alebo nemá autistu.

Čo možno o mne neviete...

Ahojte,

dnes vám ako obyčajne odhalím kúsok svojej duše. Radšej duše ako tela alebo? No, neviem, čo je horšie niekedy. 

No, každopádne takéto odhalenia mám veľmi rada, či už formou blogu alebo videí a podobne.

Tak poďme na to:

1. moja najobľúbenejšia skladba je Štyri ročné obdobia od Vivaldiho, špeciálne Jar.

1. väčšinu života som zaľúbená aspoň do dvoch mužov v rovnakom čase

1. som bisexuálka, tak 90:10, aj keď ma žena nezaujala ani nepamätám, ak nerátam dve herečky

1. mala som prepichnutý jazyk a ak by to niekoho zaujímalo, tak zospodu je to vidieť.

1. nepamätám si takmer žiadne spomienky z detstva, ani z veku, kedy by som si to už "mala" pamätať. Občas si niečo vybavím, keď o tom rozpráva niekto iný, ale inak skôr viem, že sa niečo stalo, než by som si to pamätala.

1. nemám rada, keď ma oslovujú ľudia plnou verziou môjho mena. Inak nič proti menu Veronika ako takému nemám. 

1. neznesiem klamstvo. Kedysi dávno som prerušila všetok kontakt s vtedajšou najlepšou kamarátkou, keď som zistila, že mi v jednej veci klamala a ešte ma presviedčala, že je to pravda. Rokmi som v tomto "otupela" a už to neriešim tak radikálne, ale každopádne priame klamstvo je u mňa veľká STOPka.

1. bola som celé roky zamilovaná do Eminema a jeho "hudba" sa mi páči dodnes. 

1. nikdy som nechcela som mať deti

Bolo niečo, čo ste o mne nevedeli?

Týždeň 30. 04. 2024 - 06. 05. 2024

Utorok - Vstala som o pol šiestej, chvíľu som sa len tak premávala po byte. Okolo šiestej vstal Pampúšik a tak sme sa trochu hrali v posteli, obliekol sa, dostal zvyšok lízanky zo včera a potom sme vyrazili do škôlky. Dnes majú to fotenie, tak som zvedavá na fotky.

V robote to začalo celkom zhurta, za prvých 16 minút som mala troch zákazníkov, ale potom to ustalo, tak som si čítala "Prečo skáčem?" a počúvala videá na YT.

Kolega mi hovoril, že vo štvrtok už má opäť pršať, tak uvidíme. Zajtra by sme mohli vymyslieť nejaký výlet, keď je to voľno, ale obávam sa, že to napadne každému.

V robote bolo toho tak málo, že príjemka o 12:40 ani nebola a v tej o 10:40 bol len môj kábel. Dočítala som "Prečo skáčem?". Však to nemalo ani dvesto strán. Vypočula som si 4D celý album asi 3x alebo aj viac. 

Bola tu na chvíľku obchoďáčka si dobiť elektronickú cigaretu, tak som si ju obzrela lepšie. Je fakt krásna. Začínam chápať, čo na nej vedúci dopravy vidí. Ale asi len fyzická krása nestojí za to, aby sa niekomu rozpadla rodina alebo? Ani netuším, prečo ma to všetko okolo nich tak strašne zaujíma. Možno je to tým, že poznám aj jeho zákonitú...Neviem. Možno len vidličkujem niečo, čo vidličkovanie vôbec nepotrebuje. Ako to hovoril Heriban? V trojuholníku sú všetky rohy ostré? Asi tak nejako. Keď budem niekedy u maminy, prečítam si knihy od neho znovu, ak nezabudnem. Chýba mi PP. Ten sen, čo sa mi nedávno sníval, bol taký zvláštny, keďže v ňom bol aj jeho brácho. Kto vie, či sa aj naozaj tak podobajú ako na fotkách. Neviem, či to nie je ten jeho brácho, čo býval v Hlavnom meste kedysi. Neviem. Kto sa v tom má vyznať, keď sú štyria dokopy :-D a hlavne, ja som sa na to vtedy až tak dopodrobna nepýtala a hlavne si to už nepamätám. Viem, že jeden z nich je narodený na Deň detí a myslím, že práve on, ale istá si tým nie som. 

