Utorok - Dopoludnia som bola s Pampúšikom v Tescu. Celkom sme sa tam zabavili. Inak celkom pohoda.
Poobede, keď Pampúšik zaspal, zavolala som Šéfovi, že ostávam tento týždeň na OČRke a tak a bol s tým celkom v pohode.
Takže zajtra k doktorke, to sa tak "teším".
Streda - Když já v Tobě ztratím člověka, který si mě nevážil a Ty ve mně ztratíš člověka, ktorý Tě miloval, kdo z nás ztratil víc? (Peter Casanova, kniha L.E.Ž)
Asi tak nejako.
Ráno som teda zobudila Pampúšika a vychystali sme sa k pani doktorke. Tá viac-menej potvrdila, že je to len ľahký priebeh nejakého "ochorenia". Proste, že sa má doliečiť a v pondelok môže ísť do škôlky. Paráda.
Inak Pampúšik nevyzerá takmer vôbec choro, vystrája, skáče, kričí - proste taká úplná klasika a ja už po pol dni premýšľam, či táto OČR nebola zbytočná, ale tak aspoň sme spolu a to je fajn. Trochu mi to pripomína časy, keď som bola ešte na materskej.
Občas mám také myšlienky, že by som to ešte vrátila.
Podvečer som išla ešte zaniesť aj s Pampúšikom Vivi OČR, aby ju zajtra mohla dať Šéfovi. Hádam to bude fajn.
Vivi trochu meškala ešte v práci, takže sme na ňu pomerne dlho čakali, ale tak hneď oproti potravinách je detské ihrisko, takže Pampúšikovi to až tak veľmi nevadilo.
Štvrtok - Pampúšik je hravý, vystrájajúci, proste taký klasický a vôbec nevyzerá nejako choro a ja začínam pochybovať o svojej OČRke. Na druhú stranu mi to fakt pripomína časy na materskej a užívam si to.
Piatok - Ráno sa mi akosi nič moc nechcelo, tak sme si asi do desiatej robili s Pampúšikom pyžamovú párty a hrali sme sa na obchod a reštauráciu. Bolo to super.
Upratali sme, boli sme na prechádzke a bola proste celkom pohoda.
Sobota - Pampúšik vstal už pred siedmou 🙈 Boli sme všetci spolu na nákup a potom som varila. Pampúšik nechcel po obede spinkať, tak som chalanov "vyhnala" trochu von a zatiaľ som si pofotila jednu Barbie.
Popoludní sme sa hrali s Legom a Pampúšik postavil obrovskú krásnu Lego železnicu. Ide mu to o mnoho lepšie ako mne.
Drahý ma "donútil" objednať si zimné pneumatiky, že narodeninový darček. Tak vďaka veľmi :-*
Nedeľa - Zistila som, že v Bory je výstava áut a je tam aj Suzuki, tak som chalanov nahovorila, nech si urobíme výlet. Bolo to dosť také, že po dlhšom čase autobusom, ale mne to nijako zásadne nevadilo, aj keď lísto do BA pre dospelého bol 3€, čo ma teda riadne prekvapilo. Pamätám si lístok za 2,10€. Takže ešte sme ledva vyrazili a bola som o 6€ ľahšia. Tak na toto sa ozaj vyplatí mať auto :-D :-D :-D
Ale tak dorazili sme, popozerali sme autá, hračky. Potom von mali zaparkované autá na skúšobné jazdy. Aj ma nahovárali na jazdu v novom Swifte, ale samozrejme prišla moja hanblivosť, takže nič z toho. Neskôr som si to aj rozmyslela, ale páni boli asi na obede alebo niekde, lebo neboli pri autách. Aj sme ich asi polhodinku čakali, ale potom som si povedala, že je čas ísť aj domov a tak sme išli.
Chvíľu sme ešte pobudli na stanici na Nivách a potom sme išli domov. Pampúšik v autobuse aj zaspal. Moje zlatíčko.
Večer som napísasla Vivi, či ma teda vezme do práce ráno a napísala mi, že jasné. Takže pohoda.
Pondelok - Ráno som sa samozrejme dosť ponáhľala, aby na mňa Vivi s Vedúckom nečakali, ale bola to pohoda, chvíľu som čakala ja na nich. Do práce sme došli tak dosť tesne, ale to je tu proste klasika.
Inak v práci celkom pohoda.
V poslednej dobe sa cítim taká nejaká stratená. Niežeby moja predošlá práca dávala nejaký ťažký zmysel, ale tu si prídem tak zbytočná. V poslednej dobe si všade prídem tak strašne zbytočná. Doma si prídem zbytočná, vo "vzťahu" si prídem už úplne zbytočná. V práci si prídem zbytočná. Mám pocit, že aj Grgimu som v noci písala úplne zbytočne. Akože fakt neviem. A o moje túžby a predstavy sa nikto nestará a čas beží. Vraj, čo si vieme predstaviť...Veď hej, aj o PP som si predstavovala, že sa raz len tak zjaví na výdajni a síce to nebolo úplne podľa mojich predstáv, ale bolo to úžasné. A hlavne aké pocity vo mne to zanechalo. To bolo čosi úžasné. Fakt chápem ľudí, čo berú drogy.
Dnes by mali prísť odtiahnuť auto do servisu. Som zvedavá. PP ma statočne ignoruje. Už ma to hádam ani neprekvapuje, alebo len trochu.
Prišla mi SMS, že mi v stredu chcú doručiť posteľ na byt. No reku paráda. Akože v stredu určite nie. Tak som volala do tej firmy a pani, že cca o dva týždne by mohol byť ďalší pokus. Si hovorím, že vždy lepšie, aj keď si tým vlastne ani nie som istá.