Občas mám obrovský pocit, že sa mu niečo stalo. Niekedy mám vidinu roztrepaného modrého mondea s TT ečv. Niekedy, keď počujem, že v Keksoch je nehoda, až mi zovrie srdce. Som šibnutá.

Poobede som išla s chalanmi do Sisnayu v Grobe. Už na parkovisku sme sa niečo s Drahým chytili, až na mňa vyštekol, že sa tam vždy pohádame, že či tu mám milenca alebo čo.  Malý chcel ísť do Zoo. Tak, ak nebude pršať, tak pôjdeme. 

Streda - Ráno sme vstali pomerne skoro. Najedli sme sa, pobalili a vydali sme sa do Hlavného mesta do Zoo. Dokonca som tam trafila na prvý pokus. Keďže bolo len krátko po deviatej, ešte tam nebolo ani tak veľa ľudí. Chodili sme proste po záhrade, bolo čoraz teplejšie, ale bolo to fajn. Pampúšika síce najviac oslovilo ihrisko a potom chcel ísť velice hľadať krokodíly a až na menšie nervozitky pri palacinkách to bol fajn deň.

Aj domov sme trafili úplne v pohode, hoci som odbočila trošku skôr než som musela, ale bez problému som sa potom vrátila na diaľnicu, takže nič strašné.

Štvrtok - Ráno trochu popŕchlo a trochu sa ochladilo. V robote bolo toho hrozne málo a takmer neustále sa mi chcelo spať.

Keď som prišla domov, tak Drahý hneď, že musí ísť do práce. No, reku, čo už. Tak sme sa s Pampúšikom hrali a dala som oprať jednu várku. Drahý prišiel okolo siedmej, osprchoval Pampúšika a potom sme sa hrali v posteli, lebo sa mu moc nechcelo spať, no nakoniec obaja zaspali a ja som pozerala Nemocnicu a tam to bolo také divné, že tam bol pán, už taký staručký a prišiel pozrieť svoju prvú lásku a že nikdy na ňu nezabudol a tak. Dlho som o tom premýšľala.

Piatok - Ráno bolo dosť zamračené a keď som prišla do práce, začalo riadne liať. Do obeda už bolo sucho. Proste aprílové počasie, aj keď je máj. 

V robote inak pohoda. 

Sobota - Napriek tomu, že sa malo zhoršiť počasie, bolo krásne slnečno. Chalani išli dopoludnia von a ja som upratovala, dala som prať a urobila som granadír a myslím, že mi parádne vyšiel. Pampúšik sa ho ledva dotkol so slovami, že to on nemá rád. Skoro ma roztrhlo, ale tak si hovorím, že OK. 

Potom sme ho uspali. Ja som si čítala a Drahý pozeral TV. 

Keď sa Pampúšik zobudil, tak že či ideme na Jazerá. Veľmi sa mi nechcelo, ale tak reku OK. Len sme sa blížili k bufetu, zbadala som na parkovisku modrú octaviu so zlínskymi EČV. Si hovorím, no už len títo mi tu chýbali, lebo mi bolo úplne jasné, že vedúci dopravy tam bude aj obchoďáčkou, ale to, že ich stretneme hneď na prvej lavičke, to som nečakala. Po pár trápnych pozdraveniach sme na šťastie všetci mali dosť trápenia s vlastnými deťmi, aby došlo k nejakému rozhovoru. 

Drahý potom objednal pre Pampúšika a pre neho lagnoš, ale v podstate ani jeden z toho veľa nemal, lebo Pampúšik chcel ísť na každú atrakciu a keď zbadal skákací hrad, tak ho langoš už netrápil vôbec a Drahému volal riaditeľ, že im opäť niečo v robote nejde, takže nakoniec sme takmer celý jeden langoš nechali tam a takmer celú moju kofolu a išla som Drahého odviesť do práce. 

Pampúšik sa chcel vrátiť na Jazerá, ale mne sa teda nechcelo už dívať na to, ako sú kolegovci a ešte aj detičky šťastné, hlavne obchoďáčkina dcérka vyzerala, že si "bračeka" užíva. Akože ja im to prajem, aj keď na to nevyzerám, len proste sa mi nechcelo na to pozerať ešte aj cez víkend.

Išla som s Pampúšikom do bývalej Žabky kúpiť Salko a na moje prekvapenie ho aj mali, aby som konečne zajtra mohla urobiť tú kokosovú griláž. Potom sme ostali u nás na ihrisku von. 

Pampúšik už spinkal, keď sa Drahý vrátil.

Nedeľa - Zobudila som sa nejaká umorená, ale rozhodla som sa, že upracem aj kúpeľňu a Pampúšik mi dosť pomáhal. Drahý urobil dal variť polievku a potom ho zobral von a keď prišiel, tak sa najedli, urobil potom ešte fašírku so zemiakovou kašou a ledva sa nejedol a išiel do práce. Teda, aspoň to tvrdil. Tak som potom Pampúšika uspávala, spočiatku to nevyzeralo nádejne, ale nakoniec predsa len zaspal a ja som si chvíľu čítala a potom som začala žehliť, lebo som zistila, že Pampúšik má spolužiakovo pyžamko, tak aby sme ho mohli v pondelok vrátiť. 

Akurát som sa rozhodovala, že pôjdem zobudiť Pampúšika, aby nespal príliš dlho, keď prišiel Drahý a hneď začal vyrývať, že kedy zase pôjdem k mame a už to išlo...Proste, že prečo tam chodím iba ja, že aj tak plače len za bratom a potom to už išlo, že ja s ním byť nechcem, že on by si nikdy nedovolil telefonovať s nejakou ľahkou devou doma a proste. Hovorím, že sa môžeme porozprávať, keď nebude opitý. Tak vzal Pampúšika von a prišli domov až po ôsmej a že boli na Jazerách a že sa tam stretli s nejakým policajtom. 

Takže, kým sa najedol a osprchoval a zaspal, bolo viac ako deväť hodín, takže zajtra pred siedmou asi nevstane, ale tak uvidíme.

Dnes je taký krásny dátum. 05. 05. to je taký na svadby a keďže je nedeľa, určite nejaké boli. Takto pred siedmymi rokmi bol piatok. 

Občas si hovorím, že tým našim prvým stretnutím sa to malo všetko aj skončiť, že PP mal v tomto pravdu a všetko to bol len klam už vtedy. Keby niekde dávali ceny za naivitu, tak ja dostanem olympijské zlato.

Pondelok - Ráno som sa zobudila krátko po piatej a Drahý už nebol doma, čo bolo fakt dosť divné, ale tak čo už. Chcelo sa mi spať, tak som si ešte ľahla a zobudila som sa krátko pred šiestou a išla som sa osprchovať, potom som ešte trochu žehlila.

Okolo siedmej som zobudila Pampúšika, moc sa mu nechcelo, ale nakoniec sa obliekol, lebo som mu dovolila vziať si džínsy. Zbalili sme obe pyžamká a vyrazili sme do škôlky.

Potom som sa zastavila ešte v malom Tescu a kúpila som si raňajky, doma som ešte trochu poupratovala a potom vyrazila do práce.

V práci totálna nuda. Som si hovorila, že by som zajtra mohla ísť fotiť, ale potom som v rádiu počula, že poobede majú prísť búrky a že sa má ochladiť a pršať zajtra aj najbližšie dni. Tak si hovorím, že ja som nešla fotiť dnes, kým bolo pekne slnečno.

V robote sa zastavil u nás v kancelárii vedúci dopravy a hneď sa spýtal, koľko má náš malý rokov. Tajne som dúfala, že sa k nášmu sobotnému stretnutiu rodiniek nebudeme priznávať, ale čo už...Tak sme sa trochu v náznakoch porozrpávali, že sme urobili trochu chyby vo svojich životoch. Nepovedal to síce priamo, ale došlo mi, že by sa asi neženil a nemal by s pani manželkou rovno dve deti. Aj keď, keď si to tak vezmem, že už bol ženatý, keď prišiel na Slovensko, takže už sú spolu s manželkou dosť dlho a staršie dieťa nemá ani 2,5 roka, takže sa dosť poznali. Lenže dieťa zamáva so vzťahom a to teda poriadne. Ale na čo potom druhé? Veď to už asi bol s obchoďáčkou alebo to vzniklo počas tehotenstva? Neviem. Akože na jednu stranu asi ani nechcem vedieť, na druhú stranu ma to ako zaujíma, že ako to všetko vzniká tieto vzťahy a prepletenia a všetko toto.

Ing sa neozval, nevadí. Možno sa ozve a možno nie. Uvidíme. V poslednej dobe to dosť analyzuje s Hamty.

Doma bola pohoda. Drahý ležal na gauči a Pampúšik sa tam hral, dojedla som kúsok pizze, čo mi chalani nechali. Drahý sa presunul do spálne, chvíľu som sa hrala s Pampúšikom, potom chcel fotiť na mobile, tak sme sa s tým chvíľu zabávali. Sprcha, pyžamo, potom si rozmyslel, že je ešte hladný, tak dojedol guličky v mlieku a potom sme sa ešte chvíľu hrali s plyšiakmi v posteli. 

Obaja chalani zaspali. Pozerala som von oknom v kuchyni a zdalo sa mi, že je mokrý chodník a mrholilo, tak si hovorím, že si spravím menšiu prechádzku, tak som asi na polhodinku vyšla do toho mrholenia. Pri LL bytovke pozerám, že vedúci dopravy je v Slniečkove. Dokonca v tej octavii aj sedel, ale myslím, že ma nespoznal. 

Doma nám nešla wi-fi, tak som pomerne rýchlo aj zaspala.

Nič o mne nevieš

Ahojte,

úvaha na túto tému mi chodí v hlave už nejaký ten čas a často mi to tak príde, keď ma niekto presviedča, ako veľmi ma pozná a pritom nadnesene nevie o mne nič alebo aspoň o danej situácii. 

Častokrát o sebe počujem strašné nezmysly a naozaj premýšľam ako k tomu ľudia dospeli. 

Už som si o sebe toho vypočula naozaj dosť, napríklad, že som skrytá rasistka. 

Dala som meno synovi po Danielovi Landovi. (a keby aj áno, čo je na tom?)

Tiež, že som tehotná a včera dokonca, že mám pohlavnú chorobu, ktorou som sa nakazila od svojho milenca aj keď pár viet predtým som sa dozvedela, že s ním používam pánsku ochranu. Na toto som už ani nedokázala niečo povedať. Však na toto sa ani nedá.

Pravidelne som namyslená až ignorantka, neempatická, neschopná sebareflexie, egocentrická mrcha, ktorú vychovala ulica. 

A čo vy? Počuli ste už o sebe niečo, čo vám vyrazilo dych?

Týždeň 23. 04. 2024 - 29. 04. 2024

Utorok - Zobudila som sa okolo pol štvrtej a asi hodinu som nevedela zaspať, ale nejako zvlášť mi to nevadilo. Počula som Drahého budík, aj svoj, ale vstala som pred siedmou aj s Pampúšikom. Mal dobrú náladu a dosť vyvádzal. Dokonca "musel" byť so mnou v kúpeľni, keď som sa sprchovala. Tak som zvedavá, ako to dnes bude s ním mamina zvládať. Včera to mala celkom na pohodu, keďže ja som do desiatej bola s ním a okolo jednej už spinkal.

V robote som dopozerala posledný diel Ivety z nedele a nejaké videá na YT. Doma som sa najedla, potom som sa hrala s Pampúšikom a potom som začala žehliť a keď sa Pampúšik osprchoval, tak som ho šla nakrémovať a uspávať a mamina dožehlila zvyšok. 

Pozerali sme potom Nemocnicu a potom som šla spať.

Streda - Ráno som sa s Pampúšikom zobudila, keď Drahý odchádzal do práce. Asi hodinku sme teda ešte ležali v posteli a hrali sme sa na mobile a s plyšiakmi na škôlku. Potom som zhodnotila, že by bolo dobré sa najesť a ísť, ak to chcem všetko stihnúť. Tak sme išli zobudiť maminu a ja som sa obliekla, aj Pampúšika a nakrájala som mu chlebík so slaninou a potom som išla. Samozrejme, kým som našla, kde sedí tá psychologička, tak som prišla krátko po ôsmej, ale aj tak som ešte chvíľku čakala, ale fakt sa mi venovala plnú hodinku a bolo to veľmi zaujímavé. 

Nikdy mi nedošlo, že ako sa prelínajú osoby milujúce poriadok v mojom živote. 

Do práce som sa síce pípala 09:29, ale to nevadí, stihla som to, stihla. Tesne? Tesne. 

V práci celkom pohoda, aj keď som bola sama, možno to tak je aj lepšie. 

Za to doma to bolo peklo. Drahý hneď na mňa začal, či už som kúpila ten byt v BB a že to ma nahovoril ten môj Ex (jasné, keďže býva v BA a nedokáže mi odpustiť neveru, ako som sa zase raz utvrdila) a dokonca pred Pampúšikom povedal, že som tehotná. Samozrejme, že mal vypité. Sám sa priznal, že prišiel domov len krátko predo mnou. Hlavne, že Pampúšikovi sľuboval, ako sa bude z práce ponáhľať. To už som naozaj nezvládla. Ja už to tak nedávam. Myslím, že v tomto sa pani psychologičky mýli, toto nemá viacero možností alebo možno aj má, ale obávam sa, že v rámci môjho duševného zdravia tam proste nie je možnosť zachovania rodiny. 

Dlho do noci som o tom všetkom premýšľala. Niekedy si pripadám ako na pustom ostrove. Nikto blízky a jediné dve osoby, pri ktorých som dospela k pocitu, že im môžem povedať všetko, sa so mnou ani jedna nebavia. Teda, s jednou z nich sa už nebavím ani ja, keďže neskutočne táto osoba zradila moju dôveru, ale to už je teraz jedno. 

Štvrtok - Ráno som sa obliekla, dala si lieky a vyrazila k doktorke, s tým, že som sa ešte zastavila na pumpe. Opäť tam boli tí dvaja páni, čo mi aj minule tankovali auto. Dokonca aj vedúci dopravy išiel predo mnou. Ono, nevšimnúť si tú jeho modrú Octaviu so zlínskymi EČV je dosť náročné. Keď som to auto videla počas volebnej noci, nebola som si istá, či je to ono, ale potom som si to EČV zapamätala. Niekedy tak premýšľam nad tým, že ako sa im takto žije. Muž tu, pani s dvomi malými deťmi v Hlavnom meste. Možno sa už prevalila jeho nevera s kolegyňou a manželka ho doma už ani vidieť nechce. Kto vie. Mne to neprináleží súdiť. Nie každá je ochotná odpustiť neveru a ísť ďalej a hlavne on ani nevyzerá, že by to chcel s tou našou kolegyňou z obchodného ukončiť. 

Vzťahy sú fakt tak náročno-zaujímavé. 

K doktorke som samozrejme zablúdila a ešte som aj následne zle odbočila, ale nakoniec som tam trafila a bola som tam okolo pol ôsmej. Tak povedala, že hrdlo nie je zapálené, CRP je 15, takže nič vážne, ale pre istotu zobrala výtery. Tak uvidíme. 

Potom som autobusom zašla ešte do Inštitútu, keďže som si naposledy zabudla vypýtať priepustku, potom som sa vrátila naspäť do Mlynskej doliny k autu a vyrazila som naspäť domov. 

Keď som prišla domov, nikto nebol doma, tak som volala mamine, že kde sú a že na ihrisku blízko nás. Tak som prišla za nimi a pýtala som sa Pampúšika, či chce ísť so mnou kúpiť Kubimu darček, keďže dnes má 4 roky, tak sme vyrazili všetci traja do Dráčika, cestou sme ešte stretli Pampúšikovu triedu na vychádzke. V Pepcu sme kúpili električku pre Kubina a išli sme domov. Mamina urobila halušky, najedli sme sa a išli sme spať.

Okolo tretej mi volala jedna pani ohľadom hračiek, ktoré som dávnejšie inzerovala a potom si po to aj prišla, ale Pampúšik sa na to zobudil. Tak sme išli von, keďže bolo slnečno oproti včerajšiemu dažďu. Vybrala som si balíček zo zásielkovne a išli sme potom na ihrisko a napísala mi Susan, či nie sme von, tak som išli k ich bytovke, ale ešte neboli von. Po ceste som videla, že Drahý má zaparkovaný bicykel pri krčme. Tá jeho oranžová farba je úplne jasná. Ani som to nekomentovala. Vybrali sme sa hore po proviant a električku a keď sme prišli pred Susan vchod, akurát celá rodinka vyšla von. Tak sme tam chvíľu kecali, chalani sa zabávali s tou električkou. Potom prišiel aj Drahý za nami a tak. 

Doma sme sa už len najedli a šli spať. Hneď som zaspala. Predsa len som nachodila dnes o mnoho viac než zvyčajne.

Drahý že v sobotu by sme mohli ísť na výlet do Hlavného mesta. Skoro som omdlela. Dobre vie, že tam nerada chodím autom a tak, ale hovorím si, že OK, že ako myslí.

Piatok - Zobudila som okolo polnoci, bola som chvíľu hore, ale fakt len chvíľu a potom som sa zobudila okolo pol šiestej. Potom som sa umyla, odmerala tlak (nech má dokinka radosť), potom sa zobudil Pampúšik, prezliekol sa a chcel pozerať rozprávku, tak som mu ju pustila a potom som už išla do práce.

V práci toho bolo dosť, aj nejaké tie trochu náročnejšie situácie, ale všetko sme vyriešili. Dala som Vedúcej obe ospravedlnenky na tento mesiac. Objednala som si v Alze aj parák, nech babka teda môže napariť buchty, ak ich teda ešte nejakým spôsobom nenaparila už. Ani neviem ako prešiel ten týždeň, čo je s Pampúšikom doma.

Sobota - Ráno sme vstali pomerne skoro a chalani sa potom išli dať ostrihať a potom sme vyrazili do Hlavného mesta. Na diaľnici ťahali nový asfalt, takže tam bola viac ako hodinová zápcha. Potom sme zle odbočili a tak. Nakoniec sme niekde zaparkovali, inde ako som chcela, ale Drahý, že to bude OK a išli sme električkou na Hviezdoslavovo námestie k bráchovi. Bol prekvapený, že je s nami aj mamina a v podstate sa s ňou ani moc nebavil. Ani ma to nejako zvlášť neprekvapilo. Pampúšik sa tam potom nudil a začal tam na takú techno hudbu tancovať. Myslela som si, že Drahý ma prepáli pohľadom. Potom sme pochodili dosť po Starom meste, ale tým, že bolo pekne, tak bolo všade veľa turistov. Nakoniec sme skončili v prezidentskej záhrade a potom sme išli domov. Keď sme prišli k autu, tak bola na ňom papuča, takže paráda, ale na šťastie policajti boli celkom milí a pokuta bola "len" 30€ na mieste a ešte to zaplatil aj Drahý, takže pohoda. 

Domov sme prišli vyšťavení. Ešte, keď sme boli v Hlavnom meste, mi písala LL, či nepôjdeme na kofolu do tej novo otvorenej krčmy a ja som povedala, že môžeme. Takže pred siedmou som vyrazila k nej, lebo sme sa nejako nedohodli, kde sa stretneme. Tak sme sa stretli tam a vyrazili sme. Krčma vyzerá cca rovnako, akurát vzadu majú pec na pizzu a tak. Dali sme si pizzu na polovicu a bola superná a kecali sme teda asi cca do jedenástej, čo bola aj zavieračka, ale nevyháňal nás nikto a domov som prišla cca okolo pol dvanástej.

Nedeľa - Pampúšik vstal už okolo šiestej, takže som ho mala veľmi málo spánku a celkovo som sa cítila nejako divne a podráždene. 

Drahý išiel kúpiť brokolicu a smotanu na polievku a potom ju aj urobil, takže o desiatej sme mohli ísť jesť a dal piecť aj kura a vzal Pampúšika von. Ja som sa šla osprchovať a dozerali sme s maminou striedavo na to kura. Neskôr mi volal, že mu volal bývalý kolega, že okolo dvanástej pôjde na kofolu. Si hovorím, že OK. Akože nie, že by si bol v krčme minimálne v stredu a vo štvrtok a vlastne asi aj v piatok večer, ale nemala som chuť to riešiť. Len som nejako dúfala, že sa stihne vrátiť, kým pôjdeme odviesť maminu na stanicu, čo stihol dokonca s dosť predstihom.

Tak sme krátko po pol druhej vyrazili. Skoro som spravila nehodu, takže Drahý skoro umrel od strachu, samozrejme sme sa potom nebavili a na stanici mi hovorí, že nech sa ho ja už nepýtam, kam ide. Si hovorím, ja sa ťa už nikdy nič neopýtam, že prečo som musela ísť do Keksov a tak. 

Pampúšik zaspal v aute, tak sme sa zastavili v Lidli, s tým, že ja som ostala v aute a Drahý išiel dnu a kúpil mi zmrzlinu, tak sme ju zjedli a išli sme domov, Pampúšik sa prebral, ale doma spal ďalej. 

Ja som zatiaľ hľadala jednu fotku PP. Tušila som, že som ju poslala Terinke, ale predsa len prejsť 7 rokov konverzácie "chvíľu" trvalo, ale našla som ju.

Potom Drahý zobudil Pampúšika a sme sa hrali. Von sme už nešli, lebo predsa len ešte stále občas kašle a hoci bolo slnečno, dosť fúkalo.

Zaspal tým pádom až okolo deviatej. Potom sme si s Drahým pustili Ivetu zo záznamu. Zrejme tá séria dnes skončila.

Pondelok - Zobudila som sa v noci a pamätala som si, že sa mi sníval veľmi zaujímavý sen s PP a jeho bratom, ktorého som videla iba na fotke, aj to už dosť dávno, ale ten sen bol hrozne živý. Úplne som sa prebudila a dlho som sa spamätávala z toho, že to bolo také reálne. 

Asi po hodine som zaspala a zobudila som sa pred pol šiestou, ale Drahý už nebol doma, ale bolo cítiť jeho voňavku. Tak som chvíľu žehlila, nech úplne nepremárnim čas na telefóne. O chvíľu sa zobudil aj Pampúšik, tak sa obliekol a pustila som mu rozprávku, kým som žehlila a potom som sa poobliekala, najedla a zbalila a krátko po siedmej sme vyrazili do škôlky.

V robote bolo fajn, akurát taká náročnejšia reklamácia na konci a veľké platby od našej hlavnej personalistky, tak som sa trochu bála, aby mi sedela pokladňa, ale všetko dopadlo super.

Chalani neboli doma, keď som prišla, tak som hneď šla do sprchy. Bola som nejaká unavená a mala som aj dosť kŕče v podbrušku, čo nezvyknem, tak som bola z toho taká nejaká, ale večer som na rozdiel od chalanov nezaspala, tak som si pustila v telke včerajšieho Červeného kapitána. Keď to skončilo, tak som to vypla a zaspala, lebo som sa zobudila tesne pred polnocou a premiestnila som sa do postele.

Hana Bořkovcová - Zakázané holky

Toto je po dlhšej dobe knižka, ktorú som prečítala v elektronickej podobe. Dostala som sa k nej vďaka článku u Iwky 

Zakázané holky (anawiblog.blogspot.com)

Príbeh spolužiačok, kde jedna bola "normálna" česká občianka a druhá Židovka, ktorá kvôli okolnostiam nemohla chodiť do školy. 

Knižočka by v reálnom svete asi bola pomerne útla, v on-line svete mala niečo cez 230 strán.

Príbeh sa mi páčil, lebo aj keď skončil veľmi nešťastne, tak bol vlastne veľmi zaujímavý a v podstate pre hrdinku a rozprávačku skončil šťastne.